reklama

Jadrová energia – Čo s tou vodou z Fukušimy? (4)

Aké teda bude finálne rozhodnutie? Áno, prečistená Tríciovaná rozriedená voda zrejme pôjde počas dlhodobých a prísne kontrolovaných vypúšťaní do Tichého Oceánu. Ale čo to s ním urobí? Je potrebné sa obávať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Jadrová energia – Čo s tou vodou z Fukušimy? (4)

Voda z Fukušimy pôjde zrejme do Tichého oceánu. Čo to s ním urobí? 

Mnoho čitateľov zrejme ani netuší že oceán a moria sú aj prirodzene rádioaktívne. A okrem toho vypúšťanie kvapaliny kontaminovanej žiarením do oceánu a morí nie je zakázané žiadnou medzinárodnou zmluvou či dohodou.

Obrázok blogu

Oceán bol od pradávna prirodzene rádioaktívny a počas éry testovania jadrových zbraní dostal veľa spádov ešte navyše. Černobyľ spôsobil ďalšiu rádioaktívnu kontamináciu do všetkých svetových oceánov, aj keď podstatne viac do Severného, Baltského a Čierneho mora ako do Tichého oceánu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nehoda na Sellafielde navyše spôsobila značné množstvo kontaminácie Írskeho mora a prispeli aj jadrové nehody na iných miestach. Oceánski vedci merajú a sledujú žiarenie zo všetkých týchto zdrojov po celé desaťročia a poskytli nám veľmi dobrú predstavu o tom, ako sa líši žiarenie nachádzajúce sa v rôznych častiach svetových oceánov, odkiaľ pochádza a ako sa pohybuje cez prostredie.

Testy jadrových zbraní na mori.

V roku 1946 sa USA stali prvou krajinou, ktorá testovala atómovú bombu v morskej oblasti na tichomorskom atole Bikini. Počas nasledujúcich niekoľkých desaťročí sa na otvorenom mori vykonalo viac ako 250 ďalších testov jadrových zbraní. Väčšinu z nich (193) uskutočnilo Francúzsko vo Francúzskej Polynézii a USA (42), predovšetkým na Marshallových ostrovoch a v strednom Tichom oceáne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Dr. Henrietta Dulai, Docentka na Katedre geológie a geofyziky, na Univerzite Hawaii, Mānoa (mimochodom pôvodom Češka, ktorá vyštudovala jadrové inžinierstvo na ČVUT a titul Ph.D. v chemickej oceánografii na Floridskej štátnej univerzite v USA) hovorí, že úplne chápe negatívne konotácie, ktoré obklopujú rádioaktivitu, a to napriek skutočnosti, že úplne všetky formy v prírode, dokonca aj ľudské telá, sú rádioaktívne. 

Na základe ich výskumov tvrdí že "Oceán je dosť rádioaktívny, oveľa viac ako rieky,". "Sodík a chlorid ho robia slaným, ale to spôsobujú aj iné hlavné ióny, ako je draslík." Draslík 40 robí oceán veľmi rádioaktívnym. Na každú jednotku cézia v oceáne, dokonca aj po Fukušime, patrí 10 000 jednotiek draslíka. “ V skutočnosti je v oceáne toľko draslíka a rozpadá sa tak dlho, že v oceánografických procesoch je toto žiarenie takmer konštantné. A že táto práve všade-prítomnosť draslíka im pri výskumných zadaniach robí problémy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Mapa oceánov vyššie pochádza z WHOI a pomáha priblížiť očakávané nárasty Tichého oceánu v dôsledku Fukušimy. Ako ukazujú titulky, v roku 1990 malo Baltské more 125 Bq / m3 Cs137 a Čierne more 52 Bq / m3; boli to hlavne kvôli Černobyľu. 55 Bq / m3 v Írskom mori bolo hlavne zo Sellafieldu. Zvyšok je hlavne z jadrových skúšok. Údaje japonskej vlády naznačujú, že podobné hladiny neboli v oceáne 20 km od Japonska pozorované už viac ako rok.

Ale neboli v tom iba jadrové superveľmoci. Napríklad aj dnešné anti-jadrové Nemecko sa k takým praktikám pridalo. Napríklad, v roku 1967 podľa informácií z IAEA aj Západné Nemecko vyhodilo neďaleko pobrežia Portugalska 480 takýchto barelov. Nemecká vláda v reakcii na žiadosť zelených o informácie o stave týchto sudov z roku 2012 im odpísala: „Sudy síce sú navrhnuté tak, aby zabezpečili trvalú izoláciu rádionuklidov na morskom dne, ale je potrebné predpokladať, že sú (zatiaľ) aspoň čiastočne neporušené.“ Keď sa Zelení ohradili, nemecká vláda vo svojej odpovedi Zeleným z roku 2012 označila riziko kontaminácie rýb pre ľudí ako „zanedbateľné“. Ukladanie jadrového odpadu do sudov ktoré sú potom vyhadzované do mora bolo v roku 1993 zakázané Londýnskym dohovorom o zabránení znečisťovania morí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale vypúšťanie kvapaliny kontaminovanej žiarením do oceánu a morí je stále medzinárodne povolené!

Obrázok blogu

Napríklad ako sme už pár krát spomenuli, francúzsky závod na prepracovanie jadrového paliva v La Hague, ktorý leží priamo na pobreží každý rok legálne vypustí do mora 33 miliónov litrov rádioaktívnej kvapaliny, pričom z jadrovej elektrárne Fukušima Dai-iči má byť do oceánu vypustených iba 1,2 milióna litrov (320 000 galónov). 

Vráťme sa ale spať do Japonska. 

Čo by sa stalo, keby sa táto odpadová voda z Fukušimy dostala do Tichého oceánu?

Obrázok blogu

Musíme začať s množstvom rádioaktivity, ktorá sa má uvoľniť. Rádioaktivita sa meria rýchlosťou, akou sa rozpadá. Jeden Becquerel (alebo Bq) je také množstvo rádioaktívneho materiálu, ktoré bude každú sekundu prechádzať jedným rádioaktívnym rozpadom. Podľa správy vypracovanej v roku 2016, ktorá sa konkrétne zameriava na tríciovanú vodu z Fukušimy, existovalo vtedy asi 820 000 metrov kubických vody (pre porovnanie ako 328 olympijských plaveckých bazénov) obsahujúcich asi 760 biliónov becquerelov (760 TBq) trícia.

Tichý oceán je obrovská masa vody – a presnejšie severný Tichý oceán, o ktorý konkrétne ide , zadržuje cca 331 miliónov kubických km vody. Je to 400 miliárd krát väčší objem ako voda zadržiavaná vo Fukušime. Ak zmiešame 760 TBq trícia s 331 miliónmi metrov kubických vody [Jeden kubický km obsahuje jednu miliardu kubických metrov], dostaneme koncentráciu trícia 0,0023 Bq trícia na meter kubický vody. To absolútne nestačí na to, aby ste niekoho (človeka), alebo akéhokoľvek tvora žijúceho v tej vode nejako ohrozili.

Prečo to môžeme tak sebavedome vyhlásiť?

Začnime tým, o čom sme už spomenuli predtým. A to, že naša planéta obsahuje oveľa viac trícia, ako si väčšina ľudí myslí, a veľká väčšina z neho je prírodná a vzniká pri dopade kozmického žiarenia na atómy v atmosfére. Niekedy sa kozmické žiarenie rozpadne, inokedy zrážky kozmického žiarenia vytvoria neutróny, ktoré sú zachytené atómami vodíka, aby vytvorili trícium.

Prírodný mechanizmus však predstavuje asi 1000-krát väčšie množstvo trícia ako v nádržiach vo Fukušime. Prirodzené trícium vo vodách Zeme je prítomné v koncentráciách asi 185 - 925 Bq na meter kubický vody. To je tisíckrát viac trícia na meter kubický ako 0,0023 Bq na meter kubický, ktoré sme vypočítali vyššie. Inými slovami, vypúšťanie vody z Fukušimy do oceánu je ako pridanie niekoľkých zrniek cukru do džbánu so sladkým ovocným punčom, ktoré si niekedy doprajeme.

A morská voda obsahuje oveľa viac rádioaktivity, nielen z trícia – je tam aj urán, draslík a rubídium sú tiež rozpustené v morskej vode a obsahujú aj prírodnú rádioaktivitu. Draslík aj urán emitujú žiarenie, ktoré je omnoho škodlivejšie ako nízkoenergetická beta častica vydávaná tríciom.

Keď to všetko spojíme:

• Oceány už obsahujú prirodzenú rádioaktivitu

• Existuje tam oveľa viac prirodzenej rádioaktivity ako trícium v nádržiach vo Fukušime

• Trícium patrí medzi najneškodnejšie rádionuklidy, ktorým môžeme byť vystavení.

Môžeme teda konštatovať, že vypúšťanie tejto vody do Tichého oceánu nepredstavuje žiadne významné riziko pre morské živočíchy, alebo pre tých z nás, ktorí si na nich radi pochutnávajú.

Čo na to Američania?

Obrázok blogu

Ak by sa mal niekto vôbec obávať, tak by to mali byť okrem Japoncov asi Číňania, Kórejci, ale predovšetkým Američania, ktorí sú na opačnej strane oceánu, a kam skôr či neskôr tá (už rozriedená) Tríciová voda raz dopláva. 

A boja sa?

Čo hovorí na to ACSH?

Obrázok blogu

V tamojšej „Americkej rade pre vedu a zdravie“ (ACSH - American Council on Science and Health) sa samozrejme s tým aj veľmi seriózne zaoberali. Americká rada pre vedu a zdravie je pro-vedecká organizácia obhajujúca záujmy spotrebiteľov a nezisková organizácia, založená v roku 1978 skupinou vedcov so zvláštnym zameraním: a to verejne podporovať vedeckú a medicínsku oblasť založenú na dôkazoch a odhaľovať nezdravú vedu a prehnané zdravotné obavy.

Ťažko by si asi niekto mohol predstaviť, že by táto americká inštitúcia neobhajovala Američanov a naopak proti Američanom by obhajovala Japoncov. No a k čomu dospeli?

Obrázok blogu

Andrew Karam, Ph.D., CHP z ACSH ponúkol tento záver: Urobil a ponúkol verejnosti jednoduchý výpočet očakávanej dávky žiarenia z tríciaa možného vplyvu na ľudské zdravie.

Pokiaľ ide o určovanie účinkov žiarenia na zdravie, všetko závisí od dávky žiarenia - energie uloženej ionizujúcim žiarením na jednotku hmotnosti. Na začiatok zmeriame množstvo energetického žiarenia, ktoré vytvára v tisícoch keV alebo miliónoch MeV elektrónvoltov. Uvoľnená energia sa meria „počtom“ rádioaktivity. Bez ohľadu na to, aký veľký alebo malý je, bude mať rádioaktívny materiál, ktorý každú sekundu podlieha jednému rádioaktívnemu rozpadu, aktivitu 1 Bq; 1 000 rozpadov za sekundu nám dáva 1 kBq a milión rozpadov za sekundu predstavuje 1 MBq. Musíme potom zmerať množstvo absorbovanej energie na gram alebo kg materiálu, dávku žiarenia. Jeden Gray (Gy) predstavuje depozíciu 6,442x109 MeV na gram materiálu - materiálom môže byť vzduch, voda alebo naše telo. MiliGy je 0,001 Gy

Začnime s energiou žiarenia vyžarovaného tríciom. 

Povedzme, že máme jeden liter (1 kg) vody s obsahom 1 MBq trícia. To znamená, že každú sekundu bude jeden milión atómov trícia emitujúcich beta častice s priemernou energiou asi 6 keV [Častica trícia beta má priemernú energiu 5,7 keV a maximálnu energiu asi 18 keV]. Takže 6 keV x 1 000 000 rozpadov / sekundu x 3 600 sekúnd / hodinu = 21 600 000 Mev = 3,46 mGy. To je dávka žiarenia obsiahnutá v tom jednom litre vody.

Aplikácia tých istých princípov a výpočtov na 0,0023 Bq / m3 trícia, ktoré sme vypočítali, by bola výsledkom vypúšťania vody z Fukušimy, voda (a všetko, čo v nej žije) bude teda každý rok vystavené žiareniu menej ako 0,0000007 mGy.

Na záver Dr. Andrew Karam to zosumarizoval nasledovne – "Keď uvedieme na pravú mieru, keby som sa ja zapol detektor žiarenia v našom byte v Brooklyne, bude nameraných asi 0,0000050 - 0,000010 mGy / h – teda povedané inými slovami, za hodinu sedenia v našej obývacej izbe prijmem desaťkrát viac ožiarenia, ako by som dostal počas celého roka plávajúc vo vodách Tichého oceánu po vypustení vôd vo Fukušime."

Obrázok blogu

No samozrejme že ten výpočet je zjednodušený, pretože úplné rovnomerné rozriedenie vody nastane až po určitom dlhšom čase (ak vôbec), a okrem toho sú aj v oceánoch všelijaké prúdy, ktoré to ovplyvňujú. Ale to teraz nie je až tak dôležité, na pochopenie princípu a podstaty veci to úplne postačuje. 

Takže vážne obavy tu vôbec nie sú na mieste, skôr Vám omnoho viac uškodí stres z obáv (z ožiarenia radiáciou) ako táto úroveň žiarenia.

Aj MAAE – IAEA s tým súhlasí.

Obrázok blogu

Aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu podporila plán japonskej vlády. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi pri návšteve komplexu Fukušima vo februári uviedol, že proces je „v súlade s medzinárodnou praxou v jadrovom priemysle“ a že ide o bežný spôsob uvoľňovania vody v jadrových elektrárňach.

Záver:

Poďme na to jasne a stručne:

Uvoľnenie rádioaktívnej kontaminácie z JE Fukušima do životného prostredia je bezo sporu nepríjemná vec. Žiarenie vo vzduchu sa šíri rýchlo a ďaleko, a môže rýchlo klesnúť, zatiaľ čo kontaminácia v oceáne sa šíri pomalšie, ale neúprosne.

Fukušima aj teraz naďalej uvoľňuje kontamináciu do oceánu, ale ročné množstvo, ako odhadujú vedci, je asi 1/300 z množstva, ktoré sa vypustilo počas prvých mesiacov po katastrofe v roku 2011 (teraz asi 0,1 Pbq oproti asi 30 PBq v roku 2011). Toto pokračujúce uvoľňovanie teoreticky pochopiteľne môže predstavovať (pre morské druhy a životné prostredie) aj určitú hrozbu.

Ale z toho, čo teraz vieme, a najmä s prihliadnutím na známu mieru bio akumulácie pre ryby, je pravdepodobný príspevok k ožiareniu u migrujúcich druhov doslova nepostrehnuteľný.

Konsenzus medzi mnohými oceánskymi vedcami, ktorí tento fenomén sledovali je, že hladiny žiarenia budú také nízke, že budú merateľné iba pomocou mimoriadne citlivého vybavenia, a hoci riziká nebudú samozrejme nikdy úplne nulové, prakticky budú „bezvýznamné“.

A keby mal niektorý z čitateľov záujem si preštudovať o tom aj niečo viac, nech sa páči: Japonskú správu „Tritiated Water Task Force Report“ z roku 2016 nájde na tejto adrese (je v anglickom jazyku a má 89 strán): https://www.meti.go.jp/english/earthquake/nuclear/decommissioning/pdf/20160915_01a.pdf

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu