reklama

Jadrová energia – Čo s tou vodou z Fukušimy? (3)

Napriek presvedčujúcim vedeckým argumentom to časť verejnosti nechce akceptovať. Hlavný problém je vo vzájomnej komunikácii japonských úradníkov a postoja rybárskych zvazov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jadrová energia – Čo s tou vodou z Fukušimy? (3)

A čo teda účinky na zdravie ľudí? 

Aj keď by vypúšťanie z Dai-iči bolo mnohonásobne menšie ako to, ktoré prebieha z LaHague alebo Sellafieldu, a zdá sa, že hladiny v oceáne po vypustení sú pravdepodobne podobné úrovniam v bežných riekach a dažďovej vode, je pochopiteľné a aj pravdepodobné, že by ľudia mali obavy z určitého rizika. Vedecký konsenzus je taký, že trícium predstavuje oveľa nižšie riziko ako rádionuklidy, ako je rádioaktívne cézium, rádioaktívny jód alebo stroncium. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To sa jasne odráža aj v prípustných limitoch v pitnej vode, ktoré sú pre trícium obvykle desaťkrát alebo stokrát vyššie ako v prípade ostatných, a to od 100 Bq / L v Európskej únii, 740 Bq / L v USA, 7000 Bq / L v Kanade , 30 000 Bq / L vo Fínsku a 76 103 Bq / L v Austrálii. 

Limit WHO pre trícium v ​​pitnej vode je 10 000 Bq / L. Prípustné limity v potravinách neboli vo väčšine prípadov stanovené. 

Ale je pravdou aj to, že aj keď tieto limity odrážajú všeobecný vedecký konsenzus, že trícium predstavuje veľmi malé riziko, široká škála oficiálnych hodnôt naznačuje určitú vedeckú neistotu o tom, ako skutočne ovplyvňuje ľudské telo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedecká neistota.

Pretože vo svojej najbežnejšej forme, známej ako HTO, sa tríciovaná voda chová takmer rovnako ako voda, je z ľudského tela vylučovaná s biologickým polčasom 10 dní, rovnako ako pri vode. Ale keď je (trícium) začlenené do živých vecí alebo organických látok, jeho časť sa viaže s organickými molekulami a stáva sa z nich organicky viazané trícium, známe ako OBT. V tejto forme môže zostať v tele roky a jeho riziká, hoci sa považujú za dosť nízke, nie sú ešte stále úplne pochopené. 

Obrázok blogu

Dr. Ian Fairlie, britský výskumný pracovník, ktorý rozsiahlo publikoval o rizikách expozície trícia, sa domnieva, že súčasné pokyny podceňujú skutočné riziko nuklidu. Fairlie poukazuje na to, že medzi odborníkmi sa vedú dlhodobé kontroverzie týkajúce sa rizík OBT, o ktorých sa mnohí domnievajú, že sú vyššie, ako oficiálne pokyny v súčasnosti uznávajú. Aj niektoré oficiálne agentúry, napríklad francúzska IRSN, vydalo správy, ktoré uznávajú tieto neistoty, a Fairlie sa domnieva, že výsledky výskumu naznačujú, že dávka OBT by sa mala v porovnaní s HTO zvýšiť o faktor 5.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale v scenároch vypúšťania takýchto vôd do oceánov, ktoré sa uvažujú vo Fukušime, aj Fairlie súhlasí s tým, že dôjde k vysokej úrovni zriedenia. 

Hovorí, že „Keď sa trícium rozptýli, nájdeme ho v celom oceánskom potravinovom reťazci.“ ICRP naznačuje, že 3% trícia metabolizovaného z vody v morskom živote sa stáva potenciálne rizikovejšou OBT, zatiaľ čo IAEA odhaduje tento podiel na 50%. IRSN a ďalší varujú, že biologická výmena trícia a ďalšie aspekty jeho pôsobenia v organizmoch, ako napríklad účinky expozície na embryá a plody, nie sú úplné. 

Správa pracovnej skupiny pre tríciovanú vodu METI z júna 2016 vysvetľuje, že „Keď boli v roku 2012 [v Japonsku] stanovené štandardné hodnoty rádioaktívneho materiálu v potravinách, dospelo sa k záveru, že„ je ťažké si predstaviť koncentráciu trícia v potravinách dávka, ktorá by si vyžadovala pozornosť. “ 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je síce pekný predpoklad, ale nemusí sa to úplne tak stať. Pri akomkoľvek odhade rizík pre ľudí vyplývajúcich z expozície trícia by sa mali v plnej miere zohľadniť neistoty, ako aj možnosť vyššieho rizika pri OBT. To znamená, že maximum približne 1 Bq / kg, ktoré odborníci očakávajú po vypustení z Fukušimy po vypustení, je zhruba 100 až 70 000-krát nižšie ako limity pitnej vody na celom svete. Ale na druhej strane, aj za predpokladu, že 3% - 50% z toho 1 Bq / kg je OBT, a to dokonca prípadne s potenciálne vyšším rizikovým faktorom, sa riziká vystavenia ľudí z tohto scenára napriek tomu javia ako extrémne nízke, blízke rizikám bežného žiarenia pozadia. Japonská vláda (zrejme oprávnene, na základe odporúčania vedcov a odborníkov) tvrdí, že je to až zanedbateľné.

Hlavy bôľ z rybárskych združení

TEPCO, METI a ďalšie vládne orgány, ktoré majú spoločný mandát na zaobchádzanie so znečistenou vodou z Fukušima Dai-iči, sa teda oprávnene domnievajú, že neexistuje vedecký dôvod, ktorý by zabránil vypúšťaniu tríciovanej vody do Tichého oceánu. 

Najväčším kameňom úrazu je pre nich nedostatok súhlasu rybárskych družstiev vo Fukušime. Ako je uvedené vyššie, tieto družstvá už súhlasili s ďalšími vypúšťaniami upravenej vody z Dai-ichi, pokiaľ bude možné nezávisle potvrdiť súlad s bezpečnostnými predpismi. A kedže veda naznačuje podobne minimálne riziko z uvoľnenia vody z nádrží po značnom zriedení, je vlastne otázne, aké sú ich námietky teraz? 

Takaaki Sawada z Iwakiho úradu federácií združení pre rybolov v prefektúre Fukušima, známych ako FS Gyoren prehlásil, že "Sme úplne proti plánovanému vypúšťaniu" vysvetlil "Nie je to otázka peňazí alebo kompenzácie," pokračoval, "ani o akejkoľvek úrovni koncentrácie, ktorú by sme mohli považovať za bezpečnú." Neexistujú žiadne podmienky, ktoré by sme stanovili slovami „Ak splníte tieto podmienky, potom budeme súhlasiť.“ A tiež si nemyslíme, že by malo byť našou zodpovednosťou rozhodnúť, či to dovolíme vypúšťať, alebo nie. Celá táto diskusia je nevhodná. “ Sawada síce neskôr úprimne uznal, že vedecký konsenzus naznačuje veľmi nízke riziko, ale opakoval, že "To nie je otázka vedeckého porozumenia". „Chápeme, že tríciovaná voda sa uvoľňuje aj z iných jadrových elektrární v Japonsku ako aj na celom svete. Myslíme si však, že pre verejnosť bude všeobecne nemožné pochopiť, prečo sa trícium považuje za nízkorizikové, a skôr očakáva, že dôjde k veľkému novému odporu proti morským produktom vo Fukušime, bez ohľadu na to, ako je to vedecky vysvetlené. “ Pri otázke, ako to potom súvisí s predošlými súhlasmi ich rybárskych družstiev s vypúšťaním obtokovej a drenážnej vody z Dai-iči, poukázal na to, že v týchto prípadoch je voda odčerpaná pred kontamináciou a zdá sa, že verejnosť chápe, že úroveň kontaminácie je už veľmi nízka.

Rybárske družstvá alebo tzv. „kumiai“ (čo v japončine a ich tradícii znamená „únia“ alebo „združenie“), je bežný názov mnohých odborových zväzov alebo združení v Japonsku. Kumiai sa organizujú v každom rybárskom prístave, a napríklad vo Fukušime je ich až 14, pričom z toho iba 2 v Some a Iwaki teraz fungujú komerčne. Kumiai vo Fukušime majú celkovo asi 1400 členov. A práve FS Gyoren je prefektúrna federácia alebo „rengo kumiai“, ktorá existuje na uľahčenie komunikácie a spolupráce medzi jednotlivými družstvami. Existuje ešte aj národné rengo kumiai zvané Zengyoren. Ale nie je to tak ako to poznáme u nás (nie sú to organizácie zhora nadol). V Japonsku si každý miestny prístav kumiai zachováva nezávislosť. A hoci na stretnutiach s Tepcom alebo vládnym FS Gyoren komunikuje obavy členov na základe vlastných stretnutí „kumai“, v súvislosti s navrhovanými vydaniami sa zatiaľ nedosiahol skutočný úplný konsenzus. Je to zložitá situácia s mnohými možnosťami nespokojnosti a disentu. 

Človek (z vonku) by očakával, že budú splnené určité podmienky budovania dôvery, napríklad transparentnejšie a svedomitejšie monitorovanie alebo ďalšie limity koncentrácie a uvoľňovaných množstiev, ktoré by umožnili družstvám súhlasiť s vypúšťaním do oceánu. 

Ale teraz to skôr vypadá, že sa nezastavia, zvlášť po prekvapivom oznámení predsedu TEPCO Kawamuru, keď bolo rozhodnutie prijaté bez ich súhlasu. 

Je dosť pravdepodobné, že si Kumiai bude vynucovať rozhodnutie a to nie na základe vedeckých čo odborných faktov, ale preto, že japonská spoločnosť má obavy z negatívnych laických reakcií vo vzťahu k morským produktom v okolí Fukušimi, bez ohľadu na to, čo tvrdí veda a ukazujú výsledky meraní.

Ako by mala reagovať verejnosť a čo v skutočnosti hovorí?

Obrázok blogu

Zástupcovia vlády a spoločnosti TEPCO, neustále zdôrazňujú, aké dôležité je pre nich dosiahnuť porozumenie a dohodu so všetkými zainteresovanými stranami, najmä s rybárskymi družstvami vo Fukušime, a reagovať na ich obavy v rozhodovacom procese. Tvrdia, že sú plne pripravení vyhovieť želaniam rybárov, pokiaľ ide o množstvo a načasovanie vypúšťania, spôsob ich monitorovania a prispôsobenie parametrov vypúšťania v reakcii na to, čo sa zistí po spustení systému. A hoci sa táto obava neobmedzuje iba na rybárov vo Fukušime, ale že sa družstvá v Miyagi a Iwate, ako aj Ibaragi a Chiba (ktorí sa tiež považujú za zúčastnené strany) fakt je, že v skutočnosti už takmer všetci obyvatelia aj na medzinárodnej úrovni pozdĺž celého tichomorského pobrežia vyjadrili znepokojenie. Lenže ako hovoria japonskí úradníci (a to majú pravdu), nemôžu reálne súčasne realizovať aj konkrétne úsilie o komunikáciu s nikým mimo Fukušimu alebo tokijských energetických centier. Rovnako sa zdá, že nie sú úplne vyriešené ani obavy veľkých distribútorov potravín, ako sú reťazce supermarketov, ktoré sa nakoniec rozhodnú, či budú alebo nebudú kupovať a predávať morské produkty z okolia Fukušimy po celej krajine.

Obrázok blogu

Shuji Okuda, riaditeľ odboru METI pre vyraďovanie JE z prevádzky a kontaminovanú vodu, (a Úrad pre reakciu na jadrové nehody, plus Agentúra pre prírodné zdroje a energiu), zdôraznili v roku 2018, že vtedy ešte zatiaľ nebolo prijaté finálne rozhodnutie, ktorá z piatich možností riešenia tríciovanej vody, ktoré sú podrobne uvedené v správe pracovnej skupiny z roku 2016 bude vybraná. 

Inými slovami, hoci TEPCO, ministerstvá a zainteresované strany postupujú, akoby išlo o hotovú vec, vtedy ešte nikto s rozhodovacou právomocou neurobil rozhodnutie. „Bude to rozhodnutie japonskej vlády ako celku,“ vysvetľoval Okuda, „ani jedno separátne rozhodnutie neurobila žiadna agentúra. A bude to založené na rozsiahlych diskusiách so všetkými zainteresovanými stranami. “ Podčiarkol tiež, že od vydania správy pracovnej skupiny v roku 2016 METI pomerne veľa diskutuje o sociálnych dopadoch. Obávajú sa najmä tzv. „škodlivých povestí“ – „fuhyo higai“ -, ktoré by mohli vyplynúť z akéhokoľvek uvoľnenia tríciovanej vody, a diskutujú o tom, ako proti nim bojovať. Ďalej vtedy povedal: „Pretože sa ukázalo, že riziká sú veľmi nízke, pretože tam nejde len o otázku bezpečnosti, ale skôr o potenciálnu reakciu verejnosti a poškodenie dobrého mena, tak plánujeme viesť ďalšie diskusie so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou, aby sme si lepšie porozumeli. “ V súvislosti s medzinárodným komunikačným úsilím poukazoval na materiály v anglickom jazyku a správy, ktoré ministerstvo zverejní, no tvrdí, že keďže akékoľvek dopady sa budú týkať predovšetkým japonskej miestnej oblasti, šírenie informácií v zámorí je obmedzené na odborníkov, administratívnych pracovníkov a niektoré médiá. “

Obrázok blogu

METI pred tromi rokmi organizovala stretnutia, na ktorých si verejnosť mohla vypočuť vysvetlenie navrhovaných riešení a vyjadriť k nim pripomienky. Podvýbor pre manipuláciu s vodou upravovanou v zariadení na odstraňovanie poly-nuklidov je jedným z niekoľkých japonských vládnych výborov organizovaných spoločnosťou METI, ktorých úlohou je formulovať reakciu na problém rádioaktívnej vody. Plánované verejné zasadnutia boli vtedy oznámené na jeho ôsmom zasadnutí, v piatok 18. mája 2018. Bol to krok správnym smerom a dnes je už dávno prekonaný. Ale vtedy to však bolo skôr niečo ako „príliš málo, a príliš neskoro“.

Komunikácia s verejnosťou určite mohla byť aj lepšia a efektívnejšia.

Napriek tomu dobrá verejná komunikácia o pláne uvoľnenia, o oceánografii, ktorej sa týka, a o tom, aké sú očakávané riziká a prečo, nemôže sama osebe zaručiť prijatie verejnosťou. Ale tento druh komunikácie je nevyhnutný, najmä pri globálne sporných a významných otázkach, ako je uvoľňovanie rádioaktivity do oceánu. Verejnosť musí poznať vplyvy na životné prostredie, vplyvy na zdravie, ako sa budú monitorovať, aké opatrenia na zabezpečenie transparentnosti sa uplatňujú, aký bude postup úprav a revízií. Od zverejnenia odporúčaní pracovnej skupiny pre tríciovanú vodu uplynulo takmer päť rokov a odvtedy malo pokračovať rozsiahle a energické zapojenie zainteresovaných strán a informačné úsilie. Takéto úsilie síce bolo urobené, ale presadzovalo sa veľmi ťažko a veľmi pomaly. Vypadalo to ako keby boli METI a ďalšie ministerstvá skoro paralyzované, čelili zodpovednosti za politicky škodlivé rozhodnutia a boli nútené uznať, že aj keď plány podporujú, že neboli hneď schopné podniknúť konkrétne kroky na jeho realizáciu alebo prípravu verejnosti. TEPCO, aj keď prijíma zodpovednosť za toto rozhodnutie, sa samozrejme usiluje o úplnú vládnu podporu vrátane veľkého úsilia v oblasti verejnej komunikácie. Bolo preto veľmi nepravdepodobné, že by boli bývali konali bez jasného rozhodnutia vlády v prospech vypúšťania a stanovenia jeho načasovania. Aj preto už vtedy (pred tromi rokmi) zvolili správnu stratégiu (ktorú majú v japonskej kultúre už dlhodobo osvedčenú) – a to, že vláda bude čakať s rozhodnutím do poslednej možnej chvíle, a až keď už bude hroziť kríza, potom náhle oznámi svoje rozhodnutie, ktoré ospravedlní tým, že čas vypršal a že „už niet pomoci a treba rozhodnúť“. A toto je, (pre niekoho možno bohužiaľ), typický japonský spôsob „Kasumigaseki“. 

Obrázok blogu

Poznámka: Kasumigaseki znamená v japončine viac vecí – je to napríklad pomyslená hranica medzi zemou, hmlou a oblakmi, ale aj miestna časť Tokia, kde sídli väčšina vládnych budov. V tomto prípade, máme na mysli spôsob jednania japonských vládnych byrokratov. 

Na otázku, aké je oficiálne stanovisko spoločnosti TEPCO, pokiaľ ide o plán na vypúšťanie vody, odpovedala Kohta Seto z oddelenia rozvoja komunikácie TEPCO, spoločnosť Fukušima Dai-iči Decontamination and Decommissioning Engineering Company: že „Uvedomujeme si, prebieha komplexné skúmanie technických a sociálnych faktorov štátnym podvýborom. A naša politika reakcie bude vypracovaná po konzultácii s vládou a príslušnými zainteresovanými stranami na základe diskusií podvýboru. “ To sa opakovalo aj v tvrdení METI, že v skutočnosti nebolo nikdy (pred a bez celkového rozhodnutia japonskej vlády ako takej) urobené žiadne rozhodnutie. V skutočnosti však už pred tromi rokmi bola daná pracovná skupina, na ktorú sa podvýbor odvoláva už dlhšie pasívna a akékoľvek ďalšie odporúčania už následne pochádzajú od výboru na vysokej úrovni METI a od NRA.

Nakoniec v spoločnosti TEPCO uznali, že spoločnosť je v konečnom dôsledku zodpovedná, a sú postavení pred rozhodnutie, ktoré by mohlo poškodiť aj ďalších. 

Obrázok blogu

Takahiro Kimoto, generálny riaditeľ divízie vo Fukušime Dai-iči D&D Engineering Company, vysvetlil, že spoločnosť nechce konať nezávisle. „Tieto politiky nemôžu a nemali by byť určené samotným TEPCO, a preto dlhodobo naďalej diskutovali o dostupných možnostiach s vládou a všetkými ďalšími zainteresovanými stranami. Nakoľko vyprázdniť nádrže, ako by sa to malo urobiť, aby sa minimalizovali environmentálne dôsledky, ako si zachovať dôveru a transparentnosť, s kým sa musíme v tejto veci angažovať, to sú všetko otázky, v ktorých sa snažíme zapojiť zainteresované strany. Tieto diskusie trvajú dlho, ale považujeme ich za nevyhnutné. “

Povedané na rovinu, TEPCO vie, že v tomto scenári budú práve oni tí zlí chlapci, nech už sa stane čokoľvek, a dávajú preto prednosť čo najväčšej podpore zo všetkých strán.

Transparentnosť

Otázka transparentnosti a potreby zahrnúť široko definovanú základňu zainteresovaných strán do rozhodovacieho procesu a následného monitorovania výsledkov je mimoriadne dôležitá. S tým má zvlášť skúsenosť medzinárodná dobrovoľnícka nezisková organizácia SAFECAST, ktorej cieľom je vytvárať užitočné, prístupné a podrobné údaje o životnom prostredí, ktoré sú pochopiteľne všetky bezplatne aj zverejňované. SAFECAST uprednostňuje transparentnosť a nestrannosť a snaží sa zapojiť čo najviac ľudí do monitorovania a rozhodovania o životnom prostredí s nebývalými pozitívnymi výsledkami. Podobné výhody bolo vidieť aj v Japonsku, keď skupiny občanov v Japonsku sledujú jedlo a svoje vlastné prostredie a hľadajú a často získavajú rozhodujúci hlas pri rozhodovaní, ktoré sa ich týka. Spoločnosti pre rybolov vo Fukušime, ale aj TEPCO a METI, uviedli, že by uvítali transparentné, nezávislé a nepretržité monitorovanie morskej vody a morského života treťou stranou, ak a keď dôjde k ich vypúšťaniu. TEPCO a METI spoločne tvrdia, že chápu potrebu transparentnosti, a sú dokonca aj pripravení zmeniť svoje inštitucionálne kultúry s cieľom lepšie ju prispôsobiť ak to bude potrebné. Dr. Okuda z ministerstva METI prehlásil, že: „Mať k dispozícii presné údaje verejnosti síce samo osebe nezabezpečí jej adekvátne porozumenie, ale nakoniec je to nevyhnutné.“

Treba si však uvedomiť, že vôbec nie je také isté, či ľudia v týchto organizáciách, resp. aj verejnosť úplne chápu, čo znamená skutočná transparentnosť. Otázka transparentnosti je totiž problémom aj samým o sebe. Napríklad Dr. Ken Buesseler z oceánografického ústavu Woods Hole, ktorý monitoruje účinky žiarenia Fukušima v oceáne hneď po začiatku katastrofy, a zahájil veľmi efektívny program na sledovanie žiarenia v Tichom oceáne pozdĺž severoamerického pobrežia sa dlhodobo sťažuje na ťažkosti so získaním adekvátneho prístupu k financovaniu výskumu v oceánskych zónach blízko Dai-iči pre ich vedecký výskum. A pokiaľ ide o potrebu transparentnosti a nezávislého monitorovania, tak hovorí, že: „Keď hovorím o nezávislom monitorovaní, nemyslím tým JAEA alebo IAEA alebo iné veľké inštitúcie spojené s vládou, ale aj univerzity, mimovládne organizácie a ďalšie nezávislé výskumné laboratóriá.“ A zároveň dodáva: „Ešte predtým, ako sa prijme (vládne) rozhodnutie o vypúšťaní vody, mal by niekto získať podrobné informácie o tom, čo je v každej nádrži pre všetky príslušné rádionuklidy, nielen o tom, že sú pod detekciou (pomocou vysokých prahových hodnôt), pretože veľký objem vody môže naopak znamenať aj zdanlivo malé množstvo. A malo by to určite byť nezávislé od spoločnosti TEPCO alebo od toho, kto je uskladňovanie zodpovedný. “

Obrázok blogu

Dr. Buesseler ale aj ďalší zdieľajú názor, že aby sa verejnosť presvedčila, že oficiálne plány sú prijateľné - je robustná a efektívna komunikácia absolútne nevyhnutná, aj aby sa lepšie spoločnosť pripravila na informovanú účasť na diskusii a aby diskutovali o tom, kde to považujú za potrebné.

Ale to nie je len tak. 

Vyvinúť väčšie úsilie pri komunikácii vo všeobecnosti si vyžaduje vzdelanejšiu a vedecky gramotnejšiu aj samotnú verejnosť, čo znamená neustále úsilie, ktoré sa začína dlhé roky predtým, ako si to nejaká kríza vyžiada. A nezávislé skupiny by mali byť zapojené do interpretácie údajov a prezentácie výsledkov takým spôsobom, ktorý nepoškodí ich nezávislosť. Zrejme je na také veci potrebné vyčleniť aj určité finančné prostriedky, ale tak aby ich nemohla ovládať vláda alebo priemysel. V prípade tríciovanej vody v Dai-iči je tento druh transparentnosti a angažovanosti nevyhnutný, musí však byť sprevádzaný primeraným komunikačným úsilím. A tí, ktorí za to zodpovedajú, by to nemali podceňovať, pretože takáto výzva sa nikdy nedá efektívne zrealizovať v krátkom čase.

Japonské ministerstvo METI o problémoch pravidelne rokovalo (aj verejne), - ľudia, ktorí sa nemohli osobne zúčastniť, mohli odosielať komentáre a otázky e-mailom. Aj keď by sa urýchlene naplánované udalosti mohli uskutočniť pred koncom tohto roka, je pravdepodobné, že sa budú musieť uskutočniť v roku 2019, čo bude v rozpore s konečným termínom rozhodnutia. Aj keď sa niektorí rybári pravdepodobne zúčastnia, samotné družstvá to pravdepodobne odmietnu. Táto situácia si vyžaduje skutočné zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu, ale je veľmi ťažké nájsť historické prípady, keď to japonskí vládni úradníci riešili inak ako svojou efektívne vyskúšanou cestou – „spôsobom Kasumigaseki“. Najmä na úrovni ústrednej vlády to takmer vždy systémom „DAD - “Decide, Announce, Defend“, teda v preklade „Rozhodni, Oznám, a Obhajuj!“. Vládni plánovači však v tomto mimoriadnom vážnom prípade však zrejme či chcú, alebo nechcú musia vážne myslieť vážne na to, ako zabrániť tomu, aby sa z toho nestal pre nich seriózny neohrabaný problém, kde by mohli byť usvedčení, že to nekonzultovala s verejnosťou primerane.

Pokračovanie k téme v budúcom článku...

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu