reklama

Jadrová energia – Atómové bomby (jadrové zbrane) v kozme. (2)

Chceli by sme mať jadrové zbrane umiestnené v kozme? A sme si istí, či tam už nie sú? Zatiaľ to presne ešte nevieme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Jadrová energia – Atómové bomby (jadrové zbrane) v kozme. (2)

Chceli by sme mať jadrové zbrane umiestnené v kozme? A sme si istí, či tam už nie sú?

Vzhľadom k ľudským vlastnostiam (bohužiaľ) je úplne prirodzené, že od samého začiatku prieskumu vesmíru a vzniku vesmírnych technológií armáda ihneď začala uvažovať o tom, ako čo najlepšie využiť pre svoje „potreby“ aj vesmír. Nie raz sa už objavili nápady na rozmiestnenie rôznych zbraní vo vesmíre, vrátane jadrových. 

V súčasnosti je vesmír síce už dosť militarizovaný, ale priamo na obežnej dráhe nie sú žiadne zbrane (teda pokiaľ neberieme do úvahy unikátnu konštrukciu pištolí ruských kozmonautov, pre prípad pristátia v tajge), nehovoriac o jadrových zbraniach, resp. sa o tom minimálne oficiálne nevie!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Použitie jadrových zbraní vo vesmíre je zakázané! 

Ľudstvo sa dohodlo že nebude rozmiestňovať jadrové zbrane v kozme (Zmluva o kozmickom priestore z roku 1967). Táto Zmluva, podpísaná v roku 1967, definovala základný právny rámec pre súčasné medzinárodné vesmírne právo. Medzi základné princípy, patrí zákaz umiestňovania jadrových zbraní alebo akýchkoľvek iných zbraní hromadného ničenia do vesmíru pre všetky zúčastnené krajiny. Umiestňovanie týchto zbraní je zakázané na obežnú dráhu Zeme, na Mesiac alebo do iného nebeského telesa, vrátane na palube vesmírnych staníc. Dohoda okrem iného ustanovuje použitie akýchkoľvek nebeských telies vrátane prirodzeného satelitu Zeme iba na mierové účely. Ich použitie na testovanie akýchkoľvek druhov zbraní priamo zakazuje, ako aj zakazuje vytváranie vojenských základní, štruktúr, opevnení a vykonávanie vojenských manévrov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto zmluva však nezakazuje rozmiestnenie konvenčných zbraní na obežnej dráhe Zeme.

Zdalo by sa že ľudstvo „dostáva rozum“. 

A taktiež zakázalo aj všetky druhy jadrových explózií (!); či už nad alebo pod zemou, pod vodou alebo v atmosfére (Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996).

Ba dokonca teraz sú už zakázané aj všetky jadrové zbrane ako také (!).

Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW), alebo aj známa ako „Zmluva o zákaze jadrových zbraní“ je prvou právne záväznou medzinárodnou dohodou, ktorá komplexne zakazuje jadrové zbrane, pričom konečným cieľom je ich úplné odstránenie. Bola prijatá 7. júla 2017, a účinnosť nadobudla 22. januára 2021. Zdá sa však, že jadrové veľmoci si z nej ťažkú hlavu nerobia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale ako je to teda v skutočnosti? 

"Hviezdne vojny"

Obrázok blogu
Obrázok blogu

V súčasnosti sa na obežnej dráhe Zeme nachádza obrovské množstvo vojenských kozmických lodí - početné pozorovacie, prieskumné a komunikačné satelity, americký navigačný systém GPS a ruský GLONASS. Zároveň sa na obežnej dráhe Zeme (oficiálne) nenachádzajú žiadne zbrane, hoci pokusy o ich umiestnenie do vesmíru sa uskutočnili mnohokrát. Napriek zákazu armáda a vedci zvažovali projekty rozmiestnenia jadrových zbraní a ďalších zbraní hromadného ničenia vo vesmíre a pokračovalo sa v práci v tomto smere. Lenže Vesmír otvára príliš lákavú ponuku na aktívne aj pasívne možnosti použitia vesmírnych zbraní na vojenské účely nato aby to odmietli. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sú to vesmírne zbrane?

Obrázok blogu

Vesmírne zbrane sú zbraňové systémy a pomocné vesmírne prostriedky rôzneho druhu, ale aj prevádzkové princípy, vyvinuté na účely ich rozmiestnenia a použitia vo vesmíre na obežných dráhach planét alebo ich satelitov na vojenské účely.

Koncept vesmírnych zbraní sa objavil v polovici 20. storočia v súvislosti začiatku prieskumu vesmíru a stal sa prirodzeným dôsledkom vojensko-technického pokroku. Krajiny, ktoré uskutočnili prvé štarty vesmírnych rakiet, si uvedomili významnú výhodu umiestnenia zbraní do vesmíru a v podmienkach studenej vojny sa pustili do množstva vojenských programov v tejto oblasti. V priebehu narastajúcej vojensko-politickej konfrontácie medzi USA a ZSSR sa v dôsledku toho objavila predstava o uskutočniteľnosti množstva projektov a programov na militarizáciu ozbrojených síl vo vesmíre, kde predovšetkým patria:

Obrázok blogu

A) - americký program SDI (Strategic Defense Initiative, tiež známy ako „Star Wars“), včítane modernej protiraketovej obrany USA,

Obrázok blogu

B) - moderný ruský program leteckej obrany – čo je jedna z troch vetiev ozbrojených síl Ruskej federácie určená na vedenie nepriateľských akcií predovšetkým vo vzduchu a vo vesmíre s cieľom zabezpečiť obranu a bezpečnosť Ruska.

Pri zvažovaní možností pasívneho použitia vesmírnych zbraní na Zemi je vidieť významný posun vo vnímaní ich vývoja. Napríklad umiestnenie monitorovacej stanice (sledujúce rakety) na Mesiaci na rozdiel od satelitných systémov je veľmi výhodné z časového a vojenského hľadiska, pretože životaschopnosť lunárnych základní je spojená s ich takmer nezraniteľnosťou. 

Obrázok blogu

Na druhej strane, rozvoj nanotechnológií a ich ďalší pokrok umožňuje očakávať vytvorenie sledovacích satelitov extrémne malých rozmerov (porovnateľných čo do veľkosti s takzvaným „vesmírnym odpadom“), ktoré by mali širokú škálu technických možností a sú prakticky taktiež nezraniteľné.

Možné možnosti aktívneho použitia vesmírnych zbraní:

- zničenie nepriateľských rakiet na trajektórii ich priblíženia k cieľu (protiraketová obrana);

- bombardovanie nepriateľského územia z vesmíru (použitie vysoko presných nejadrových zbraní a preventívne jadrové útoky);

- deaktivácia elektronického vybavenia nepriateľa;

- potlačenie rádiovej komunikácie na veľkých plochách (elektromagnetický impulz (EMP) a „rádiové rušenie“);

- porážka satelitov a vesmírnych orbitálnych základní nepriateľa;

- porážka vzdialených cieľov vo vesmíre;

- zničenie asteroidov a iných vesmírnych objektov nebezpečných pre Zem.

Možné možnosti pasívneho použitia vesmírnych zbraní:

- zabezpečovanie komunikácií, koordinácia pohybu vojenských zoskupení, špeciálnych jednotiek, ponoriek a lodí na hladine;

- sledovanie územia potenciálneho nepriateľa (rádiové odpočúvanie, fotografovanie, detekcia odpaľovania striel).

Obrázok blogu

USA aj ZSSR svojho času zaujali veľmi seriózny prístup k navrhovaniu vesmírnych zbraní - od riadených rakiet typu Vesmír - Vesmír až po akési vesmírne delostrelectvo. Vtedy boli v Sovietskom zväze vytvorené vojnové kozmické lode - prieskumná loď Sojuz R, ako aj stíhač Sojuz P vyzbrojený raketami (1962 - 1965), Sojuz 7K-VI (Zvezda) - vojenská viacmiestna výskumná loď s posádkou, ktoré boli vybavené automatickým delom HP-23 (1963-1968).

Obrázok blogu

Všetky tieto lode boli vyrobené v rámci prác na vytvorení vojenskej verzie kozmickej lode Sojuz. V ZSSR sa uvažovalo o možnosti postaviť OPS - orbitálnu stanicu s ľudskou posádkou Almaz, na ktorej sa počítalo aj s inštaláciou 23-mm automatického kanónu NR-23, ktorý dokázal strieľať aj vo vákuu. Nakoniec sa im ho aj skutočne podarilo vo vesmíre aj vyskúšať!

Obrázok blogu

Kanón NR-23 (konštrukcia Nudelman-Richter), ktorý bol namontovaný na orbitálnej stanici Almaz, a bol úpravou zadného rýchlopalného dela z prúdového bombardéra Tu-22. Jeho montáž na Almaz OPS bola určená na ochranu pred satelitmi-špiónmi, ako aj pred nepriateľskými stíhačmi na vzdialenosť až 3 km. Na vyrovnanie spätného rázu pri streľbe (vo vákuu) použili dva motory. Kozmickú stanicu Almaz-1 (alias Saljut-2V) vypustili do vesmíru v apríli 1973, a v roku 1974 sa uskutočnil prvý let stanice Almaz-2 (Saljut-3) s posádkou. Aj keď na obežnej dráhe Zeme neboli žiadne nepriateľské orbitálne objekty, posádka stanice dokázala vyskúšať tieto delostrelecké zbrane vo vesmíre. Keď sa životnosť stanice končila (24. januára 1975), skúšobne z nich vystrelili, aby sa zistilo, ako by streľba z automatického dela ovplyvnila dynamika orbitálnej stanice. Testy sa potom úspešne skončili, a s nimi takpovediac aj vek vesmírneho delostrelectva. Všetko toto však v porovnaní s jadrovými zbraňami boli iba „hračky“. 

Militarizácia Vesmíru.

V medzinárodnom spoločenstve panuje zhoda v tom, čo predstavuje vesmírnu zbraň alebo zbrojenie vesmíru. Existuje aj predstava čo možno považovať za vesmírnu zbraň, a aké formy vzťahov (štart-cieľ) zahŕňa (Zem-Vesmír, Vesmír-Vesmír a Vesmír-Zem), ako aj fyzikálne prostriedky, ktorými sa tieto účinky dosahujú (kinetické a nekinetické). 

Poznámka: - Nekinetické zbrane, sú podľa definície také zbrane, ktoré dosahujú svoj účel inak ako prostredníctvom hrozby alebo použitia sily na ľudské telo. Takéto zbrane sú napríklad nasadené a použité v rôznych kontextoch: počas lokálneho, či medzinárodného ozbrojeného konfliktu, v mierových operáciách, počas policajných operácií, vo väzniciach a ústavoch pre duševne chorých, ale aj na potláčanie nepokojov a na hraničné kontroly. Pojem nekinetické zbrane je zavádzaný namiesto pôvodného výrazu „nesmrtiacich“ (‘non-lethal’) zbraní, ktorých presný pôvod pojmu je trochu zmätočný.

Aj keď existuje veľa ďalších spôsobov, ako kategorizovať a rozdeliť širokú škálu možných vesmírnych zbraní, ako užitočných je braných šesť výsledných kategórií na zvýraznenie rozdielov v definíciách, v tom, ako sa jednotlivé krajiny pozerajú na vesmírne zbrane, a aj na súčasný stav vesmírnych zbraní. Z týchto šiestich kategórií boli štátmi demonštrované tri kategórie vesmírnych zbraní buď testovaním, nasadením alebo operačným využitím (kinetické Zem-Vesmír, nekinetické Zem-Vesmír a kinetické Vesmír-Vesmír). 

Ale podľa mnohých definícií sa zdá, že priestor Vesmíru už asi aj bol vyzbrojený zbraňami.

Problémom totiž je, že dnes v skutočnosti neexistujú žiadne medzinárodné dohody, ktoré by úplne, ešte raz a náročky opakujem slovo úplne, obmedzili vesmírne zbrane v ktorejkoľvek z rámcových šiestich kategórií. Je ale tiež pravdou, že niektoré dohody obmedzujú určité typy vesmírnych zbraní, ktoré sú podmnožinami v rámci vyššie uvedených kategórií. 

  • Zmluva o čiastočnom zákaze testov a zmluva o kozmickom priestore sú hlavnými široko akceptovanými medzinárodnými dohodami, ktoré obmedzujú činnosť a testovanie vesmírnych zbraní. 

  • Zmluva o čiastočnom zákaze testov z roku 1963 zakazuje testovanie a použitie jadrových hlavíc na kinetických zbraniach typu Zem-priestor a Vesmír.

Nemá to však vplyv na vývoj, testovanie, rozmiestnenie alebo použitie nejadrových vesmírnych zbraní. Podobne Zmluva o kozmickom priestore z roku 1967 zakazuje kinetické zbrane s jadrovými zbraňami z Vesmíru do Vesmíru a zo Zeme na Zem. Zakazuje tiež testovanie a použitie všetkých foriem vesmírnych zbraní a ich použitie pri vojenských manévroch na iných nebeských telesách. Táto Zmluva však nezakazuje konvenčne vyzbrojené zbrane typu Vesmír-Vesmír na obežnej dráhe Zeme, v hlbokom vesmíre alebo na obežnej dráhe okolo iných nebeských telies, a ani nezakazuje konvenčne vyzbrojené zbrane typu Vesmír-Zem. Okrem toho nezakazuje žiadne zbrane zo Zeme do Vesmíru. 

Obrázok blogu

Ako štáty vnímajú vesmírne zbrane, vidieť z diskusie o ruskej a čínskej zmluve známej ako PPWT - s názvom „Predchádzanie umiestneniu zbraní do vesmíru, hrozba alebo použitie sily proti objektom z vesmíru“. Čína a Rusko spoločne predložili svoj návrh PPWT na pôde OSN už v roku 2008. Navrhovaný text vymedzil vesmírne zbrane trochu úzko, aby sa vzťahoval iba na zbrane typu „Vesmír-Vesmír“ a „Zem-Zem“, a to tak kinetické, ako aj nekinetické. Ale text nezakazuje kinetické zbrane Zem-Vesmír alebo nekinetické formy útoku vo vesmíre (Vesmír-Vesmír), ktoré Čína aj Rusko vlastnia (teda zrejme asi nie náhodou). 

Obrázok blogu

V decembri 2008 Rada Európskej únie schválila návrh Kódexu správania pre vesmírne činnosti. Medzi mnohými ustanoveniami text Kódexu vyzval štáty, aby sa „zdržali úmyselného zničenia ľubovoľného vesmírneho objektu na obežnej dráhe“, čo by kinetické zbrane Zem-Vesmír a Vesmír-Vesmír obmedzovalo. Zameraním na úzky súbor potenciálnych vesmírnych zbraní, ktoré majú potenciál produkovať vesmírny odpad, či trosky, je rozsah pôsobnosti Kódexu správania obmedzený. V roku 2014 Európska únia zverejnila už piatu revíziu Kódexu, ktorá zmenila obmedzenie kinetických zbraní Zem-Vesmír a Vesmír-Vesmír s uvedením výnimky, keď môže byť zničenie vesmírneho objektu opodstatnené. Prípustnými dôvodmi sú bezpečnosť (najmä ak ide o ľudský život), prevencia tvorby nového vesmírneho odpadu, či trosiek a sebaobrana.

Ešte pred podpísaním Zmluvy o vesmíre v roku 1967 sa ZSSR aj USA podarilo uskutočniť celú sériu jadrových výbuchov vo vysokých výškach. Písal som o tom v mojom minulom článku.

Obrázok blogu

V roku 2014 Rusko a Čína aktualizovali návrh PPWT tak, že definované podmienky v zmluve boli niekoľkými spôsobmi zmenené. Upravili navrhovanú definíciu vesmírnej zbrane, ktorá sa má vzťahovať na akýkoľvek objekt kozmického priestoru, a obsahuje ďalšie objasnenie ochrany práva štátu na sebaobranu s cieľom zahrnúť právo aj na kolektívnu sebaobranu, ktoré sa viac približuje zneniu Kódexu správania EÚ. Bohužiaľ kombinácia Kódexu správania EÚ a návrh PPWT nezískala konsenzus. Valné zhromaždenie OSN však v decembri 2015 prijalo rezolúciu, ktorá naliehala na začatie rokovaní o čínsko-ruskej PPWT a vyzvala štáty, aby dodržiavali „politický záväzok, aby neboli prvými, ktorí umiestnia zbrane do kozmu“. Uznesenie OSN osobitne citovalo Argentínu, Arménsko, Bielorusko, Brazíliu, Kubu, Indonéziu, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Srí Lanku, Tadžikistan a Venezuelu, ktoré už prehlásili, že nebudú prvé, ktoré umiestnia zbrane do kozmu. Okrem toho Rusko a Venezuela tiež vydali spoločné vyhlásenie na konferencii OSN o odzbrojení, v ktorom sa uvádza, že „nebudú prvými, ktorí nasadia akýkoľvek typ zbraní do vesmíru, a urobia všetko pre to, aby sa z vesmíru nestalo pole vojenskej konfrontácie a zaistili bezpečnosť v činnosti vo vesmíre. “ Takéto vyhlásenia naznačujú, že by snáď aj bolo možné uveriť tomu, že zbrane ešte do vesmíru neboli umiestnené. Ale vzhľadom na rôzne typy vesmírnych zbraní, ktoré už boli testované alebo demonštrované, môžu byť tieto vyhlásenia jednoducho duplicitné alebo môžu naznačovať zjednodušene aj to, že tieto štáty majú trošku iný pohľad na to, čo je to vesmírna zbraň.

Súčasné aktivity a vyhlásenia vlád niekedy poskytujú objasnenia ako sa vyvíjajú názory na vesmírne zbrane.

Obrázok blogu

Živým príkladom je Francúzsko, ktoré v roku 2019 prijalo novú stratégiu vesmírnej obrany, ktorá požaduje vytvorenie vesmírneho velenia v rámci jej vzdušných síl a premenovanie vzdušných síl na vzdušné a vesmírne sily. Francúzsky minister obrany to povedal úplne jasne a konkrétne, keď verejne vyhlásil, že Francúzsko zamýšľa vyvinúť vlastne satelity a vysoko výkonné lasery na ochranu francúzska pred útokom z Vesmíru.

Japonsko tiež zaujalo pro-aktívnejší prístup k vesmírnej obrane, ktorý je do veľkej miery spôsobený hrozbami, ktoré vníma z čínskych vesmírnych aktivít. Vo svojej bielej dokumente o obrane z roku 2019 japonské ministerstvo obrany pojednáva o rôznych prostriedkoch na zlepšenie kontroly vesmíru, napríklad o posilnení jeho schopností vesmírneho situačného povedomia a pasívnej obrane. Japonsko tiež vytvára jednotku misie vesmírnych domén v rámci vzdušných síl sebaobrany. Nemenovaný vysoký minister obrany uviedol v tlači, že Japonsko sa rozhoduje, či vyvinie alebo nevyvinie orbitálny anti-satelitný systém (ASAT) pomocou robotických zbraní, elektronického útoku alebo kybernetického útoku. Zdá sa, že japonská vláda dospela k záveru, že takýto orbitálny systém ASAT by v Japonsku patril medzi princípy zakotvené v základnom zákone o leteckom a kozmickom priemysle z roku 2008.

V roku 2019 sa India stala štvrtým štátom, ktorý vyskúšal kinetickú zbraň ASAT typu Zem-Vesmír. Ale po skončení testu indický premiér Narendra Modi na verejnom prejave zopakoval, že India je stále proti ozbrojovaniu vesmíru. To by mohlo znamenať, že India (zatiaľ) úplne neverí schopnostiam, ktoré od tejto zbrani očakáva.

Kórejská republika vydala v roku 2018 novú bielu knihu o obrane, ktorá sa okrem iných tém venuje aj otázkam bezpečnosti vesmíru. Kórejci vybudovali na ministerstve národnej obrany novú organizačnú štruktúru, ktorá aktívne pracuje na zvýšení spolupráce so spojencami vo vesmíre, konkrétne s USA. V roku 2015 kórejské letectvo vybudovalo vesmírnu rozviedku (Space Intelligence Center), aby rozvinulo svoje schopnosti riadenia vesmíru. Kórejci a Američania už tiež uskutočnili spoločné cvičenia, ktoré zahŕňali použitie rušivého rušenia satelitnej navigácie a komunikácií.

Obrázok blogu

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg tvrdí, že aliancia nebude rozmiestňovať zbrane vo vesmíre, ale je povinná brániť svoje záujmy, medzi ktoré patrí 2 000 satelitov na obežnej dráhe. Takže inými slovami, aj pre NATO je teraz vesmír „operačnou doménou“.

Nové a „vylepšené“ jadrové zbrane sa množia súbežne s pretekmi vo vesmíre. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (Sipri) vlastní deväť štátov - USA, Rusko, Čína, Izrael, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, India, Pakistan a Severná Kórea - spolu asi 13 400 (jadrových) zbraní. Zatiaľ čo ich celkový počet klesá, „vyslúžilé“ hlavice a staré atómové bomby sú nahradené výkonnejšími a všestrannejšími zariadeniami, ako sú menšie, sofistikovanejšie a lepšie „použiteľné“ jadrové zbrane. Sipri vo výročnej správe uvádza že: "Všetky tieto štáty vyvíjajú alebo nasadzujú nové zbraňové systémy alebo oznámili svoj úmysel tak urobiť". USA a Rusko vlastnili asi 1550 nasadených zbraní s dlhým doletom, zatiaľ čo Čína ich mala asi 300. Ale v budúcom vojenskom plánovaní chcú do jadrových zbraní Rusko a USA investovať omnoho viac, a Čína sa ich snaží dohoniť. 

Federácia amerických vedcov podľa ich prieskumu tvrdí, že "Namiesto plánovania jadrového odzbrojenia sa teda zdá, že štáty s jadrovými zbraňami plánujú ponechať si veľký arzenál na neurčitý čas, pridávajú nové jadrové zbrane a zvyšujú úlohu, ktorú tieto zbrane hrajú v ich štátnych stratégiách". Odhaduje sa, že asi 1 800 (jadrových) hlavíc bolo neustále udržiavaných vo vysokej pohotovosti a boli pripravené na použitie v krátkom čase.

Obrázok blogu

Rusko tvrdí, že je vo vývoji hi-tech zbraní lídrom. Vo svojom pamätnom júlovom vystúpení sa Putin pochválil tým, že ruské námorníctvo je vybavené hypersonickými riadenými strelami s jadrovým pohonom, ktoré majú údajne neobmedzený dolet, a podmorskými jadrovými dronmi.

Je teda vidieť, že spôsob, akým štáty vnímajú vesmírne zbrane, závisí od dvoch kľúčových vzhľadov. 

  • Prvý je rozdiel medzi jadrovými a konvenčnými vesmírnymi zbraňami. Medzinárodné tabu proti umiestňovaniu a používaniu jadrových zbraní vo vesmíre pretrváva prostredníctvom zmlúv, ktoré si získali širokú podporu, ale pre konvenčne vyzbrojené vesmírne zbrane taký konsenzus neexistuje. 

  • A druhý pohľad je, či je zbraň umiestnená na Zemi alebo vo Vesmíre.

Čínsky a ruský návrh PPWT by zakazoval iba zbrane, ktoré sú umiestnené vo Vesmíre, zatiaľ čo Kódex správania navrhovaný Európskou úniou by obmedzil zbrane umiestnené na Zemi a aj vo Vesmíre. A existuje aj tretie rozlíšenie – a to je, či zbraň produkuje orbitálne trosky. Kódex správania a uvedená motivácia mnohých nezúčastnených štátov sa zameriavajú hlavne na prevenciu orbitálnych trosiek a ochranu vesmírneho prostredia na mierové využitie. 

  • No a posledným a najnovším rozdielom v pohľade národov na vesmírne zbrane je to, či sa tieto zbrane používajú skôr na sebaobranu ako na napadnutie (útok). 

Posledná verzia PPWT aj Kódexu správania obsahujú výnimky pre sebaobranu a Kódex správania je konkrétnejší pri vymedzovaní prípadov, keď je použitie vesmírnych zbraní v sebaobrane legitímne.

Je to zamotané.....

Ukazuje sa, že zostaviť definície kľúčových pojmov je síce zvlášť užitočné, ale že je to aj ťažko prekonateľná otázka. Štáty používajú výrazy ako vesmírne zbrane, militarizácia vesmíru a zbrojenie vesmíru na označenie rôznych vecí v rôznych časoch, často tak, aby vyhovovali ich vlastným geopolitickým programom. Spoločný rámec pre diskusiu o vesmírnych zbraniach medzi podobnými štátmi by mohol byť užitočný na stanovenie a objasnenie vyhranených limít, čo predstavuje konflikt a eskaláciu vo vesmíre. Snahy obmedziť vývoj vesmírnych zbraní, vytvoriť kódex správania alebo dokonca ustanoviť normy správania vo vesmíre zatiaľ nedokázali dosiahnuť konsenzus medzi kľúčovými národmi potrebnými na to, aby bola takáto dohoda účinná, najmä medzi USA, Rusko, Čína, India a Európskou úniou. A vypadá to tak, že zatiaľ čo v OSN pokračujú diskusie o predchádzaní pretekom v zbrojení vo Vesmíre, kroky niektorých štátov - najmä Ruska a Číny - vedú k príprave na konflikt.

Ale sú tu aj technické ohraničenia.

Obrázok blogu

Vylepšenia satelitov, ktoré identifikujú mobilných nosičov jadrových zbraní a premenia ich na prípadné terče sú technicky ohraničené. Áno, je pravdu, že sa takéto prieskumné satelity skutočne pravidelne vylepšujú, ale úhlavným nepriateľom týchto systémov sú zákony vesmírnej dynamiky Keplera a Newtona, objavené tak dávno (pred viac ako troma storočiami), že niektorí súčasní teoretici akoby na ne už aj zabudli.

Obrázok blogu

Na nízkych obežných dráhach určených pre ne nemôžu prieskumné satelity „visieť“ nad oblasťami nasadenia mobilných ICBM, ale rýchlosťou 7,8 km / s (rýchlejšou ako medzikontinentálne rakety) sa nad Zemou preháňajú, ktorá sa sama pomerne rýchlo otáča okolo svojej osi. (465 m / s na rovníku). Rovnaký satelit sa preto vracia do oblasti potrebnej na prieskum s intervalom viac ako 10 hodín. Dráhy takýchto satelitov sú dobre známe a predvídateľné, čo umožňuje mobilným raketám (s jadrovými hlavicami) včas meniť štartovacie polohy. Pri obvyklom počte družíc tohto typu na obežnej dráhe (tri alebo štyri) nie sú schopní súčasne napríklad zistiť polohu 170 ruských pohyblivých rakiet rozmiestnených na rozsiahlom území s cieľom určiť presné miesto. Mnohonásobné zväčšenie veľkosti vesmírnych satelitov by sa pre druhú stranu stalo okamžite jasným varovným signálom o blížiacom sa útoku.

Obrázok blogu

Ďalším na zozname objavujúcich sa technológií, ktoré údajne rušia kontrolu zbraní, sú anti-satelitné zbrane, ktoré deaktivujú protiraketové satelity. Vo vývoji tohto typu vesmírnych zbraní nie je nič nové a v minulosti to bolo dokonca intenzívnejšie ako teraz. Veď v rokoch 1967-1982 urobil napríklad ZSSR viac ako 20 testov špecializovaných systémov na zachytávanie satelitov (IS a IS-MU) a boli vyvinuté ďalšie prostriedky tohto druhu (Contact, Cascade, Skif), a to aj ako reakcia na americký program SDI (systém „ Outfit -AT ").

Obrázok blogu

V súčasnosti sú už do ruských protilietadlových raketových systémov S-400 a S-500 zabudované proti-satelitné schopnosti proti kozmickým lodiam na nízkych obežných dráhach. V rámci štátneho zbrojného programu do roku 2027 (GPV-2027) je jednou z priorít proti-satelitný systém Nudol - založený na pozemnej mobilnej nejadrovej proti-rakete schopnej zasiahnuť vesmírne objekty na obežných dráhach až do výšky 700 km. Okrem Ruska už boli založené na pozemných raketách testované aj proti-satelitné systémy v Číne (2007) a v Indii (2019).

Obrázok blogu

V USA bol v rokoch 1977-1988 testovaný a nasadený palubný systém odpálením rakety SREM-Altair zo stíhačky F-15 na zničenie satelitu priamym zásahom vo výškach do 1 000 km. Neskôr bol vyvinutý systém založený na pozemnej nosnej rakete (Kinetic Energy Antisatellite - KEASAT). Najľahšie dostupným je upravený lodný proti-satelitný systém „Aegis“, ktorý počas testov v roku 2008 zostrelil použitý americký satelit. 

Tieto uvedené systémy veľmocí však nie sú schopné zostreľovať satelity na vysokých obežných dráhach a potenciál ďalších metód a prostriedkov (napríklad stretávacie manévre s kozmickými loďami druhej strany, mini-satelity založené na nano-technológiách) zostáva neistý a v bojových podmienkach nevyskúšaný.

Kontrola jadrových zbraní vo Vesmíre.

Treba priznať že kontrola jadrových zbraní je v súčasnosti v slepej uličke.

V auguste 2019 USA odstúpili od Zmluvy o jadrových raketách stredného doletu z roku 1987 s odvolávaním sa na porušenia zo strany Ruska, ktoré Washington argumentoval tým, že Kremeľ dodržiaval kontrolu zbrojenia iba selektívne. Nová Zmluva o znížení strategických zbraní (START III), ktorá je v súčasnosti podpísaná z roku 2010, je jedinou dohodou, ktorá obmedzuje jadrový arzenál USA a Ruskej federácie. Lenže platnosť tejto dohody vo februári 2021 skončila (aj keď ju za predpísaných podmienok bolo možno predĺžiť o ďalších päť rokov). Lenže namiesto nevrhnutia riešenia bývalý prezident USA Trump, chcel niečo úplne nové, prakticky nemožné. Washington trval na trojstranných rozhovoroch s Pekingom a Moskvou, na ktorých sa malo rokovať o všetkých otázkach týkajúcich sa ich jadrových zbraní. Lenže vedúci čínski predstavitelia tento návrh opakovane odmietli s odvolaním sa na výrazný rozdiel medzi veľkosťou zásob jadrových zbraní v týchto troch krajinách.

Našťastie zdravý rozum zvíťazil.

Obrázok blogu

Ruský prezident Putin 26. januára mal s novým americkým prezidentom Josephom Bidenom telefonický rozhovor, počas ktorého sa (Rusko a USA) dohodli na predĺžení programu START III bez ďalších podmienok o ďalších päť rokov, a to do 5. februára 2026. Podľa zákona potom musel ruský parlament ratifikovať predĺženie dohody, v USA na to nebol parlamentný súhlas potrebný.

26. januára 2021 podpísali Rusko a USA dohodu o predĺžení platnosti dohody START III bez zbytočných ceremónií a to vo forme výmeny nót. V ten istý deň ruský prezident Vladimír Putin predložil parlamentu návrh zákona o ratifikácii dohody o predĺžení ŠTARTU III. 27. januára prijala Štátna duma a Rada federácie zákon o ratifikácii dohody. A nakoniec 29. januára Putin podpísal ratifikačný zákon.

Obrázok blogu

Ďalším novým faktorom v hre režimu kontroly zbraní sú hypersonické zbrane. USA, Ruská federácia a ČĽR už aktívne tieto zbrane vyvíjajú Rusko už na ICBM nainštalovalo niekoľko hypersonických rakiet Avangard, aby zvýšilo svoju schopnosť preniknúť do amerických systémov protiraketovej obrany. Tieto rakety podliehajú obmedzeniam START III. ale nový ruský hypersonický raketový systém Kh-47M2 Kindžal v tejto dohode však zahrnutý nie je. 

Vzťahy v oblasti kontroly jadrových zbraní jednoznačne ovplyvnia aj kybernetické a vesmírne zbrane. Použitie kybernetických zbraní zvyšuje pravdepodobnosť blokovania veliacich, riadiacich a komunikačných systémov jadrových síl jednej zo strán až takým spôsobom, že nepriateľ bude schopný buď ukončiť komunikáciu, alebo prostredníctvom nich vysielať falošné povely. A v skutočnosti kybernetický priestor nie je v súčasnosti pokrytý žiadnymi existujúcimi dohodami o kontrole zbraní. Je pravdou, že Rusko síce dlhšie prichádzalo s určitými návrhmi na zákaz militarizácie vesmíru (viď predošlý text), ale USA prijímalo tieto iniciatívy s obavami, že by to mohlo negatívne ovplyvniť schopnosť americkej armády prevádzkovať vesmírne systémy používané na velenie a riadenie, na včasné varovanie, ako aj na prieskum.

Ťažkosti s dosahovaním kompromisov.

Dá sa povedať, že doterajší tradičný režim kontroly zbraní sa zastavil. Ak bude USA a Ruská federácia a možno aj ďalšie krajiny v budúcnosti chcieť tento nástroj používať naďalej ako nástroj na udržiavanie stabilnejších, bezpečnejších a transparentnejších vzťahov v otázke jadrových zbraní, budú sa musieť vyrovnať s výzvami, ktoré predtým neexistovali alebo o ktorých v procese minulých rokovaní neuvažovali. Aj Čína zrejme zohrá svoju rolu, a s najväčšou pravdepodobnosťou budú do budúcich rokovaní zapojené aj Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Je to zrejme nevyhnutné, lebo už dnes vidíme že Spojené kráľovstvo uvažuje o zvýšení svojho jadrového arzenálu. Americký podvýbor Senátu pre ozbrojené sily, ktorý sa zaoberá strategickými silami, usporiadal 23. februára 2021 seminár na tému „Pokrok vesmírnych a jadrových zbraní v partnerskej rovine“. Na svojom prvom sedení 117. kongresu si podvýbor pozval odborníkov, aby diskutovali o jadrových a vesmírnych kapacitách Ruska a Číny. Zároveň vyzval ministerstvo obrany a ďalšie vládne agentúry, aby otvorenejšie diskutovali o hrozbách, ktoré nové technológie predstavujú. Americké letectvo vyvinulo GPS, ktoré poskytuje službu celému svetu bez akýchkoľvek nákladov. Otázkou je, prečo potom potenciálni protivníci a dokonca aj niektorí spojenci USA minuli miliardy dolárov na kopírovanie GPS s ich vlastnými verziami a následne aj na vývoj technológií, ktoré by mohli zničiť satelity GPS? Veď priateľskí susedia by to zrejme nerobili. Člen poradného výboru subkomisie Michael Turner (R-Ohio) spomenul hypersonické rakety, taktické jadrové rakety a anti-satelitné zbrane a ich schopnosti, ktoré Čína a Rusko napredujú, a mali by sa týkať aj USA. Veď nezabezpečenie dôveryhodného jadrového odstrašenia, ako aj vesmírnych a vesmírnych kapacít by mohlo mať zásadný a nevyčísliteľný dopad nielen na národnú bezpečnosť štátov, ale sa môže dotýkať celosvetovej globálnej bezpečnosti. Zrejme teda existujú zraniteľné miesta, ktoré nie sú dostatočne neriešené.

Vráťme sa teda k našej otázke úplne zo začiatku: 

Sú jadrové zbrane vo Vesmíre?

No nevieme, a asi ani tak ľahko vedieť nebudeme. 

Pri štarte kozmických lodí nie je medzinárodná kontrola a čo tam kto zabalí a vystrelí do kozmu - nikto „z cudzích“ to nevie. 

A tak to asi aj zostane, až kým náhodou takéto zbrane nebudú použité..... 

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu