Skutočná tragédia z Fukušimy je na ňu naša (ľudská) odpoveď!

Autor: Marian Nanias | 3.4.2021 o 18:28 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  526x

Aké je skutočné dedičstvo a historický odkaz katastrofy z Fukušimy? Áno, dopad nehody je určite katastrofálny - ale nemýľte sa, vôbec nie tak, ako by ste si možno práve mysleli.....

Skutočná tragédia z Fukušimy je na ňu naša (ľudská) odpoveď!

Aké je skutočné dedičstvo a historický odkaz katastrofy z Fukušimy? Áno, dopad nehody je určite katastrofálny - ale nemýľte sa, vôbec nie tak, ako by ste si možno práve mysleli.....

Desať rokov po havárii vo Fukušime je čas poukázať na jej skutočné posolstvo, ktoré sme zdedili– a to je to, že ak zbytočne dôjde k uzatváraniu jadrových elektrární, dôjde vlastne aj k zbytočnej strate ľudských životov!

Pri príležitosti 10. výročia gigantického zemetrasenia a havárie na japonskej jadrovej elektrárni Fukušima-Dai-iči bol publikovaný na Web portáli „medium.com“, veľmi zaujímavý článok, ktorý by mohol byť tiež pre našich čitateľov podnetný. Ponúkam Vám jeho preklad v plnom znení.... V článku sú použité mnohé odkazy pomocou aktívnych hyper-línk (ktoré sa čitateľom ukazujú buď ako podčiarknutý text, alebo ako červenej farby). V prípade kliknutia na hyperlink sa Vám otvorí okno na zdroj prvotnej informácie, ktorá je tam spomínaná. Prajem Vám príjemné a zaujímavé čítanie....

Je to už fakt skutočne desať rokov? 

Je to už desať rokov, čo východné pobrežie Japonska zasiahlo štvrté najsilnejšie zemetrasenie, aké kedy bolo na svete zaznamenané

Skutočne je to tak dávno potom, čo cunami, ktoré zemetrasenie spôsobilo, sa prehnalo do vnútrozemia, spôsobilo obrovské škody a vyžiadalo si takmer 16 000 obetí? 

Malo to gigantické, obrovské celosvetové geofyzikálne účinky!

Hlavný japonský ostrov Honšú, leží na križovatke troch tektonických dosiek: -Euroázijskej, - Filipínskej a - Severoamerickej (ktorej podčasťou je Ochotská platňa).

Zatiaľ čo geometria platní v Japonsku je dosť komplikovaná, oceánska kôra ďalšej tichomorskej (pacifickej) platne sa v podstate zbieha na euroázijskú a filipínsku platňu a tlačí sa pod kontinentálnou kôrou Japonska.

Tieto platne sa zbiehajú a posúvajú sa o pozíciu na hraniciach, pričom sa pozdĺž hraníc pohyblivej platne vytvára tlakové napätie a práve uvoľňovanie tohto napätia spôsobuje v Japonsku zemetrasenia. 

 

V prípade Tohoku (čo je označenie severovýchodnej časti Honšú v japončine) je zemetrasenie spojené so zasúvaním tichomorskej platne pod Ochotskú miniplatňu. Tichomorská doska sa pohybuje smerom k Ochotsku rýchlosťou približne 8 - 9 cm/rok, čo je pre tektonickú dosku dosť rýchle, a keď sa obe pohybovali okolo seba, napätie v kôre sa vytváralo až dovtedy, kým sa neuvoľnilo pri zemetrasení.

Zemetrasenie v regióne Tohoku, ktoré zasiahlo Japonsko 11. marca 2011, bolo jedným z najväčších zemetrasení zaznamenaných za posledných 100 rokov a spôsobilo otrasy na povrchu, ktoré trvali 6 minút. Pôvodne sa označovalo ako zemetrasenie o sile 8,9 stupňa, ale keď bolo k dispozícii viac údajov, tak bolo prepočítané na zemetrasenie o sile 9 stupňov. Jeho zdroj bol sústredený na morskom dne 72 km východne od Tohoku, v hĺbke 24 km pod zemským povrchom. Po hlavnom zemetrasení nasledovalo viac ako 5 000 následných otrasov (!) , pričom najväčší dosiahol 7,9 stupňa.

Veď časti severovýchodného Japonska sa fakticky posunuli až o 2,4 – až 4  (!) metre bližšie k Severnej Amerike (!), čo spôsobilo, že niektoré časti pevniny Japonska sa vlastne stali širšie ako predtým.  

V tých oblastiach Japonska, ktoré boli najbližšie k epicentru, došlo k najväčším zmenám.

Úsek japonského pobrežia dlhý až 400 kilometrov sa zvisle znížil o 0,6 metra, čo umožnilo cunami zasiahnuť pevninu rýchlejšie a ďalej do vnútrozemia.  Jeden skorší odhad naznačuje, že celá „tichomorská doska“ sa mohla posunúť na západ až o 20 metrov, a ďalší skorý odhad stanovil mieru sklzu až na 40 m.

 

Pokiaľ ide o vplyv na pevninu Japonska, ako si mnohí čitatelia asi možno pamätajú, zemetrasenie vyvolalo obrovskú vlnu cunami vysokú až 39 metrov (!), ktorá zasiahla severný Honšú a práve tá spôsobila devastáciu ľuďom, budovám ako aj jadrovej elektrárni Fukušima Dai-iči. Pre lepšie pochopenie a predstavu čitateľov - tá gigantická vlna cunami mala takú obrovskú výšku ako je výška celej oválnej veže Modrého kostolíka (kostola sv. Alžbety v Bratislave) spolu aj so zvonicou! 

Ale táto hrozná skutočnosť nám nejako akoby uniká (!), a ani sa nám to asi pomaly nechce uveriť. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Bolo by zrejme preto zaujímavé opýtať sa samých seba, prečo je to práve tak?!

No, hlavne je to pravdepodobne preto, že keby sme túto skutočnosť za tých desať rokov hodnotili hlavne podľa mnohých titulkov mas-médií (novín, časopisov a televízie), tak by sme mohli prísť k falošnému presvedčeniu, že prvotnou prapríčinou nebola táto hrozná prírodná katastrofa, ale (ako sa nám to „fake news“ snažia vsúvať do podvedomia) že príčinou katastrofy (čo však nie je pravda) bola havária jadrovej elektrárne Fukušima Dai-iči.

Strašidelné príbehy o Fukušime už začali uverejňovať dokonca ešte predtým, ako boli porušené budovy elektrárne, s mediálnymi expertmi pretekajúcimi v dodávaní bezduchých a nepodložených predpovedí skazy. Niektorí strach dokonca podnietili, aby ho neskôr využili tým, že rozšíria svoje „liečivé látky“.

Ostatní jednoducho klamali. 

Pamätáte si na mapu, ktorá údajne ukazuje rádioaktivitu vychádzajúcu cez Tichý oceán od zasiahnutej elektrárne smerom k tichomorskému pobrežiu USA? 

V skutočnosti táto mapa, či obrázok bola upravená, sfalšovaná (!)

Niektoré informačné zdroje tvrdili, že tento obrázok ukazuje rádioaktivitu vychádzajúcu z Fukušimy, aj keď v skutočnosti ukazoval výšku vĺn cunami. 

Pravdivá, pôvodná mapa bola publikovaná americkým Národným úradom pre oceán a atmosféru (the US National Oceanic and Atmospheric Administration), a tá ukazovala energiu uvoľnenú z cunami, a nie žiarenie (!) – teda mierku, ktorá ukazuje výšku vlny v centimetroch, a túto „niekto“ jednoducho orezal z pôvodného obrázka falošne reprodukoval inak, keďže chcel senzáciu - podporiť strašidelný príbeh!

 

 

Záplava dezinformácií okolo Fukušimy sa vlastne nikdy nezastavila, od tvrdenia o podzemných výbuchoch až po absurdné, smiešne správy o mutantných sedmokráskach.

Samozrejme, obavy z dezinformácií sú spojené so širšími obavami z prevládania „falošných správ“ a nedostatku vedeckej gramotnosti a kritického myslenia v médiách aj u širokej verejnosti. Ale nepravdivé tvrdenia, ako sú tie, ktoré sú načrtnuté vyššie, sú problémom, s ktorým sa musí jadrová energia už dlho, možno až veľmi dlho vyrovnávať.

Aké je teda skutočné dedičstvo katastrofy z Fukušimy? 

Nie, nemýľte sa, dopad nehody je určite katastrofálny - ale nie tak, ako by ste si možno práve mysleli.....

V prvom rade by sme si mali vziať do úvahy skutočne pravdivé vedecké fakty o fyzikálnych dôsledkoch Fukušimy. 

Tak akéže sú celkovo dlhodobé radiačné riziká pre obyvateľstvo? 

No, ak by som citoval Gerryho Thomasa, profesora molekulárnej patológie na katedre chirurgie a rakoviny na Imperial College v Londýne (a svetového odborníka na rádiologické účinky Černobyľu):  - „Žiadne neexistujú (!)“

Na základe posúdenia dávky Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Vedeckým výborom OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR), priemerné celoživotné účinné dávky pre dospelých v prefektúre Fukušima sa odhadujú na približne 10 milisievertov (mSv) alebo menej — čo je zhruba rovnaké ako keď absolvujete v nemocnici vyšetrenie na CéTéčku (CT). 

Pre porovnanie, priemerná miera radiácie pozadia v Japonsku je okolo 2,1 mSv ročne.

Stručne povedané: 

Havária vo Fukušime v skutočnosti nespôsobila žiadne úmrtia priamo spojené s ožiarením a pravdepodobne sa tak ani nikdy nestane.

Prakticky žiadne škody na životnom prostredí

A čo rádiologické dôsledky pre životné prostredie? Áno, je zrejmé, že čistenie v mieste a okolí bude pokračovať ešte mnoho rokov a bude stáť veľa miliónov dolárov. Napriek tomu sa teraz množstvo zo stotisíc ľudí evakuovaných z regiónu už vrátilo domov , alebo to môžu urobiť. Ale pokiaľ ide o poškodenie miestnej ekológie, prakticky žiadne neexistuje.

Na mieste (JE Fukušima Dai-iči) je skladovaných okolo 9,4 milióna hektolitrov kontaminovanej vody, ale TEPCO (spoločnosť ktorá prevádzkovala Fukušimu) rádioaktívne častice odfiltruje - a zvyšok sa potom môže bezpečne vypustiť do oceánu, kde zostávajúca rádioaktivita neškodne splynie s prirodzeným rádioaktívnym pozadím Tichého oceánu.

Mnoho ľudí si totiž vôbec ani neuvedomuje, že Oceán je prirodzene rádioaktívny.

 (www.ourradioactiveocean.org)

Takže ak Fukušima nespôsobila žiadne trvalé fyzické škody na ľuďoch a ani na životnom prostredí - najmä v porovnaní s vlnou cunami, ktorá zabila tisíce - prečo by sme ju mali vôbec klasifikovať ako katastrofu? 

Teda zrejme kvôli jeho nepriamym účinkom, z ktorých by každý mohol rovnako platne tvrdiť, že sú vlastne výsledkom psychológie človeka - a to konkrétnejšie - iracionálneho strachu zo žiarenia a jadrovej technológie.

Inými slovami - skutočná katastrofa vo Fukušime nie je samotná nehoda, ale to, ako sme na ňu reagovali.

Zbytočná evakuácia!

Zoberme si napríklad evakuáciu. Na priame následky evakuácie z okolia elektrárne zomreloviac ako 2 200 ľudí. Mnoho z týchto ľudí bolo starších alebo chorých a zomrelo na priamy dôsledok stresu vyvolaného samotnou evakuáciou - asi 90% úmrtí sa týkalo ľudí starších ako 66 rokov. Ale odvtedy v priebehu týchto 10 rokov si oveľa viac vysídlených osôb tragicky sami vzali životy v dôsledku pretrvávajúceho stresu, traumy a depresie spôsobených ich ťažkou situáciou a zlým psychickým stavom, a medzi evakuovanými osobami ktoré sú stále vysídlené, to stále predstavuje pretrvávajúci problém.

Ide o identický problémový model ako v Černobyle - psychologický dopad spôsobený „mentalitou obete“ spojený so strachom a úzkosťou z ožiarenia vedie k zlému duševnému zdraviu a následným súvisiacim účinkom, ako je napríklad alkoholizmus. Ide o oveľa nebezpečnejšie krízy v oblasti verejného zdravia ako o akýkoľvek dopad žiarenia. Je to tak (rovnako ako aj predtým), že strach z žiarenia je nebezpečnejší ako žiarenie samotné.

Dokonca je to ešte horšie a stále sa to zhoršuje - výskum, ktorý uskutočnil profesor Philip Thomas z University of Bristol v spolupráci s ďalšími odborníkmi v rámci projektu Manažment otázok jadrového rizika: Životné prostredie, financie a bezpečnosť (NREFS), ukazuje, že vo väčšine prípadov bola evakuácia úplne zbytočná.

Prieskum publikovaný v časopise (Procesná bezpečnosť a ochrana životného prostredia - Process Safety and Environmental Protection) v decembri 2017 využíva prísne a objektívne opatrenie nazývané „hodnota J“ na vyhodnotenie pravdepodobných výsledkov daného postupu, ako je evakuácia, na rozdiel od iných opatrenia, ako napríklad zostať na mieste. Analýza ukázala, že by bolo bývalo omnoho lepšie keby z oblasti okolo Fukušima Dai-iči nebol nikto odišiel (!); pretože prakticky zbytočná evakuácia spôsobila väčšiu stratu priemernej dĺžky života, ako keby boli všetci v tejto oblasti zostali. Veď napríklad taký život v Londýne predstavuje väčšie riziko pre očakávanú dĺžku života v dôsledku nadmerného znečistenia ovzdušia mestom (napríklad v Londýnskej oblasti Hackney).

Zhrnuté v skratke: evakuácia narobila viac škody ako úžitku. Tým sa však žiaľ zlá správa ešte nekončí.

Nevyužívanie jadrovej energie – znamená využívanie viac fosílnych palív!

Ďalším úplne katastrofálnym rozhodnutím bolo (pokiaľ ide o znečistenie ovzdušia), že Japonsko po problémoch na Fukušime Dai-iči odstavilo úplne všetky svoje jadrové elektrárne- čo bol úplne zbytočný krok, pretože väčšina z nich prežila zemetrasenie a cunami. Je to preto, že na vyrovnanie výpadku výroby spôsobeného stratou viac ako 50 jadrových reaktorov sa Japonsko rozhodlo využívať na výrobu elektrickej energie uhlie a plyn, a nie na obnoviteľné zdroje. Z ekonomického hľadiska náklady na všetok dovoz fosílnych palív (pretože krajina je druhým najväčším dovozcom fosílnych palív na svete) - spôsobili, že sa japonský obchodný deficit dostal do závratných výšok.

Ďalším vedľajším účinkom boli (sú) omnoho vyššie ceny elektriny, ktoré spôsobujú vyššiu úmrtnosť v zimných mesiacoch.

Ale ľudské straty a environmentálne náklady sú však ešte horšie.

Nemecko nasledovalo po havárii vo Fukušime príklad Japonska pri odstavení zhruba polovice svojich jadrových reaktorov. Zatiaľ čo v Japonsku vrcholilo používanie fosílnych palív, v Nemecku zostalo zhruba na konštantnej úrovni, aj keď sa Nemci pri výrobe elektriny a dodávkach do siete stále spoliehajú vo veľkej miere na fosílne palivá, najmä uhlie a lignit, čo sú dva z najšpinavších zdrojov energetických palív, aké si len možno predstaviť. A samozrejme, Vaše predpoklady a očakávanie sú správne - z týchto dvoch krajín to viedlo k zvýšeniu emisií oxidu uhličitého a ďalších znečisťujúcich látok.

A áno - má to veľmi vážne dôsledky na podnebie Zeme ako aj na ľudské zdravie. Výskumná práca (Pushker Kharecha a Makiko Sata) publikovaná v časopise Energy Policy v septembri 2019 odhaduje, že „keby Japonsko a Nemecko po Fukušime namiesto použitia uhlia vyrábali elektrinu z jadra, mohli by spoločne zabrániť asi 28 000 predčasným úmrtiam spôsobeným znečistením ovzdušia a 2,6 miliardám ton Emisie CO2 v rokoch 2011 až 2017 “.

Klasická elektráreň na uhlie v Poľsku. (foto Petr Štefek)

Skutočné výsledky teda sú: odstavenie jadrových elektrární je katastrofou pre klímu a pre spoločnosť. A práve paradoxom je: Poučením z Fukušimy je, že jadrová energia je až neuveriteľne bezpečná. Vlastne to iba poukázalo na to, že aj keď sa dve z najničivejších prírodných katastrof v histórii priamo dotkli jadrovej elektrármi, stále nedôjde k trvalému poškodeniu ľudského zdravia alebo životného prostredia. Ide skôr o to, že podľa nedávneho prieskumu to ukazuje, že aj keď je jadrová elektráreň zasiahnutá katastrofou, spôsobí to menšie straty na životoch ako využívanie fosílnych palív (aj keď fungujú „perfektne“) – veď znečistenie ovzdušia súvisiace s fosílnymi palivami zabilo v roku 2018 podľa odhadov 8,7 milióna ľudí (!).

Ale ako však o tom presvedčiť verejnosť - najmä v Nemecku a aj v Japonsku, kde vládne protijadrový sentiment?

Žiaľ, až donedávna sa málokto odvážil obhajovať jadrovú energiu.

Situácia sa našťastie mení - ekologickí bojovníci ako napríklad v Generation Atomic a ďalšísú už priekopníkmi v poskytovaní a rozprávaní faktov o jadrovej energii a ich sprístupňovaniu širšiemu publiku ako kedykoľvek predtým.

A našťastie sa objavujú čoraz viac a hlasnejšie aj predstavitelia na podporu jadrovej energie aj inde - od ostrieľaných ochrancov životného prostredia, cez vedcov o klíme, až po hollywoodske celebrity.

Takže pri desiatom výročí zemetrasenia a cunami v Tohoku by sme preto mali právom rešpektovať a oplakávať životy stratené pri prírodnej katastrofe, ako aj životy zbytočne stratené a narušené zbytočnou evakuáciou v dôsledku havárie vo Fukušime. Ale určite jediným vhodným spôsobom ako si to uctiť, je prijať pravdu o jadrovej energii.

Pretože, ak máme úspešne čeliť výzvam dodávok poskytovania dostatočnej a aj čistej energie (s nulovými emisiami uhlíka) v boji proti katastrofickému globálnemu otepľovaniu a pri zmierňovaní globálnej chudoby, tak jadrová energia je cestou vpred - inak nás v budúcnosti nepochybne čaká katastrofa ešte väčšia!

Originál pôvodného článku si v angličtine môžete prečítať tu:

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Mikas: Stojím za ústavom na kontrolu liečiv. Ani ja by som Sputnik zatiaľ nepovolil

Hlavný hygienik zažíva aj útoky od ľudí. Tvrdí, že frustráciu z pandémie chápe.

Dobré ráno

Dobré ráno: Koniec konšpirácií, Lučanský spáchal samovraždu

Čo hovorí správa špeciálnej komisie?

Komentár Zuzany Kepplovej

Koalícia urazených zúfalcov sa hlási

Túto vládu utrápia.


Už ste čítali?