Jadrová energia – Generála Antoškina, hrdinského pilota z Černobyľu zabil koronavírus!

Autor: Marian Nanias | 19.1.2021 o 11:21 | Karma článku: 4,08 | Prečítané:  558x

Antoškin nielen dohliadal na podriadenných, ale lietal so svojimi spolubojovníkmi nad jadrový reaktor niekoľkokrát denne aj osobne! A málokto z čitateľov asi vie že Antoškin slúžil aj v Československu.

Jadrová energia – Generála Antoškina, hrdinského pilota z Černobyľu zabil koronavírus COVID-19!

V nedeľu 17. januára 2021 pre agentúru RIA Novosti šéf kancelárie Klubu vojenských hrdinov Ruskej federácie Nikolaj Derjabin oficiálne potvrdil, že hrdina Sovietskeho zväzu, likvidátor černobyľskej havárie a poslanec Ruskej štátnej Dumy, člen frakcie Jednotné Rusko Nikolaj Antoškin po infikovaní koronavírusom COVID-19, aj napriek intenzívnej liečbe vo veku 78 rokov zomrel.

Pravdepodobne málokto z čitateľov vie že Nikolaj Timofejevič Antoškin slúžil aj v Československu.

Počas obdobia svojej leteckej kariéry lietal na 42 modifikácií lietadiel a vrtuľníkov ZSSR a ďalších krajín sveta vrátane MiG-25, MiG-29, Su-27, Mirage, Mustang, F-18, F-16 „Tornádo“ a ďalších. Bojoval v Abcházsku, Tadžikistane, Severnom Kaukaze, Afganistane.

Nikolaj Timofejevič Antoškin sa narodil 19. decembra 1942 v mordovianskej dedine Kuzminovka vo Fedorovskom okrese Baškirskej ASSR (premenovanej na Baškortostánsku republiku) v rodine roľníkov. Po ukončení školy pracoval najskôr ako údržbár, neskôr aj ako inštruktor telesnej a športovej výchovy.

V rokoch 1961 až 1965 Antoškin študoval na orenburskej vysokej škole vojenského letectva červenej zástavy pomenovanej po I. S. Polbinovi, kde skončil ako pilot. Potom slúžil v Bieloruskom vojenskom okruhu. V rokoch 1970 - 1973 vyštudoval Leteckú akadémiu Jurija Gagarina. Neskôr bol vymenovaný za veliteľa eskadry vo vojenskom obvode Odesy a potom ako zástupca veliteľa pluku pre letecký výcvik.

V roku 1975 bol Nikolaj Antoškin vymenovaný za veliteľa leteckého pluku v oblasti Kaškadarya Uzbeckej SSR a v predstihu mu bola udelená hodnosť podplukovníka.

V roku 1976 uskutočnil v oblasti kozmodrómu Bajkonur vôbec prvýkrát na svete synchrónny prieskum Zeme pomocou kozmickej lode (Sojuz-21). Za mimoriadne zásluhy a výsledky bol povýšený v roku 1979 do hodnosti plukovníka.

V roku 1973, po ukončení Vojenskej akadémie Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR pomenovanej po K.E. Vorošilovovi, bol Antoškin vymenovaný za zástupcu veliteľa Ústrednej skupiny síl ČSSR a potom do funkcie náčelníka štábu vzdušných síl Kyjevského vojenského okruhu v roku 1985. V rovnakom roku (1985) mu bola udelená aj hodnosť generálmajora letectva.

V roku 1986 sa Antoškin osobne podieľal na odstraňovaní následkov havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Na pomoc, likvidáciu havarovaného jadrového reaktora a odstraňovanie následkov nehody bola vtedy vrtuľníková divízia generála Antoškina v plnej sile do Černobyľu presunutá priamo z bojových operácií v Afganistane. Bojoví piloti, ktorí prešli vojnou v presvedčení, že to najťažšie je už za nami, vtedy padli do ešte strašnejšieho  mlynčeku na mäso. Tam vtedy na pozadí červenej žiary vychádzal na oblohu obrovský kužeľ čierneho dymu. A piloti najprv s vrecami s pieskom a potom v sieťach urýchlene provizórne vyrobených z padákov naplnených olovenými polotovarmi prichádzajúcimi z celého ZSSR zapĺňali explodovaný reaktor stále dýchajúci na nich oheň. Posádky vykonali bežne 30 bojových letov denne ale s vynútenou čo najmenšou rýchlosťou aby sa trafili čo najviac. Letiac, či skôr kráčajúc vo vzduchu klesali až na 110 metrov k otvorenému kráteru reaktora.

A Generál Antoškin nielen dohliadal na kroky svojho podriadeného personálu pri likvidácii havarovaného jadrového reaktora, ale aj napriek značnej dávke žiarenia pilot I. triedy Nikolaj Timofejevič Antoškin lietal so svojimi spolubojovníkmi nad reaktor niekoľkokrát denne aj osobne!

Podľa jeho vlastných spomienok – „Ručička na dozimetrickom zariadení DP-5 so stupnicou až 500 röntgenov bola na doraz, a mala snahu sa zlomiť! Tri prelety a nutnosť sa ísť do kríkov vyvracať. Od rádioaktívneho jódu boli všetky naše respirátory červené, na perách sme cítili kovovú príchuť, jazyk nám znecitlivel a všetci sme prskali. Na konci dňa (v noci sa nedalo pracovať) išlo naše technické vybavenie na dekontamináciu, posádky sa sprchovali, a potom museli vyfasovať novú uniformu a čižmy, lebo použité boli tak kontaminované že žiarili na diaľku“.

Za účasť na likvidácii mu bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu a bol ocenený Leninovým radom a medailou Zlatá hviezda.

Nikolai Antoškin bol v roku 1994 povýšený na generál-plukovníka a o 4 roky neskôr odišiel do dôchodku.

V roku 1996 získal doktorát z vojenských vied na Medzinárodnej akadémii vied a titul docenta na Medzinárodnej akadémii vied.

Od roku 1999 sa Antoškin začal venovať politike. V septembri 2016 bol zvolený do Ruskej Štátnej Dumy za politickú stranu Jednotné Rusko.

Antoškin viedol Klub hrdinov Sovietskeho zväzu, hrdinov Ruskej federácie a riadnych držiteľov Rádu slávy mesta Moskva a Moskovského regiónu. V štátnej Dume bol členom Výboru pre prírodné zdroje, majetok a pozemkové vzťahy.

Na jeho počesť bola pomenovaná škola a ulica v meste Kumertau (Baškortostan), ako aj škola v rodnej dedine Antoškinovej, Kuzminovke.

Medzi kondolenciami k Antoškinovej smrti sú v Ruskej Dume aj takéto vyjadrenia:

„Vytrvalý, pohotový, vždy pomáhal tým, ktorí potrebovali pomoc a podporu.“

"Pracoval bez ohľadu na svoj vek napriek tomu, že po všetkých ním prežitých udalostiach bolo jeho zdravie už nie práve najlepšie." Dával príklad oveľa mladším ľuďom. Vždy bol veľmi aktívny, vždy sa zúčastňoval zasadnutí, a najdôležitejšie je, že to čo robil bolo s pocitom obáv o budúcnosť. Naozaj to bolo.... “.

Pochovali ho včera na cintoríne Federálneho vojnového pamätníka v Mytišči s vojenskými poctami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česko zakázalo pohyb medzi okresmi

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.


Už ste čítali?