reklama

Jadrová energia – Angela Merkel a jej jadrová politika.

Odchádza politička svetového rangu, ktorá vydržala, keď ostatní prichádzali a odchádzali. Jedno z jej rozhodnutí je však stále kontroverzné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jadrová energia – Angela Merkel a jej jadrová politika.

Odchádza politička svetového rangu, ktorá vydržala, keď ostatní prichádzali a odchádzali.

Obrázok blogu

Jej nástupca Armin Laschet, ktorého si zvolili za nového vodcu Nemeckej kresťanskodemokratickej únie (v nádeji hladkého prechodu po bezprostrednom odchode Angely Merkelovej z politického vedenia) to však nebude mať ľahké. Čelí náročnej výzve spojiť nielen svoju stranu, ale aj krajinu v prípade, že sa stane kancelárom v čase národnej krízy a rozdelenia. Pretože Angela postavila latku veľmi veľmi vysoko. Okrem iného aj preto, že Laschetovo víťazstvo automaticky ešte nezaručuje, že bude človekom CDU, ktorý sa bude uchádzať o kancelára – aj keď je táto perspektíva oveľa pravdepodobnejšia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Obrázok blogu

Nemecká kancelárka Angela Merkel sa neskôr v tomto roku chystá odstúpiť, po tom ako sa už dávno ukotvila vo svojej pozícii jedného z najúspešnejších politických vodcov na svete. Bola to zároveň lekcia, ktorú si za posledných 15 rokov mnoho politikov, drvivou väčšinou mužov veľmi ťažko osvojovalo: Nikdy nepodceňujte Angelu Merkelovú!

Počas svojho úradovania rokovala s piatimi britskými premiérmi, štyrmi francúzskymi prezidentmi a siedmimi talianskymi premiérmi. A keď v stredu nastúpi do funkcie zvolený prezident Joe Biden, bude už štvrtým americkým hlavným veliteľom, s ktorým spolupracovala.

Napriek tomu že je Merkelová šéfuje štvrtej najväčšej ekonomiky na svete, musela aj napriek svojim doterajším výsledkom spočiatku časť svojej politickej kariéry strácať tým, že dokazovala svoje schopnosti a sily. Jej „kolegovia“ sa ju snažili premôcť alebo dokonca ponížiť. Vladimir Putin napríklad dotiahol na svoje stretnutie s ňou svojho labradora, napriek tomu že je známe že sa Angela bojí psov. Donald Trump o nej povedal, že je hlúpa. Silvio Berlusconi ju raz nechal čakať 15 minút, kým s nejakou babou čatoval na mobile. A Slovenský premiér si na stretnutie s ňou zase dotiahol svoju „poradkyňu“, ktorá zrejme celý čas čatovala na mobile s talianskou 'Ndrangheta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď v roku 2005 nastúpila do svojej dnešnej funkcie, mnohí ju považovali za príliš neskúsenú a charizmatickú na to, aby vydržala. Hovorili o nej, že je tam „iba dočasne“, kým nájdu vhodnejšieho kandidáta. Najčítanejšie nemecké noviny Bild vtedy na titulnej strane publikovali jej fotku s označením „Slečna Nemecko!“ Dokonca aj v rámci svojej vlastnej strany bola spočiatku označovaná ako „das Mädchen“, teda v preklade „dievčatko“.

Ostatní politici prichádzali a odchádzali, ale Merkelová zostala.

Angela Merkelová v súčasnosti ako nemecká kancelárka už vykonáva svoje štvrté funkčné obdobie. V tejto vrcholovej pozícii je už viac ako 15 rokov a prekonala desiatky ďalších svetových lídrov. Napríklad iba také Japonsko v rovnakom období už malo sedem predsedov vlád.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

A aj doma vo svojej vlastnej politickej strane CDU Merkelová vydržala a teší sa bezkonkurenčnej popularite. Mala neuveriteľnú schopnosť učiť sa, a zároveň byť vynikajúcim lídrom v krízových situáciách. A jej pôvodná prezývka „Dievčatko“ sa časom zmenila na „die Mutti“, teda „Mama“, ktorá nielen presnejšie odráža jej materskú postavu ale čo je dôležitejšie symbol stability!

Obrázok blogu

Mnoho jej súperov (chlapov) sa stratilo v škandáloch a bolo cítiť, že toto miesto bude musieť udržať, až kým nenájdu skutočného človeka z CDU, ktorý by ju mohol nahradiť. Merkelová skončila na čele strany po 18 rokoch a odstúpila koncom roka 2018. Čoskoro sa ukázalo, aké ťažké bude nahradiť ju. Merkelovej vybraná nástupkyňa Annegret Kramp-Karrenbauerová vydržala iba niečo vyše roka aj keď sa snažila udržať regionálne frakcie strany v jednej línii. Minulý víkend si CDU vybrala za jej nástupcu Armina Lascheta, ktorý je dlhoročný spojenec Merkelovej, a ktorý v súčasnosti pôsobí ako ministerský prezident spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. Vo voľbách zvíťazil s 52,79% (521 hlasov), čím porazil svojho oponenta právnika Friedricha Merza, ktorý získal 47,21% (466 hlasov). Laschet povedie stranu do federálnych volieb v septembri. Jeho zvolenie bolo jasným hlasovaním za pokračovanie umiernenej Merkelovej politiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Merkelovej život a kariéra sú pozoruhodné...

Kľúč k úspechu Merkelovej spočíva pravdepodobne v jedinečnej zmesi jej pozadia a schopností. Vyrastala ako dcéra farára v komunistickom východnom Nemecku, čo zrejme navždy hlboko ovplyvnilo aj jej politické rozhodovanie. Ako bývalá vedkyňa s doktorátom z kvantovej chémie pristupovala k problémom často rovnako ako k zložitým výpočtom. A keď sa v roku 1999 zaplietol do korupčného škandálu jej politický mentor Helmut Kohl, ktorý bol aj pre ňu samotnú je dlhoročným ochrancom – bola schopná ho verejne verbálne odsúdiť a vyzvať k tomu, aby z politického života odišiel! Časom ju verejnosť už vnímala ako čistú bezúhonnú osobu v politickom živote, ktorá sa ale líšila aj tým, že nerozprávala iba preto aby bola počutá a videná ako mnoho iných keď sa dostanú k mikrofónu, ale ako niekoho kto radšej pred tým ako niečo povie počká, kým skutočne má čo povedať. Okrem toho že bola prvá žena, ktorá sa stala nemeckou kancelárkou, bola Merkelová, bola tiež prvou političkou z bývalého východného Nemecka ktorá sa tejto funkcie ujala po páde Berlínskeho múru.

Stala sa novým typom lídra - v protiklade k akýmkoľvek predošlým mužským stereotypom, ktoré Nemecko pred tým malo. Z Merkelovej je cítiť vyžarovanie empatie, stability a spoľahlivosti. Angelu Merkelovú často označovali ako „hlas rozumu a tvorkyňu obchodov“. Politológovia ju označovali za „pokojnú“, „pragmatickú“ a „diplomatickú“, a niektorí dokonca dodávali aj ako „nudnú“.

Obrázok blogu

Napríklad profesor komparatívnej politiky na univerzite v nemeckom Tübingene Gabriele Abels tvrdí o Merkelovej, že „Nie je na nej nič očarujúce,“ ale „v skutočnosti je veľmi ... veľmi racionálna a ľudia by si o nej nikdy nemysleli, že je skorumpovaná!“ Abels uviedol, že Merkelová presne stelesňuje to, čo väčšina Nemcov hľadá vo vodcovi: „A aj keď sa niekedy pozeráme na iné krajiny, ktoré majú omnoho charizmatickejších vodcov, my (Nemci) ich nechceme, takých sme v našej histórii už mali dosť.“

Obzvlášť silnou stránkou Merkelovej v posledných rokoch bolo budovanie konsenzu a snaha o nájdenie umiernenej „zlatej strednej cesty“, teda dohodnúť sa. Merkelovej odhodlanie nájsť dohodu sa vyplatilo a bolo korunované úspechom počas niektorých z najväčších kríz posledného desaťročia. Dokázala sprostredkovať dohodu medzi Eurozónou a Gréckom a taktiež presvedčila najvyšších predstaviteľov Ruska a Ukrajiny, aby spolu hovorili.

Ako bývalá vedkyňa správne vníma aj problematiku zmeny klímy. Predsedala úplne prvej klimatickej konferencii OSN v Berlíne a presvedčila ostatných vedúcich predstaviteľov skupiny G8, aby akceptovali potrebu znižovania emisií skleníkových plynov. Dokonca aj Georga Busha prinútila priznať, že nastal čas sa s problém so zmenou podnebia zaoberať.

Koncom minulého roka sa snažila presvedčiť vodcov nemeckých spolkových krajín, aby zaviedli prísnejšie celoštátne obmedzenia koronavírusu, keď začala stúpať úroveň infekcie. A ako rotujúca predsedníčka Rady Európskej únie sa za posledných šesť mesiacov usilovne snažila nájsť konsenzus s Maďarskom a Poľskom ohľadom ich dodržiavania zásad právneho štátu EÚ.

„Môžeme to zvládnuť“

Boli však aj obdobia, keď Merkelová nehľadala kompromis, najmä v roku 2015, keď vítala utečencov utekajúcich pred konfliktmi v Sýrii a inde. Vtedy tvrdo prehlásila: "Politicky prenasledovaní ľudia majú právo na azyl. Môžeme byť hrdí na ľudskosť nášho základného zákona ... poskytujeme ochranu všetkým, ktorí k nám utekajú pred vojnami." Vtedy povedala pred ľuďmi: "Jednoducho povedané: Nemecko je silná krajina. Motív, s ktorým pristupujeme k týmto veciam, musí byť: Dosiahli sme to - dokážeme aj toto!". Bol to asi jeden z jej najpamätnejších okamihov, to trojtýždňové obdobie v roku 2015, keď sa rozhodla bojovať proti všetkým ľuďom v jej vlastnom kabinete a šéfovi federálnej polície a pohraničnej stráže, všetci tvrdili, že to neurobia a povedala: „Ak dokážeme zachrániť banky, môžeme zachrániť ľudské bytosti“!

Ale ako sa hovorí „Nie je každý deň nedeľa“, ani jej vedenie na základe konsenzu nie vždy fungovalo na sto percent.

Mnohí ju za rozhodnutie o imigrantoch kritizovali, najmä potom, čo do Nemecka v priebehu nasledujúceho roka a pol pricestovalo odhadom 1,2 milióna ľudí. Veľký príliv spočiatku spôsoboval určité problémy a podporoval krajne pravicové anti-imigračné strany, ako je napríklad Alternative für Deutschland (AfD). Zdá sa však, že tento sentiment bol dočasný - AfD medzitým v prieskumoch vybledla a politika prijímania utečencov a migrantov sa začína ekonomicky vyplácať. Dôvod je pragmatický - rovnako ako mnoho iných európskych krajín, aj Nemecko čelí demografickej časovanej bombe, kde je príliš veľa dôchodcov a málo aktívnych pracovníkov.

Čo bude ďalej?

Merkelová doteraz opakovane odmietla myšlienku kandidovať piate volebné obdobie a väčšina komentátorov aj verí, že sa tohto sľubu bude držať. Dokonca už aj jej rozhodnutie uchádzať sa o štvrté volebné obdobie bolo veľmi váhavé, ale keď vtedy videla, ako sa správa Putin a uvidela voľbu Trumpa vtedy si ešte zrejme povedala: „Dobre, som jediná, kto ešte na javisku zostal“. 

Tentoraz sa však zdá, že je to je definitívne rozhodnutie, aj keď poznáme to slávne „ Nikdy v politike nehovor nikdy!“.

Jadrová energia v Nemecku.

Z histórie vieme že v mnohom práve nemeckým vedcom patria zásluhy na poli jadrovej energie ako takej. Ale jadrovú energetiku v Nemecku začali vyžívať až na konci 50. rokov minulého storočia. Veď vtedy fungovalo iba niekoľko experimentálnych reaktorov a svoju prvú experimentálnu jadrovú elektráreň (JE) v Kahl am Main spustili až v roku 1960. Vtedy mali ešte všetky nemecké JE vlastne rovnako ako všade na svete menší výkon ako 1 GW a tie sú už dnes aj sú všetky odstavené. Prvá takmer úplne komerčná JE Obrigheim začala fungovať až v roku 1969 a pracovala do roku 2005, kedy bola rozhodnutím vlády odstavená. Prvé reaktorové bloky s výkonom viac ako 1 000 MW boli v nabehnuté rokoch 1974 a 1976 a to dva bloky atómovej elektrárne Biblis.

Nemecké proti jadrové hnutie (od začiatku dosť silné) bolo sformované už na začiatku 70. rokov 20. storočia a to spočiatku miestnymi skupinami organizujúcimi protesty proti výstavbe nových jadrových elektrární v ich okolí. Po havárii JE Three Mile Island v USA už v Bonne, vtedajšom západonemeckom hlavnom meste a v Hannoveri vyšli státisíce ľudí do ulíc a požadovali odstavenie všetkých jadrových elektrární. Čím ďalej tým viac rástli (často aj za chyby nemeckej vlády, ktorá niekedy presadzovala svoje jadrové plány relatívne surovo aj za pomoci polície. V priebehu 80. a 90. rokov už nemecké proti jadrové hnutie dokázalo zjednotiť a dostať do ulíc rozsiahle verejné protesty nielen proti jadrovej energii ale aj proti preprave vyhoreného jadrového paliva. To čo sa v iných krajinách Európy udialo potichu a v podstate bez zaregistrovania verejnosti sa v Nemecku z času na čas ukazovalo ako škandály pomaly prerastajúce na občiansku vojnu. A keď nemecké proti jadrové hnutie pochopilo že má podporu v bežnej laickej verejnosti – využili to aj politicky a nimi protijadrové organizované nálady sa stali jednou z hlavných príčin vzniku politickej strany „Zelení“ (v roku 1980). A odvtedy už politici s nimi museli počítať ešte viac!

Stále je však jedno z rozhodnutí Angely Merkel kontroverzné....

A je to práve jej otočenie názoru o 180 stupňov na využívanie jadrovej energie!

Aj keď sa zdá že Nemecko bude Merkelovej dlho vďačné za jej dlhodobé služby a prejavené skúsenosti vo funkcii Nemeckej Kancelárky pri riešení kríz, určité objavené správy spätne osvetľujú to, čo sa považuje za jednu z jej najväčších omylov.

V stanovisku pre Deutsche Welle z roku 2019 nemecký novinár Mark Hallam pripomenul „najvýznamnejšiu chybu“ pani Merkelovej, ktoré predchádzalo roku 2015 a je „zriedka spomínané“. Hallam napísal: „Môžete to nazvať„ prerod atómovej energie “- prerod pohľadu kancelárky Angely Merkelovej na atómovú energiu.

Počas pôsobenia Kancelára Gerharda Schrödera zmiešaná koaličná sociálno-demokraticko-zelená vláda prijala plán na ukončenie využívania jadrovej energie v Nemecku (pôvodne do roku 2022). Avšak plán postupného ukončenia bol modifikovaný práve počas stredo-pravej vlády Angely Merkelovej, keď pod práve jej vedením vláda rozhodla o 12-ročnom odklade pôvodného plánu. Ich kľúčový prísľub vo voľbách v roku 2009 bol mierne kontroverzný: strana sa zaviazala zvrátiť relatívne nedávne plány na postupné ukončenie jadrovej energie. „Merkelová vtedy po prvýkrát – vlastne sú to zároveň posledné - vyhrala voľby bez potreby veľkej koalície s konkurenčnými sociálnymi demokratmi.“ Hallam uvádza, že úspech CDU / CSU a Slobodných demokratov (FDP) vo voľbách, v ktorých dominovali ekonomické problémy bezprostredne po finančnom krachu, bol pravdepodobne napriek tejto konkrétnej energetickej politike, a nie kvôli nej. V tom čase väčšina prieskumov verejnej mienky odhalila v Nemecku „rozsiahlu nechuť“ k atómovej energii. Vtedy sa vodcovia CDU (rok 2010) radšej o tom nechceli ani baviť, ale keď už boli prinútení vôbec sa o tom verejne zmieniť, tak sa to zdráhavo pokúšali „politicky predať“ ako síce nepopulárnu, ale múdru politiku - politiku, ktorá sa z dlhodobého hľadiska osvedčí aj pre klímu.

To ale dalo nemeckým politikom zabrať, lebo to vyvolalo celkom vážne protesty obyvateľstva.

A potom zrazu asi o 18 mesiacov neskôr prišlo skutočne obrovské podmorské zemetrasenie na východnom pobreží Japonska (11. marca 2011 - Tōhoku Earthquake), ktoré spôsobilo vlny tsunami vysoké až 40 metrov (!), zabilo viac ako 15 000 ľudí, vyše 6000 bolo zranených a dva a pol tisíca ľudí nezvestných. Zasiahlo takmer dvadsať prefektúr a podľa správ ešte tri roky po ňom ako dôsledok okolo 230 000 ľudí stále žilo mimo svojho domova buď v dočasnom bývaní, alebo v dôsledku trvalého presídlenia.

No a potom ešte k tomu navyše prišla vlna tsunami na jadrovú elektráreň vo Fukušime.

V Nemecku z toho urobili masmédiá hystériu. Drvivá väčšina reakcií v novinách, televízii a v rozhlase bola preplnená informáciami o tragédii vo Fukušime ako by nič iné v tom čase na svete ani neexistovalo.

Využili to v prospech protijadrovej politiky a hnutia, ktoré malo v Nemecku už pevne zapustené korene. A sústredili sa na ten volebný sľub.

Pocit naliehavosti týkajúce sa tejto domácej politiky v novinách a v televízii zodpovedal nepretržitým informáciám o pravdepodobnosti rádioaktívneho spádu z Fukušimy na Frankfurt.

Zemetrasenie v japonskej Fukušime sa stretlo v Nemecku práve kolízne v takom čase, keď v troch spolkových krajinách vrcholila predvolebná kampaň.

A na základe obáv z reakcií verejnosti Angela Merkelová do troch dní po zemetrasení 14. marca 2011 vyhlásila 3-mesačné moratórium na predĺženie životnosti jadrových reaktorov.

O deň na to 15. marca 2011 oznámila Nemecká vláda, že dočasne odstaví 8 zo svojich 17 jadrových reaktorov, teda vlastne všetky jadrové reaktory, ktoré boli uvedené do prevádzky pred rokom 1981.

A aj keď bývalí politickí zástancovia jadrovej energie ako bola aj Angela Merkelová, Guido Westerwelle a Stefan Mappus zmenili svoje názory a pozície k jadrovej energie, verejnosť im neuverila! Podľa vtedy urobených prieskumov napriek proklamovaným názorom politikov až 71% populácie verilo, že je to iba taktický manéver súvisiaci s nadchádzajúcimi štátnymi voľbami.

A o necelé dva týždne nato protestovalo v tom čase na najväčšej protiatómovej demonštrácii, ktorá sa kedy v Nemecku konala, (26. marca 2011) asi 250 000 ľudí pod heslom „Pozor na Fukušimu - vypnite všetky jadrové elektrárne!“.

Pochopiteľne že to politici nemohli ignorovať a 30. mája 2011 oznámila Nemecká vláda plán na uzavretie všetkých jadrových reaktorov do roku 2022. Vtedajší minister životného prostredia Norbert Röttgen o rozhodnutí povedal: „Je to definitívne. Posledný koniec pre posledné tri jadrové elektrárne je rok 2022. Už nebude existovať žiadna možná klauzula o revízii!“

Čo k tomu dodať?

Veď iba rok predtým práve vláda Angely Merkelovej zrušila desaťročné staré rozhodnutie uzavrieť do roku 2022 všetky jadrové elektrárne.

Nemecký politický spisovateľ Ingar Solty použil v rozhovore pre nezávislý socialistický časopis „Monthly Review“ príklad politického otočenia Kancelárky Merkelovej sa o 180 stupňov k jadrovej energii ako príklad jej „prezidentského, oportunistického druhu vládnutia“. Solty tvrdil, že počas svojich štyroch volebných období kancelárky prenechala pani Merkelová tvrdú prácu a nepopulárne rozhodnutia svojmu ministrovi, ktorému to samozrejme potom opozícia vyčítala.

Solty tvrdí: „Napríklad po jadrovej katastrofe vo Fukušime z roku 2011 (s iba okolo 10 až 20 percentami rádioaktívnych emisií v porovnaní s Černobyľom a vtedajšieho vysídlenia 150 000 ľudí) a čeliac obrovským protestom proti jadrovej energii pani Merkelová náhle zmenila pozíciu z plánovaného rozšírenia prevádzkových licencií nemeckých jadrových elektrární na „ad hoc vyhlásenie“, že Nemecko sa chystá ukončiť jadrovú energiu.

Podčiarkuje že: „Veď to nebolo ťažké urobiť, pretože v tom čase išlo o politický cieľ, ktorý mal podporu troch štvrtín obyvateľstva!“.

„Táto kooptácia a vstrebávanie požiadaviek politických oponentov z neo-liberálnej ľavice zároveň malo za následok asymetrickú demobilizáciu.

„Zmena politiky v oblasti jadrovej energie nakoniec nezabránila (ako bolo zamýšľané), zabráneniu predpokladaného nárastu „zelených“ pre ich ministerského predsedu v Bádensku-Württembersku Winfrieda Kretschmanna (mimochodom bývalého Maoistu), ktorý sa stal veľmi konzervatívnym.

Ale „Generálka Merkelová“ preukázala takú pružnosť, aká sa u nich nevyskytla už od pruského kráľa v roku 1848, resp. Ministerského predsedu Pruska a prvého nemeckého kancelára (prezývaného „železným kancelárom“), Otto von Bismarcka, známeho svojimi lakonickými poznámkami, ktorý (v parafráze) povedal: „Ide proti tebe masa a nemôžeš ju ovplyvniť? Jednoducho zmeň názor a postav sa im na čelo!“

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu