Jadrová energia – Jadrový fyzik, ktorý navrhol „glasnosť“ 15 rokov pred Gorbačovom.

Autor: Marian Nanias | 29.9.2020 o 10:00 | (upravené 29.9.2020 o 14:24) Karma článku: 3,98 | Prečítané:  356x

27. septembra zomrel vo veku 96 rokov osloboditeľ Československa, legenda ľudských práv a významný fyzik profesor Jurij Fjodorovič Orlov, ktorý bol zakladateľom Moskovskej helsinskej skupiny. Hrdina akých je málo.

Jadrová energia – Jadrový fyzik, ktorý navrhol „glasnosť“ 15 rokov pred Gorbačovom

27. septembra zomrel vo veku 96 rokov osloboditeľ Československa, legenda ľudských práv a významný fyzik profesor Jurij Fjodorovič Orlov, ktorý bol zakladateľom Moskovskej helsinskej skupiny v roku 1976. Hrdina akých je málo.

Čítať jeho životný príbeh je aj pre dnešných čitateľov asi uchvacujúce, pre tých mladších niečo dobrodružné, ale strašné pre staršiu generáciu, ktorá si aj vie  skutočne predstaviť čo to vtedy znamenalo.

Chlapec z chudobnej ale vzdelanej rodiny

Jurij Fjodorovič Orlov sa narodil 13. augusta 1924 a svoje ranné detstvo prežil v dedine Chrapunovo v Noginskom okrese Moskovskej oblasti.

Otec - Fjodor Pavlovič Orlov (1903-1933), bol inžinierom v konštrukčnej firme. Matka - Klavdija Petrovna Orlova (rodená Lebedeva, 1907-1956) pracovala ako pisárka. Keďže žili na vidieku, od malička videl skutočný život sovietskeho roľníctva v období tvrdej kolektivizácie a surového vyvlastňovania. V roku 1931 sa rodina presťahovala do Moskvy, ale o dva roky (keď mal iba 9 rokov) mu otec umiera na tuberkulózu. Od svojich 17 rokov už pracoval ako sústružník v továrni „Ordžonikidze“ na „obrábacie stroje“, kde ale v skutočnosti vyrábali tanky.

Vojnový hrdina

Počas II. Svetovej vojny bojoval ako dôstojník (poručík) v Červenej armáde. Keď armáda 2. ukrajinského frontu oslobodzovala Slovensko - 28. marca 1945 ako veliteľ 592. streleckej čaty segedského pluku 203. streleckej divízie Záporožie sa mu v boji o Nitru podarilo utajeným manévrom zmocniť cesty a zničiť 3 nepriateľské guľometné posty v priamom osobnom boji na bodáky. Pritom Orlov využil aj práve (od Nemcov) získaný ľahký guľomet, ktorým pomohol svojim vojakom v boji zvíťaziť. Sám bol pritom zranený, ale sa provizórne obviazal, a zostal v radoch bojovníkov.  Bol vyznamenaný Rádom vlasteneckej vojny druhého stupňa. Pri oslobodzovaní Československa sa v bojoch dostal až do Prahy, kde oslávil so svojimi vojakmi koniec II. Svetovej vojny. Potom ešte absolvoval Smolenskú vojenskú delostreleckú školu, a slúžil v meste Mozdok ako veliaci veliteľ čaty, odkiaľ odišiel do zálohy.

Robotník, študent

Po vojne pracoval v jednej z moskovských fabrík ako kurič a po večeroch sa vzdelával a úspešne ukončil strednú školu.

V rokoch 1947 až 1951 študoval na Fyzikálnej a technologickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity (od roku 1951 - MFTI), a v roku 1952 na Fyzikálnej fakulte Moskovskej štátnej univerzity získal záverečný diplom.

Turbulentná pracovná kariéra

V roku 1953 sa stal zamestnancom „TTL“ - Laboratória tepelného inžinierstva Akadémie vied ZSSR. V tom čase bola TTL jedným z prísne tajných laboratórií „Atómového projektu ZSSR“ (v roku 1958 bola TTL premenovaná na Ústav teoretickej a experimentálnej fyziky (ITEP)).

Vyhodený zo strany

V roku 1956 na straníckej schôdze komunistickej strany venovanej diskusii o správe Chruščova na XX. Zjazde KSSZ predniesol vyhlásenie, v ktorom Stalina a Beriju nazval „vrahmi, zneužívajúcimi moc“ a navrhol vybudovanie  „demokracie založenej na socializme“.

Čoskoro nato bol z KSSZ vylúčený kvôli „sociálno-demokratickej úchylke“, zbavili ho povolenia pracovať s tajnými dokumentmi a z ústavu bol prepustený.

Fyzik a akademik

Našťastie sa medzi vedeckou komunitou vždy našli aj takí, ktorí sa nebáli pomôcť, a riaditeľ Jerevanského fyzikálneho ústavu A. Alichanijan, ktorý Orlova osobne poznal a vedel o jeho schopnostiach prijal k sebe do inštitútu, kde Orlov nasledujúcich 16 rokov žil a pracoval. Od roku 1956 sa stal zamestnancom Jerevanského fyzikálneho ústavu Akadémie vied Arménskej SSR.

Orlov v Jerevane nezaháľal a Alochanijanovi robil radosť. Vyvinul teóriu stability tlmenia žiarenia lúčov v urýchľovači elektrónových prstencov a významne prispel (spolu s A.P.Rudikom) k návrhu tvrdo zaostrujúcich protónových urýchľovačov na ITEP.

V roku 1963 mu bola priznaná hodnosť doktora fyzikálnych a matematických vied, a v roku 1968 bol zvolený za člena Akadémie vied Arménskej SSR.

V rokoch 1963-64 bol na čiastočný úväzok zamestnancom Ústavu jadrovej fyziky Sibírskej pobočky Akadémie vied ZSSR v Novosibirsku.

Od roku 1972 pracoval ako vedúci vedecký pracovník na Ústave pozemského magnetizmu, ionosféry a šírenia rádiových vĺn Akadémie vied ZSSR.

Opäť vyhodený

Z Ústavu pozemského magnetizmu, ionosféry a šírenia rádiových vĺn Akadémie vied ZSSR bol ani nie po roku (1973) vyhodený za podporu akademika A. D. Sacharova.

Ochranca ľudských práv

Od roku 1973 bol Orlov členom sovietskej skupiny „Amnesty International“ a  v roku 1976 založil a bol prvým vedúcim Moskovskej helsinskej skupiny (MHG).

17. decembra 1976 spolu s ďalšími aktivistami za ľudské práva Orlov napísal a dal uverejniť na stránkach časopisu Literaturnaja gazeta otvorený list na obranu V.K.Bukovského pred ohováraním. Taktiež bol členom Verejnej rady Mládežníckeho hnutia pre ľudské práva (YHRM).

Členovia Moskovskej helsinskej skupiny (MHG) boli od vzniku MHG vystavení neustálemu prenasledovaniu a tlaku zo strany KGB a ďalších orgánov činných v trestnom konaní sovietskeho štátu. Bolo im vyhrážané, nútili ich emigrovať až  boli nakoniec nútení svoju činnosť v oblasti ľudských práv zastaviť.

Väzeň

V roku 1976 bol za svoje aktivity v oblasti ľudských práv Orlov vypočúvaný v KGB a varovaný pred možnými následkami jeho „nelegálnej činnosti“. Neskôr 10. februára 1977 bol Orlov už priamo zatknutý, bol obvinený z účasti na príprave 13 dokumentov MHG, ktoré boli uznané ako „ohováračské“ a „proti sovietske“, a bol odsúdený podľa čl. 70 Trestného zákona RSFSR (proti sovietska agitácia a propaganda) na sedem rokov väzenia a päť rokov v vyhnanstva. Od februára 1977 boli okrem Orlova zatknutí aj A. Ginzburg, A. Šaransky a M. Landa.

Následne, v atmosfére strachu Orlova potichu zbavili aj členstva Akadémie vied Arménskej SSR.

Orlov si svoj trest odpykával najprv vo väzení - v táboroch ťažkej, tvrdej práce vo väzniciach Perm-35 a Perm-37 a neskôr vyhnanstvo v dedine Kobyjae, v ďalekom nehostinnom Jakutskom kraji, na okraji civilizácie až do roku 1986.

V Kobyjae dosahujú zimné mrazy až mínus 42 stupňov Celzia, daždivé obdobie tam trvá pol roka (od apríla do októbra), a dĺžka dňa v Jakutsku v priebehu roka extrémne kolíše (v decembri je denné svetlo iba 5 hodín).  

V júli 1983 síce požiadal o prepustenie Orlova rakúsky kancelár Bruno Kreisky, a ponúkol že ho v Rakúsku radi prijmú, avšak na príkaz generálneho tajomníka ústredného výboru KSSZ Andropova zostal list bez odpovede.

Vyhnanec

V roku 1986 bol Orlov násilne nedobrovoľne zbavený sovietskeho občianstva a 5. októbra 1986 bol násilne vyhostený zo ZSSR výmenou za dôstojníka sovietskej rozviedky zamestnanca misie ZSSR pri OSN Gennadija Zacharova, ktorý bol uväznený v USA. Spolu s ním boli vtedy „vzájomne vymenení“ aj aktivista Alija Benjamin Bogomolny a americký novinár Nicholas Daniloff, vedúci moskovského úradu US News and World Report, zatknutí pre podozrenie zo špionáže. Američania chceli aby prepustili (vymenili) 25 sovietskych disidentov uväznených alebo vo vyhnanstve, ale podľa súkromných poznámok v denníku Gorbačovovho tajomníka Černyajeva, Gorbačov nariadil prepustenie iba Orlova s ​​argumentáciou, že „by sme nemali súhlasiť s viac ako Daniloffom a Orlovom v jednom mesiaci. Ľudia nám nebudú rozumieť. Máme tiež svoje limity.“

Odvážny a otvorený – prvý navrhol „Glasnosť“

V archívoch je dnes možné okrem iného nájsť už dnes slávny Orlovov list generálnemu tajomníkovi KSSZ Leonidovi Brežnevovi „O príčinách intelektuálnej zaostalosti ZSSR a návrhoch na jeho prekonanie“, ktorý je tiež známy aj ako „Trinásť otázok pre Brežneva“ z 24. februára 1974 (ktorý ale písal v septembri 1973). Orlov v tomto liste poukazuje na izoláciu sovietskych vedcov od ich západných kolegov a potlačenie slobody prejavu a informácií ako príčin intelektuálnej zaostalosti, aj keď má Sovietsky zväz „úžasných výskumníkov a úžasné výsledky“.

V liste disidentský fyzik požaduje reformy, ktoré by budovali demokraciu na základe socializmu, ktoré by zahŕňali demontáž represívneho aparátu a oficiálnej „vedeckej“ ideológie, zavedenie prvkov kapitalistickej ekonomiky a umožnenie voľného cestovania do zahraničia a výmeny myšlienok. Sovietsky systém pod Stalinom nazýva „otroctvo bez súkromného vlastníctva“. Na štyroch stranách listu Orlov kritizuje marxizmus ako teoretický konštrukt a uvádza svoju víziu komplexnej reformy sovietskeho systému počnúc „ako prvý krok - zrušenie cenzúry tlače, slobodná výmena informácií, glasnost . “

Orlov v USA

Americký prezident Reagan prijal Orlova v Bielom dome 7. októbra 1986, iba pár dní po Orlovovom príchode do USA a tri dni pred začiatkom summitu v Reykjavíku. Podľa Orlovových pamätí (v jeho knihe „Nebezpečné myšlienky: spomienky na ruský život“ (New York: William Morrow and Company, 1991) mu Reagan povedal, že požiadal Sovietov aj o prepustenie Andreja Sacharova, ale že  Sovieti nesúhlasia, pretože Sacharov pozná príliš veľa tajomstiev okolo jadrových zbraní. Orlov odporučil Reaganovi, aby nežiadal o Sacharovovu emigráciu, ale iba o jeho prepustenie, teda aby Sacharov zostal v Sovietskom zväze, ale aby bol na slobode.

Nasledujúcich niekoľko rokov Orlov cestoval a hovoril po celej Európe a USA a snažil sa upriamiť pozornosť na zostávajúcich disidentov v ZSSR, ktorí boli následne pomaličky horko ťažko prepúšťaní „ako kvapky krvi vytlačené z kameňa“.

Vedecká práca v zahraničí

Orlov pokračoval vo svojej odbornosti ako hosťujúci pracovník v roku 1988 v európskom jadrovom výskumnom centre CERN ale jeho hlavný post bol  ako hlavný vedecký pracovník od roku 1987 v laboratóriu jadrových štúdií na jednej z najlepších vysokých škôl na svete = Cornell univerzite v Ithace, štát New York, kde sa v roku 2008 stal profesorom fyziky.

Orlovov fyzikálny výskum v ZSSR bol zameraný na návrh urýchľovačov častíc vrátane protónového synchrotrónu v jeho ústave (Laboratórium tepelného inžinierstva, neskôr ITEP) v Moskve a elektrónového synchrotrónu v Jerevanskom fyzikálnom ústave v Arménsku.

Orlovove práce v CERN-e a v USA boli zamerané na fyziku spinov elementárnych častíc a meranie subatomárnych častíc, ako aj na základy kvantovej mechaniky.

Okrem toho Brookhaven National Laboratory ponúkla v roku 1987 Orlovovi spolupracovať na známom experimente “Muon (g-minus-2)” , (teraz známy ako Fermilab) na základe jeho vedeckých prác ešte z Jerevanu ohľadom častíc v magnetickom poli  (g-2 rings), a Orlov sa neskôr stal jedným zo zakladateľov Brookhaven's Electric Dipole Moment Collaboration. Tieto spolupráce priniesli experimentálne výsledky, ktoré naznačujú novú fyziku presahujúcu štandardný model. Tzv. „Hodnota g-2” meria účinky troch zo štyroch síl, o ktorých je známe, že existujú vo vesmíre - silné vazby, elektromagnetická vazby a slabé vazby (ale nie štvrtú silu - gravitáciu) - na charakteristiku týchto častíc, ktorá je  známy ako „točenie“, ktoré je do istej miery podobné ako točenie hračky vĺčika. “

Nikdy sa nevzdal

Dokonca aj počas pobytu v jakutskom exile písal a pašoval dokumenty nielen o ľudských právach ale napísal aj tri vedecké práce, ktoré neskôr vyšli na Západe. Keď bol Orlov vo vyhnanstve v Jakutsku, bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Po šiestich rokov pobytu a usilovnej práce v USA bol Orlov zvolený za člena Americkej akadémie umení a vied.

Jeho životný motív?

Orlov v rozhovore z roku 1986 povedal: „Začalo sa to pred 40 rokmi - moje motívy, môj pohľad na svet“. „Základom bolo skúmanie sveta a túžba, aby to bolo lepšie pre ľudí. Nemal som nijaký vonkajší dôvod stať sa disidentom - nikto z mojej rodiny nebol nikdy zatknutý; a nie som ani Žid. Iba som si myslel - premýšľal a sympatizoval s utrpením ľudí. A potom sa moje myšlienky obrátili k tomu, ako to zorganizovať. V Sovietskom zväze nie je príliš veľa ľudí, ktorí myslia tak ako ja. Samozrejme, niektorí sú, ale pretože informácie sú iba oficiálne, základné masy - pracujúci - majú z toho v hlave kašu. A politické uvedomenie ruských robotníkoch, ktoré tu pred revolúciou bolo, je stratené. “

27. septembra 2020, osloboditeľ Československa, legenda ľudských práv a zakladateľ Moskovskej helsinskej skupiny, významný fyzik a profesor emeritus na Cornell University, Jurij Fjodorovič Orlov, v krásnom veku 96 rokov zomrel. Hrdina akých je málo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščák strávil noc za mrežami. Môže tam pobudnúť dlhšie

Po zásahu sa vzdal výkonných funkcií v Pente. Ostáva spolumajiteľom.


Už ste čítali?