Jadrová energia – Kradne sa aj inde, nie iba v Mochovciach....

Autor: Marian Nanias | 16.7.2020 o 8:14 | (upravené 16.7.2020 o 19:06) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  2710x

V poslednom období sme častejšie svedkami novinových tituliek o krádežiach, či podvodoch na dokončovaných blokoch č. 3 a 4 v jadrovej elektrárni Mochovce.

Jadrová energia – Kradne sa aj inde, nie iba v Mochovciach....

V poslednom období sme častejšie svedkami že sa v novinách objavujú titulky o krádežiach, či všelijakých podvodoch hlavne na rozostavaných a dokončovaných blokoch č. 3 a 4 v jadrovej elektrárni Mochovce.

Nepokradneš!

Krádeže nie sú vo všeobecnosti ničím výnimočným. Spomínajú sa už odvtedy ako existuje samo ľudstvo. Ale keby to spoločnosť bezuzdne tolerovala, a keby  ľudia bez rozdielu ukradli, ľudská spoločnosť by zahynula. Zrejme aj z tohto bola a aj je krádež považovaná za smrteľný hriech.

Teda príkaz, NEPOKRADNEŠ! je jeden v zozname desiatich božích prikázaní!

Zmiešané signály spoločnosti.

Naša kultúra nám však vysiela „zmiešané signály“, pokiaľ ide o závažnosť krádeže. Ale áno, platí aj to biblické, že „všetci sme nádoby hriešne“, a že „...pokušenie je veľké...“.

No a samozrejme, aj to známe múdre porekadlo, že „príležitosť robí zlodeja“.

Aj my sami na Slovensku to máme v týchto súvislostiach ťažké. Veď aj to sa medzi ľuďmi už dávno hovorievalo, že „kto nekradne, okráda svoju rodinu!

Alebo, a to už vraj od industrializácie Slovenska, že „keby to čo je ukradnuté začalo kričať, tak (vraj) celé Slovensko do piatich minút ohluchne.“  

A navyše aj náš najznámejší, najslávnejší a asi aj najospevovanejší slovenský hrdina, zbojník Jurko Jánošík je známy vlastne cez „podobnú oblasť svojho podnikania.“

A áno, keď sme už pri tom, aj mnohí tí „naši“ moderní podnikatelia, či dokonca aj vrcholoví predstavitelia (cez celú ponovembrovú časovú škálu) „majú v podobných aktivitách namočené prsty“, a tomuto zlému trendu napomáhajú.

Veď čo si o tom majú myslieť naši bežní spoluobčania, keď vidia, že mnohí tí vysokopostavení ukradli a dodnes nie sú potrestaní... No zrejme nič iné ako to, že si potichu možno povedia: „Keď môžu oni, tak môžem aj ja....“!

Túto slabosť, vidieť krádež ako niečo (vlastne neoficiálne) dovolené, je často vidieť v určitých vrstvách našej spoločnosti aj v inom vnímaní = v obraze „že ty si bohatý, a ja chudobný, tak sa podeľ..., Je to ale falošný prístup, a aj keď sa  možno nájde mnoho takých, čo sú aj ochotní a schopní to akceptovať, pokiaľ sa ich to samozrejme priamo netýka!

Spomínam si pri tejto príležitosti dva príbehy, oba z Jaslovských Bohuníc.

Prvý je z jadrovej elektrárne V-1, a druhý z V-2 a oba sa stali už dávno.

V tom prvom išlo o nášho bývalého spolupracovníka, ktorý „v jemnom podnapití“ nielen že šoféroval, ale aj zrazil chodca, ktorý musel byť potom hospitalizovaný. Hrozilo mu samozrejme odsúdenie. V snahe sa zachrániť, sľuboval, že už bude vzorným občanom, prosíkal a žiadal odborové hnutie, aby mu v háklivej situácii pomohlo vyslovením tzv. spoločenskej záruky. Vtedy v tých časoch to tak mohlo fungovať a súdy to niekedy brali aj do úvahy. A napodiv, aj vtedy sa mu podarilo presvedčiť väčšinu prítomných na zasadnutí odborovej pobočky ROH, pričom dvaja z nich sa dokonca dobrovoľne núkali, že budú osobnými garantmi jeho budúcej bezúhonnosti. Pravdepodobne si viacerí z nich aj sami spytovali svedomie, (že však aj mne sa to stalo, akurát som mal šťastie, že som nikoho nezrazil), skrátka falošná solidarita. Nakoniec ale z toho nič nebolo iba vďaka jedinému inému kolegovi (Ing. Antonovi L.), ktorý sa rezolútne proti tomu postavil a otvorene povedal, že áno, „aj mne sa toto isté stalo, akurát s rozdielom, že mňa tiež zrazil jeden takýto opitý idiot!“ A tým to skončilo, nikto viac s ničím neargumentoval, a bolo po záruke.

Druhý prípad sa stal kolegovi z JE V-2. Niekto mu jednoducho cez noc ukradol z pred činžiaku jeho skoro nové auto zahraničnej značky. Rýchlo sa to medzi ľuďmi rozšírilo, a pochopiteľne sa to stalo aj diskusnou témou nielen v práci, ale aj v autobuse počas cesty do, a z atómky. Zhodou okolností jeden z ďalších našich služobne hlboko nižšie podriadených „kolegov“, zrejme trošku škodoradostný (a asi aj s jednoduchším vnímaním okolitého sveta) si dovolil v autobuse na túto tému hlúpu nemiestnu poznámku, v zmysle „však on dobre zarába, ešte si našetrí na druhé...“. Ale ten ON, zhodou okolností zmenový inžinier bol práve tiež tam v tom istom autobuse prítomný. Bol však natoľko múdry a kultivovaný, že sa na toho „chruňa“ vôbec  neosopil, ale s kľudným hlasom mu odpovedal replikou: „Pán kolega, trošku popremýšľajte, a skúste si predstaviť situáciu, že Vám niekto ukradne Váš celoročný plat!“ A zrazu v autobuse zostalo dlho veľmi veľké ticho.....    

Krádež môže mať totiž rôzne formy.

Krádež je dnes oveľa zložitejším problémom, ako tomu bolo kedysi.

V starovekom svete bývali ukradnuté veľmi hmatateľné predmety: hovädzí dobytok, majetok, manželky a podobne. Zlodejom sa ťažko argumentovalo, a dôkazy bývali zjavné. Teraz žijeme vo veku sofistikovanej technológie. Napríklad máme patentované nápady a materiály, ktoré môžu byť na papiere, alebo dokonca iba v elektronickej forme, a aj tie môžu byť ukradnuté. Kreditné karty a elektronické bankovníctvo ešte viac skomplikovali záležitosti. A potom sú tu elektronické prístroje. Zlodeji majú k dispozícii sú satelitné paraboly na „ukradnutie“ elektronických signálov od odosielateľa, elektronické záznamy sa môžu duplikovať, takže majiteľ nedostane za svoju prácu žiadnu odmenu, resp. príde aj o svoje moderné auto doslova za pár minút. A taktiež je tu počítačový softvér, z ktorého sa dá veľa kopírovať za pár sekúnd, čo umožňuje získať programovanie v hodnote tisícov dolárov „za pár halierov“, za takú cenu, že si za to dnes nekúpite už ani „fleš disk“.

Zmena postoja spoločnosti ku krádeži.

V minulosti to spoločnosť netolerovala tak ako dnes! Zlodeji boli pri vypočúvaní trýznení, mučení, a potom po odsúdení lámaní na kolese, či sťatí. V iných krajinách to riešili "humánnejšie", ale s oto efektívnejšou pre iných, účinnou odstrašujúcou  metódou keď zlodejovi surovo odťali ruku. A keď ukradol znovu, odťali mu aj tú druhú....

Krádeže v energetickom sektore a v jadrových elektrárňach.

Aj napriek prísnejšiemu výberu pracovníkov v jadrovej energetike, existujú krádeže aj tam. Samozrejme, že v tejto súvislosti (podobne ako aj iných mýtoch) sa bežným spoluobčanom hneď vynorí v predstavivosti „ukradnutá atómová bomba“, alebo minimálne „jadrový materiál“. K tejto téme sa prípadne môžeme vrátiť niekedy v budúcich článkoch. Samozrejme že teoreticky ani to nie je úplne na 100 percent vylúčené (ako nič na tomto svete), ale skutočnosť okolo krádeží v energetike (aj jadrovej) je omnoho prozaickejšia.

Najčastejšou krádežou v energetickom sektore je krádež elektriny!

Aj tá môže byť rôzna, napríklad vo forme podvodu (manipulácia s meračom), nelegálnym pripojením, nezrovnalosťami vo fakturácii alebo neplatením faktúr. Podľa celosvetovej štúdie odhadujúcej rozsahy krádeže elektriny vo vzorke 102 krajín v období rokov 1980 a 2000 ukazujú dôkazy, že takéto krádeže rastú vo väčšine regiónov sveta. Finančné dopady krádeží znamenajú znížené príjmy z predaja elektrickej energie a nutnej potreby viac účtovať normálnym dobrým spotrebiteľom, ktorí sú potom tiež vlastne nepriamo okrádaní. Krádež elektriny úzko súvisí so spravovaním a riadením štátu, a teda logicky je vyššia v krajinách bez skutočnej zodpovednosti, politickej nestability, nízkej efektívnosti vlády a vysokej úrovne korupcie.

Krádež elektriny sa dá znížiť uplatnením technických riešení, ako sú merače odolné voči neoprávneným zásahom, manažérske metódy, ako sú inšpekcie a monitorovanie, a v niektorých prípadoch reštrukturalizácia vlastníctva a regulácie energetických systémov.

„Klasické“ krádeže materiálov v energetike sú podľa štatistík ako aj vyhodnotenia a analýz porúch spôsobované zvyčajne personálom dodávateľských resp. ešte na nižšej úrovni, teda subdodávateľských organizácií, ktorých personál nie je na elektrárni permanentne zamestnaný, a zvyčajne ani nemajú k elektrárni  „žiadny podobný citový vzťah“, ako majú koreňoví trvalí pracovníci. Skúsenosť však zvyčajne tiež poukazuje, že si skoro vždy si nájdu aj aspoň jedného „spolupáchateľa“ z trvalých pracovníkov, ktorého nutne potrebujú pre jeho znalosti ako ukradnuté veci bezpečne vyviezť mimo teritórium elektrárne.  

Dva typické dôvody možných „klasických“ krádeží z jadrových elektrární (JE):

  • V JE sú často používané vysoko kvalitné materiály. Pre zabezpečenie prísnych podmienok vychádzajúcich z pravdepodobnostného hodnotenia jadrovej bezpečnosti a zníženia porúch je mnoho zariadení ako aj materiálov klasifikovaných v bezpečnostných triedach monitorovaných od ich prvovýroby až po použitie na mieste. Zoberme si ako príklad obyčajný klinec. Normálny klinec (ktorý kedysi ľudovo povedané robil cigánsky kováč v šmikni za dedinou) stojí pár halierov. Ak však bude takýto klinec zaradený do bezpečnostnej triedy, môže sa jeho cena kľudne zvýšiť aj na sto euro! Nemožné, neslýchané? Ale vôbec nie! Pretože na splnenie bezpečnostných podmienok budeme vyžadovať potvrdené protokoly o tom, že - kde bol vyrobený, - z akého materiálu, - kto a kde ho spracovával, - rezal, - pílil, - kalil, - popúšťal, - kontroloval, - doviezol, - prebral, - kalibroval, - kedy bol a kde použitý, až po bod kedy bol vyradený! A kvalita je kvalita, tá k sebe priťahuje ako magnet. Aj preto existujú nekalé pohnútky (ako sa ukázalo aj na EMO-3,4) zameniť kvalitný materiál horším, a teda aj značne lacnejším! (však na to možno nikto nepríde...)
  • Druhý dôvod je väčšie množstvo redundantných systémov. V každej JE sa nachádza viacero redundantných (paralelných, rezervných) systémov, ktoré v podstate dlhodobo nepracujú a iba „čakajú na signál“ aby splnili svoju úloh, keď to bude nutné. Práve tieto systémy sú v drvivej väčšine časťou bezpečnostných, a ich čakanie je dôležité, pretože ide o pripravenosť plniť úlohy v havarijných situáciách. To môžu byť kľudne napríklad aj káble. Ale pracovníkom, ktorí tomu nerozumejú, a nemajú k tomu vzťah (či je typická pozícia subdodávateľských pracovníkov) so môže zdať, že to sú zbytočné systémy (ktoré nikdy pokiaľ tam bol nepracovali). Takže motivácia ukradnúť práve niečo z nich (armatúry, ventily, káble, ovládacie či meracie zariadenie) môže byť z ich neznalosti logická, ale z pohľadu zabezpečenia jadrovej bezpečnosti JE mimoriadne riziková, dokonca až fatálna!  

Áno, je pravdou že slovenská polícia či je zložka NAKA (Národná Kriminálna Agentúra) z času na čas informuje cez slovenské médiá o svojich zásahoch v jadrovej energetike, napríklad tu, tu, a tiež tuším teraz naposledy tu.  

Dokonca sa v „zasvätených kuloároch“ povráva že tam nemali problémy len so zamenením niektorých materiálov, ako o tom informoval Úrad jadrového dozoru tu, čím sa spúšťanie 3. reaktorového bloku (hotového podľa Slovenských elektrární už dlhodobo na 99 a neviem koľko ešte percent, napríklad tu) neustále predlžuje a posúva, ale že (údajne) došlo v minulosti aj k ukradnutiu medených káblov, ktoré boli zlodejmi (údajne zahraničnými pomocnými robotníkmi, ktorí to urobili, pretože im vraj ich priamy zamestnávateľ, teda dodávateľ prác pre EMO-3,4 nevyplácal platby za odpracovanú prácu) prepašované a potichu v bezpečí predané v Maďarsku ako kovový šrot.

Ako sa hovorí v inom slovenskom prísloví, že „slovo pohne, príklad tiahne...“, asi si z toho zobrali príklad až hen v Amerike......

Nedávno, 26. marca 2020 americké noviny “Knoxville News Sentinel” publikovali informáciu, že zmluvní pracovníci subdodávateľa ukradli medený drôt z radiačnej zóny komplexu jadrovej bezpečnosti Y-12 v hodnote 50 000 dolárov.

A ak je vôbec pravda to, čo sa o Mochovciach šepká (čo vlastne ani pravdou nemusí byť, veď sú to možno iba reči....), tak sa ukazuje že americkí robotníci boli predsa len hlúpejší, pretože si neuvedomili, že to čo ukradli bolo aj asi ožiarené a kontaminované.

Takže aj keď tí traja zmluvní robotníci po krádeži medeného drôt v hodnote viac ako 50 000 dolárov z komplexu jadrovej bezpečnosti Y-12 v Oak Ridge potom drôt predali ho výkupne kovového šrotu, s pustili vo svojom dôsledku zabudované alarmy reagujúce na žiarenie, čo prinútilo americké Ministerstvo energetiky DoE, aby tam povolalo rádiologický detekčný tím. Podľa súdnych záznamov, bol do výkupne (obchodu) s kovovým šrotom vyslaný päťčlenný rádiologický tím, ktorý uskutočnil prieskumy alfa / beta / gama, ale nakoniec  žiadny dôkaz o kontaminácii podľa žaloby podanej na príslušnom okresnom súde nenašiel.

Námestník amerického prokurátora Trey Hamilton napísal v žalobe podanej začiatkom tohto roka že trio, ktoré ukradlo „čiastočne spotrebované cievky medeného drôtu“, bol drôt používaný koncom roka 2018 ako súčasť projektu modernizácie jadrových zariadení DoE na Y-12. Prokurátor Hamilton upresnil v žalobe, že sa jedná o projekt ktorý „zahŕňal nahradenie pôvodného závodu z obdobia začiatku studenej vojny novým, moderným, efektívnejším a bezpečnejším zariadením na vykonávanie operácií s vysoko obohateným uránom“.

Práce boli robené v „chránenom kontrolovanom pásme - v oblasti zvýšených radiačných a bezpečnostných opatrení“, uvádza sa v žalobe, a „Všetok materiál, ktorý prechádza kontrolovaným pásmom, musí (pred vynesením z neho) skontrolovať príslušný dozimetrický personál, či neobsahuje rádioaktívnu kontamináciu.“ Zmluvní robotníci sú v súdnych záznamoch identifikovaní ako Graham Cowan a John Michael Thomas, zo spoločnosti Consolidated Nuclear Security, a Patrick Duggan zo spoločnosti Miller Electrical Company, všetci traja elektrikári.

Zákulisie krádeže...

Podľa informácií zo žaloby pracovali Thomas a Cowan v radiačnej kontrolnej zóne, kde sa nachádzali aj  cievky medeného drôtu. V podstate dvojica skrývala „už čiastočne konzumované“ cievky tým, že ich presunula na iné miesto v chránenom území a neskôr ich prepašovala von z radiačnej zóny. Duggan potom naložil cievky „na príves pripevnený k svojmu vozidlu“ a doviezol si ich  do svojho domu „na následné doručenie spoločnosti recyklujúcej kovový šrot, samozrejme výmenou za peniaze.“

Prokurátor Hamilton tvrdí, že trio ukradlo viac ako 1,8 tony medeného drôtu ale predalo ho veľmi lacno (iba za 9 000 dolárov), pričom jeho hodnota bola viac ako 50 000 dolárov. Zisk z krádeží si potom medzi sebou podelili.

Zo žaloby nie je jasné, kedy a ako krádež zistili. Pri vyšetrovaní Duggan tvrdil ministerským vyšetrovateľom DOE, že s týmto nápadom prišli Thomas a Cowan a nalákali ho do kšeftu s prísľubom hotovosti. 24 apríla 200 boli všetci traja súdení americkým federálnym súdom, ale výsledok jednania súdu nám nie je známy. 

Americký Národný bezpečnostný komplex Y-12

Národný bezpečnostný komplex Y-12 je zariadenie správy štátnej správy jadrovej bezpečnosti Ministerstva energetiky Spojených štátov amerických, ktoré sa nachádza v Oak Ridge, Tennessee, v blízkosti národného laboratória Oak Ridge. Bol postavený ešte ako súčasť projektu Manhattan s cieľom obohatiť urán pre prvé atómové bomby. Je považovaný „za miesto narodenia atómovej bomby“. V rokoch po druhej svetovej vojne bol prevádzkovaný ako výrobné zariadenie pre komponenty jadrových zbraní a súvisiace obranné účely. Y-12 riadi a prevádzkuje na základe zmluvy spoločnosť Consolidated Nuclear Security, LLC (CNS), ktorú tvoria členské spoločnosti Bechtel National, Inc., Leidos, Inc., Orbital ATK, Inc a SOC LLC, s Booz Allen Hamilton, Inc. ako tímový subdodávateľ. Spoločnosť CNS zároveň prevádzkuje aj závod Pantex Plant v Texase.

Prvotná misia Y-12 od konca studenej vojny boli podpora obranných potrieb prostredníctvom dozoru nad jadrovými zásobami, pomoc v otázkach nešírenia jadrových zbraní, podpora programu námorných reaktorov a poskytovanie odborných znalostí iným federálnym agentúram. Y-12 je tiež zodpovedný za údržbu a výrobu všetkých častí pre každú jadrovú zbraň v arzenáli Spojených štátov, ale aj za výrobu a údržbu „sekundárneho“ aspektu termonukleárnych zariadení. Y-12 má za sebou históriu poskytovania bezpečného skladovania jadrového materiálu pre USA aj ďalšie krajiny. Prvé úsilie bolo zamerané na zabezpečenie jadrového materiálu z bývalého Sovietskeho zväzu; Medzi nedávne činnosti patrí získavanie vysoko obohateného uránu z Čile.

Y-12 zamestnáva priamo približne 4 700 ľudí, a asi 1 500 ďalších zamestnancov pracuje na mieste ako zamestnanci dodávateľských a subdodávateľských organizácií.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Európski ministri by mali začať vedrami popola na vlastné hlavy

Možnosť, že Orbán vrazí nohu medzi dvere, nie je iba teoretická.


Už ste čítali?