Jadrová energia – Zdravý rozum víťazí – Rakúsko versus Európska Komisia.

Autor: Marian Nanias | 7.5.2020 o 18:37 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  1101x

Návrhy generálneho advokáta Gerarda Hogana prednesené 7. mája 2020 v súdnom spore „C‑594/18 P - Rakúska republika proti Európskej komisii“.

Jadrová energia – Zdravý rozum víťazí – Rakúsko versus Európska Komisia.

Návrhy generálneho advokáta Gerarda Hogana prednesené 7. mája 2020 v súdnom spore „C‑594/18 P - Rakúska republika proti Európskej komisii“.

Čitatelia si zrejme pamätajú, že Rakúsko podalo Európsku Komisiu na súd ohľadom schválenia štátnej pomoci zo strany Európskej komisie v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

Ide vlastne o právnu stránku sporu medzi členskými štátmi EÚ z jednej strany naklonenými v prospech jadrovej energie a z druhej strany tými, ktoré sú odporcami (minimálne slušne povedané nie priaznivcami) jadrovej energie. Obe strany pritom tvrdia, že im ide o ochranu životného prostredia.

Podstatou sporu je zásadná otázka, či výstavba jadrovej elektrárne môže byť predmetom štátnej pomoci zo strany Európskej komisie.

Všeobecný súd v tejto veci (v zmysle uvedeného vyššie) Rakúsko/Komisia rozhodol 12. júla 2018 pričom Rakúsku žalobu zamietol.

V uvedenom rozhodnutí Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť, ktorou Rakúska republika napadla platnosť rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/658 z 8. októbra 2014 (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Uvedené rozhodnutie sa týka poskytnutia finančnej podpory zo strany Spojeného kráľovstva na výstavbu jadrovej elektrárne Hinkley Point C nachádzajúcej sa na juhozápadnom pobreží Anglicka.

Ako sa dá očakávať, tak sporné rozhodnutie, ako aj napadnutý rozsudok obsahujú zložité podrobnosti – už len samotná skutočnosť, že rozsudok Všeobecného súdu má rozsah približne 736 odsekov, hovorí sama za seba.

Čo Rakúšania protestujú?

V samotnom jadre tohto odvolania podaného Rakúskou republikou sa nachádza jej presvedčenie, že vzhľadom na jej zásadný odpor (a rovnaký odpor niektorých iných členských štátov) voči výstavbe jadrových elektrární, poskytnutie pomoci pre takéto projekty inými členskými štátmi podporujúcimi jadrovú energiu buď výslovne, alebo implicitne zakazujú jednotlivé Zmluvy, ktorými sa riadi Európska únia (vrátane Zmluvy o Euratome).

Spojené kráľovstvo (UK), ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu sporného rozhodnutia, uviedlo, že má právo zvoliť si svoju vlastnú energetickú politiku, čoho súčasťou je aj „jeho voľba medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra jeho zásobovania“ energiou, tak, ako mu to priznáva článok 194 ods. 2 druhý pod odsek ZFEÚ.

Okolnosti predchádzajúce sporu

Dňa 22. októbra 2013 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (UK) oznámilo opatrenia na podporu novej jadrovej elektrárne, ktorá sa má nachádzať v Hinkley Point C popri dvoch existujúcich jadrových elektrárňach nazvaných Hinkley Point A a Hinkley Point B (ďalej len „Hinkley Point C“). Príjemcom oznámených opatrení je spoločnosť s názvom NNB Generation Company Limited (ďalej len „NNBG“), ktorá je sama dcérskou spoločnosťou spoločnosti EDF Energy plc (ďalej len „EDF“).

Oznámené opatrenia, ktoré boli podrobne opísané v oddiele 2 sporného rozhodnutia, sú tieto:

–        Zmluva zameraná na zabezpečenie cenovej stability výkupných cien elektriny vyrobenej v Hinkley Point C. Základný koncept tejto zmluvy je takýto: NNBG dostane alebo bude musieť zaplatiť rozdiel medzi vopred stanovenou realizačnou cenou vypočítanou na základe predpokladaných nákladov spoločnosti NNBG na výstavbu a prevádzku vrátane primeraného zisku a referenčnou cenou stanovenou Spojeným kráľovstvom pre všetky subjekty dodávajúce energiu v tom istom segmente, ktoré sú podporované takýmto opatrením (ďalej len „rozdielová zmluva“). Zmluva okrem toho obsahuje mechanizmus podielu na zisku. Má byť uzatvorená medzi spoločnosťou NNBG a Low Carbon Contracts Company Ltd, čo má byť subjekt financovaný uložením zákonnej povinnosti všetkým schváleným dodávateľom elektriny.

–        Okrem toho NNBG bude chránená v prípade niektorých zmien právnych predpisov, keď bude mať nárok na kompenzáciu, pričom NNBG a jej investori dostanú kompenzáciu aj v prípade predčasného odstavenia z politických dôvodov alebo z dôvodov súvisiacich s nedostupnosťou poistenia jadrovej zodpovednosti za škodu. V takom prípade môže byť NNBG prevedená na vládu Spojeného kráľovstva.

–        Uvedené právo investorov spoločnosti NNBG na kompenzáciu v prípade odstavenia z politických dôvodov je spojené s dohodou o zárukách, ktorá bude uzavretá medzi Secretary of State for Energy and Climate Change (minister pre energetiku a zmenu klímy, Spojené kráľovstvo) a investormi spoločnosti NNBG, podľa ktorej Secretary of State zaplatí dohodnutú kompenzáciu v prípade, že ju nebude môcť zaplatiť Low Carbon Contracts Company Ltd (ďalej len „dohoda ministra“).

–        Spojené kráľovstvo poskytne záruku na dlhopisy, ktoré vydá NNBG na financovanie investície. Záruka pokrýva včasné splatenie istiny a úrokov prípustného dlhu a môže dosiahnuť výšku až 17 miliárd libier šterlingov (GBP) (ďalej len „úverová záruka“).

Rozhodnutím z 18. decembra 2013 Komisia rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oznámených opatrení.

Toto konanie viedlo k prijatiu „sporného“ rozhodnutia Komisie 8. októbra 2014. V tomto rozhodnutí Komisia uviedla, že oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc, ale zároveň sú zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

Výrok sporného rozhodnutia doslova znie:

„Článok 1 - Pomoc pre Hinkley Point C vo forme rozdielovej zmluvy, dohody ministra a úverovej záruky, ako aj všetkých súvisiacich prvkov, ktoré Spojené kráľovstvo zamýšľa poskytnúť, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ]. Poskytnutie štátnej pomoci sa v súlade s tým povoľuje.…“

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu Rakúska republika podala 6. júla 2015 žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Rozhodnutím predsedu komory z 18. decembra 2015 bolo vyhovené návrhu Luxemburského veľkovojvodstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Rakúskej republiky. Ale rozhodnutiami predsedu komory z 9. decembra 2015, zo 6. januára 2016 a z 11. januára 2016 bol povolený aj vstup Českej republiky, Francúzskej republiky, Maďarska, Poľskej republiky, Rumunska, Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska do konania ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Komisie.

Na podporu svojej žaloby na Všeobecnom súde Rakúska republika uviedla desať žalobných dôvodov.

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu. Uložil Rakúskej republike povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Európskej komisie. Vedľajším účastníkom konania bola uložená povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

O odvolaní

Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore

Rakúska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

–        vyhovel návrhu na zrušenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu,

–        uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Luxemburské veľkovojvodstvo podporuje návrhy Rakúskej republiky.

Európska Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie,

–        uložil Rakúskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Česká republika a Slovenská republika v plnom rozsahu podporujú návrhy Komisie. Francúzska republika, Maďarsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo podporujú návrhy Komisie na zamietnutie odvolania.

Písomné pripomienky k odvolaniu predložili všetci vedľajší účastníci konania, ktorí vstúpili do konania na prvom stupni, s výnimkou Rumunska. Zástupcovia Českej republiky, Francúzskej republiky, Maďarska, Rakúskej republiky a Spojeného kráľovstva, ako aj zástupcovia Komisie predniesli svoje ústne pripomienky pred Súdnym dvorom na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 28. januára 2020.

Dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ a Euratomu

Spojené kráľovstvo (UK) opustilo Európsku úniu 31. januára 2020 o polnoci (CET). Vzhľadom na to, že v tejto veci nejde o konanie vedené proti Spojenému kráľovstvu, táto skutočnosť ako taká nemá žiadny priamy vplyv na konanie. Možno však uviesť, že podľa článku 89 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bude rozsudok Súdneho dvora právne záväzný pre Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve, ak bol vydaný pred koncom prechodného obdobia. V každom prípade je zjavne prípustné, aby Rakúska republika navrhovala zrušenie napadnutého rozsudku.

Analýza odvolania

Toto odvolanie na Súdnom dvore je skoncentrované do piatich samostatných odvolacích dôvodov, ktoré však z veľkej časti preberajú jednotlivé žalobné dôvody predložené Všeobecnému súdu. Je však potrebné konštatovať, že niektoré žalobné dôvody smerujúce proti spornému rozhodnutiu, ktoré Rakúska republika uviedla na Všeobecnom súde, už ďalej nie sú predmetom konania.

Svojím prvým odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, že výstavba novej jadrovej elektrárne nepredstavuje legitímny cieľ v záujme Únie, ktorý by mohla sledovať štátna pomoc. Na tento účel spochybňuje bod 79 a nasl., ako aj body 97 a 517 napadnutého rozsudku. Svojím druhým odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 105, 139, 140, 144, 151 a 240 napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetné opatrenia sú zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a to z dôvodu, že nebola správne vymedzená dotknutá hospodárska činnosť a Všeobecný súd neuznal, že podmienkou zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom je zlyhanie trhu. Svojím tretím odvolacím dôvodom Rakúska republika spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu uvedené v bodoch 405, 413, 470, 499, 506, 507 a 515 a nasl. napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd považoval opatrenia pomoci za proporcionálne. Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, že pomoc predstavuje prevádzkovú pomoc, ktorá je v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci, čím spochybňuje body 612 a 613 napadnutého rozsudku. Svojím piatym odvolacím dôvodom Rakúska republika jednak tvrdí, že sporné rozhodnutie dostatočne nevymedzilo prvky pomoci na to, aby bolo možné uplatniť test proporcionality, a jednak, že sporné rozhodnutie porušuje oznámenie o zárukách. V tejto súvislosti kritizuje body 251 a nasl., 279 a 361 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd zamietol uplatnenie usmernení a nariadení, ktoré nie sú priamo uplatniteľné na základe zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj body 309 a 338 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o uplatnenie oznámenia o zárukách.

Súdny dvor mal doteraz len málo príležitostí, aby sám rozhodol o správnom uplatnení článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktorý tak predstavuje ustanovenie, ku ktorému svoju judikatúru v priebehu rokov rozvinul Všeobecný súd. Spomedzi otázok položených v rámci tohto odvolania sa má Súdny dvor osobitne vyjadriť k otázke, či štátna pomoc musí na to, aby bola zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, napĺňať osobitné ciele, a ak áno, o aké ciele ide.

Bude mať tiež príležitosť rozhodnúť o tom, či sa majú v rámci posudzovania štátnej pomoci týkajúcej sa činnosti, na ktorú sa vzťahuje Zmluva o Euratome, zohľadniť iné ciele Únie špecifikované v ZEÚ a ZFEÚ, pričom v prejednávanej veci ide o ochranu životného prostredia.

Generálny advokát Gerard Hogan navrhuje aby sa zaoberali jednotlivými odvolacími dôvodmi postupne.

Nebudem tu opisovať resp. opakovať jeho právne dôvody, bolo by to zdĺhavé a tí ktorých to zaujíma podrobnejšie si to môžu prečítať cez hyperlinku, ktorú uvádzam na konci článku.

Tu je zhrnutie Generálneho advokáta Gerarda Hogana:

Stručne povedané, moje hlavné závery sú teda takéto:

1.     Z článku 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome jasne vyplýva, že Zmluva o Euratome má v primárnom práve Únie rovnaké postavenie ako ZEÚ a ZFEÚ.

2.      Článok 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome ďalej stanovuje, že ani ZEÚ, a ani ZFEÚ nemožno uplatniť v oblasti Zmluvy o Euratome, pokiaľ sa tieto ustanovenia odchyľujú od ustanovení samotnej Zmluvy o Euratome. Ak teda Zmluva o Euratome upravuje určitú otázku vyčerpávajúcim alebo osobitným spôsobom, neexistuje priestor pre uplatňovanie ZEÚ alebo ZFEÚ. Na druhej strane ZEÚ a ZFEÚ sa uplatňujú vo všetkých oblastiach práva EÚ, ktoré neboli upravené Zmluvou o Euratome.

3.      Nič v Zmluve o Euratome sa netýka otázky štátnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva o Euratome je jednak len osobitnou zmluvou týkajúcou sa konkrétneho odvetvia a jednak, že ZEÚ a ZFEÚ sledujú širšie ciele (prinajmenšom fungovanie vnútorného trhu), zdá sa vhodné, aby sa na odvetvie jadrovej energie uplatňovali pravidlá ZFEÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, pokiaľ Zmluva o Euratome neobsahuje osobitné pravidlá. Práve z týchto dôvodov sa na predmetné opatrenie štátnej pomoci uplatňuje článok 107 ZFEÚ.

4.      Ustanovenia článku 1 a článku 2 písm. c) Zmluvy o Euratome nevyhnutne predpokladajú rozvoj jadrových elektrární. Členské štáty zjavne mali v úmysle, aby bola Zmluva o Euratome živým dokumentom schopným organického rozvoja a prispôsobenia sa aktuálnym okolnostiam. Z toho vyplýva, že tvrdenie Rakúskej republiky o tom, že tieto ustanovenia Zmluvy o Euratome sa nevzťahujú ani na výstavbu ďalších jadrových elektrární, ani na nahradenie a modernizáciu zastarávajúcich elektrární modernými, už vyvinutými technológiami, nemožno prijať.

5.      Hoci je pravda, že prínos jadrovej energie je predmetom búrlivých diskusií vo viacerých členských štátoch, Súdny dvor nemá ani právomoc, a ani demokratickú legitimitu na to, aby rozhodol o takýchto otázkach. Keďže je však zrejmé, že rozvoj jadrovej energie je, ako to vyjadruje Zmluva o Euratome, jasne definovaný cieľom práva EÚ, tento cieľ nemôže byť podriadený iným cieľom práva EÚ (ktoré by zároveň z istého uhla pohľadu bolo možné vnímať v konflikte s uvedeným cieľom), ako je ochrana životného prostredia uvedená v kapitole XX ZFEÚ. Okrem toho jasné znenie článku 194 ods. 2 ZFEÚ zjavne uznáva právo každého členského štátu zvoliť si „medzi rôznymi zdrojmi energie“ a určiť, aká bude „všeobecná štruktúra jeho zásobovania“ energiou, pričom toto právo sa nevyhnutne vzťahuje aj na právo každého členského štátu rozvíjať jadrovú energetiku ako súčasť svojich energetických zdrojov.

6.      Na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd vo viacerých rozsudkoch nadväzujúcich na vec Mediaset/Komisia, podľa ktorých každá štátna pomoc schválená podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ musí slúžiť „spoločnému záujmu“, v skutočnom znení samotného článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ táto požiadavka nie je uvedená, hoci článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ („…významný projekt spoločného európskeho záujmu…“) ju uvádza.

7.      Z toho teda vyplýva, že sa nevyžaduje, aby pomoc spĺňala ciele, ktoré idú nad rámec cieľov výslovne stanovených v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Podľa znenia a umiestnenia tohto ustanovenia v rámci ZFEÚ nemusí pomoc na to, aby bola zlučiteľná so Zmluvou, sledovať ani „cieľ spoločného záujmu“, ani „cieľ verejného záujmu“. Musí iba ísť o „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností“, a to za predpokladu, že „nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“. Tvrdenie Rakúskej republiky, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že pomoc musí slúžiť len „verejnému“, a nie „spoločnému“ záujmu, nemôže uspieť, keďže podľa môjho názoru a na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, v skutočnosti nemusí byť splnené žiadne z týchto dvoch kritérií.

8.      V každom prípade a aj keď je toto posúdenie článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nesprávne, výstavba Hinkley Point C slúži „spoločnému záujmu“ (a ak si niekto praje, tak ide aj o „verejný účel“) v tomto zmysle, pretože rozvoj jadrových elektrární je aj naďalej ústredným cieľom Zmluvy o Euratome, hoci voči konceptu jadrovej energetiky majú námietky jednotlivé členské štáty, ako je Rakúska republika. Všetky členské štáty prijatím cieľov Zmluvy o Euratome jasne vyjadrili bezvýhradné uznanie toho, že iné členské štáty majú v zásade právo rozvíjať na svojich vlastných územiach jadrové elektrárne, ak si to prajú. Cieľ jasne uvedený v Zmluve musí byť takmer zo svojej podstaty spôsobilý predstavovať cieľ spoločného záujmu na účely uplatnenia pravidiel štátnej pomoci.

9.      Všeobecný súd bol plne oprávnený konštatovať, že Komisia mala k dispozícii množstvo dôkazov o tom, že trh nebol buď ochotný, alebo dokonca ani schopný, financovať projekt Hinkley Point C bez záruk a iných foriem pomoci poskytnutých Spojeným kráľovstvom. Na tieto účely je irelevantné, že pokiaľ ide o iné formy výroby elektriny, nemuselo existovať zlyhanie trhu. Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia, keď dospel k záveru, že výroba jadrovej energie predstavuje relevantnú hospodársku činnosť v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

10.      Ako jasne vyplýva z článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ, úlohou Komisie vo veciach štátnej pomoci je jednoducho posúdenie, či predmetné štátne opatrenie „možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom“. Táto úloha spočíva v zásade v posúdení zlučiteľnosti dotknutej pomoci s pravidlami hospodárskej súťaže a vnútorného trhu, a nie v posúdení jej zlučiteľnosti ako takej s pravidlami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia. Naopak akékoľvek rozhodnutie, pokiaľ ide o otázku, či má byť daný projekt schválený z hľadiska územného plánovania a životného prostredia, patrí v zásade do právomoci príslušných orgánov členských štátov, a nie ako také do právomoci Komisie v rámci uplatňovania pravidiel v oblasti štátnej pomoci.

11.      Podstatným prvkom preskúmania zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom na účely článku 107 ods. 3 ZFEÚ je to, či takáto pomoc vedie k investíciám zameraným na rozvoj určitých hospodárskych činností, ktoré by sa inak neuskutočnili, alebo či takéto investície podporuje. Neexistuje žiadny apriórny rozdiel medzi investičnou pomocou a prevádzkovou pomocou. Takéto rozlišovanie totiž nielenže nie je odôvodnené preskúmaním skutočného znenia samotného článku 107 ZFEÚ, ale bolo by aj nadmerne zjednodušujúce a viedlo by jedine k obchádzaniu použitím pokrivených spôsobov vedenia účtovníctva.

12.      Opatrenia pomoci, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa síce neobmedzujú len na samotné náklady na výstavbu v pravom zmysle slova, ale zahŕňajú aj osobitné náklady spojené so zásobovaním jadrovou energiou, vrátane nákladov na správu použitého paliva. Tieto náklady sú však napriek tomu investičnými nákladmi, ktoré musia byť nevyhnutne vynaložené na to, aby bolo zariadenie prevádzkyschopné.

13.      Všeobecný súd bol za týchto okolností v plnej miere oprávnený zamietnuť napadnutie rozhodnutia Komisie o schválení predmetných opatrení pomoci, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo v súvislosti s výstavbou Hinkley Point C.

VII. Návrh

Za týchto podmienok navrhujem (Generálny advokát Gerard Hogan) Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolanie podané Rakúskou republikou proti rozsudku Všeobecného súdu.

Kto by si chcel prečítať celé zdôvodnenie (včítane v ňom uvádzaných živých hyperliniek na adekvátne súdne prípady, či rozsudky) nájde to ľahko v slovenskom jazyku tu:

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščák strávil noc za mrežami. Môže tam pobudnúť dlhšie

Po zásahu sa vzdal výkonných funkcií v Pente. Ostáva spolumajiteľom.


Už ste čítali?