reklama

Svet po Coronavíruse 2 – Príklad z jadrovej energetiky

pPotrebujeme lídrov so zdravým rozumom a so schopnosťou konštruovania a presadenia nových pozitívnych vízií pre ľudstvo. Nových vízií a riešení, ktoré tu ešte neboli./p

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Svet po Coronavíruse 2 – Príklad z jadrovej energetiky

Potrebujeme lídrov so zdravým rozumom a so schopnosťou konštruovania a presadenia nových pozitívnych vízií pre ľudstvo. Vízií a riešení, ktoré tu ešte neboli.

Ľudstvo čelí teraz skutočne globálnej kríze.

Možno je to tá najväčšia kríza našej generácie.

Rozhodnutia, ktoré ľudia a vlády prijmú v najbližších týždňoch, pravdepodobne budú v nadchádzajúcich rokoch formovať svet. Budú formovať nielen naše systémy zdravotnej starostlivosti, ale aj našu ekonomiku, politiku a kultúru. Treba konať rýchlo a rozhodne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale pritom by sme mali tiež brať do úvahy dlhodobé následky našich krokov.

Pri výbere medzi alternatívami by sme sa mali pýtať nielen to, ako prekonať bezprostrednú hrozbu, ale aj to, aký svet budeme obývať po prejdení búrky.

Áno, búrka prejde, ľudstvo prežije, väčšina z nás bude stále nažive - ale už budeme bývať v inom svete! Pretože mnoho terajších krátkodobých núdzových opatrení sa stane prípravnými krokmi na budúci dlhodobý život.

Tak to býva pri mimoriadnych udalostiach, keď idú historické procesy rýchlo.

Rozhodnutia, ktoré by za normálnych okolností mohli (a asi aj mali) trvať roky, sa prijímajú v priebehu niekoľkých hodín. Do živého procesu spoločnosti aú uvádzané aj nedokonalé, nezrelé a niekedy až dokonca možno nebezpečné technológie, pretože riziká, keď nebude urobené nič, sú omnoho väčšie. Niekedy môžu byť aj celé krajiny ako pokusné králiky vystavené skúškam. História takéto prípady pozná! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako ukážka nutnosti môže poslúžiť fragment rozhovoru dvoch lekárov z amerického filmu „Contagion“ (ktorý, aj keď je iba výmysel, je skoro kópia dnešnej situácii vo svete), kde sa lekári rozhodujú, že skúsia polovicu pacientov liečiť jedným liekom, a druhú druhým (lebo žiadne iné nemajú). A keď sa doktorka pýta svojho nadriadeného, čo má povedať prípadným pozostalým (že prečo mu nedala ten druhý liek), tak on jej odpovedá, neodpovedajte nič, veď dobre viete, že obom skupinám pacientov dáme zlé (neodskúšané) lieky, ale musíme najprv zistiť, ktoré zaberú.... Cynické? Áno, ale v danej situácii, hlboko pragmatické... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ekonomické dopady COVID-19

Podľa správ OECD sú globálne ekonomické vyhliadky z dôvodu prepuknutia koronavírusu utlmené a veľmi neisté. Pred vypuknutím COVID-19 ukazovali určitú stabilizáciu a zlepšenia vo výrobe aj v službách. Finančné podmienky boli tiež posilnené v dôsledku prispôsobenia menovej politiky a zníženiu napätia v obchodnej politike. Predbežné odhady naznačujú, že rast globálneho HDP sa v štvrtom štvrťroku 2019 spomalil na niečo vyše 2½ percenta (s ročnou sadzbou na základe PPP) čo bolo spôsobené vo viacerých krajinách štrajkami, sociálnymi nepokojmi a prírodnými katastrofami. V mnohých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách bol rast naďalej tlmený, pričom rast HDP v Číne sa pomaly spomaľoval a veľkú rolu zavážili investície v Indii s nadmerne využívanými pôžičkami. Aj priemyselná produkcia koncom roku 2019 naďalej stagnovala a rast spotrebiteľských výdavkov napriek neustálemu rastu zamestnanosti stratil dynamiku. Napríklad tempo poklesu svetového predaja automobilov sa do roku 2019 zmiernilo, ale dopyt sa opäť znížil, pričom predbežné údaje ukázali v januári 2020 mesačný pokles predaja o 10% a v Číne pokles až o 20%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celkovo poklesol aj globálny obchod. V štvrtom štvrťroku 2019 klesal objem obchodov s tovarom a celkovo po roku 2019 klesol natoľko, že prvý kalendárny rok je v porovnaní s rokom 2009 (!). Aj v kontajnerovej preprave bola slabá situácia už pred vypuknutím koronavírusu, a zdá sa že v blízkej budúcnosti budú pravdepodobne ďalšie prudké poklesy aj v leteckej nákladnej doprave. Veľmi nejasné sú údaje o investíciách, čiastočne brzdené pretrvávajúcou vysokou neistotou a slabým očakávaným budúcim rastom. Celkový agregovaný rast investícií v ekonomikách G20 (okrem Číny) sa spomalil z ročnej miery 5% na začiatku roku 2018 na úroveň iba 1% v minulom roku. Dôležitým faktorom ktorý sa prejavil v obchode a investíciách sú vyššie clá uvalené na dvojstranný obchod medzi USA a Čínou za posledné dva roky. Obchod medzi USA a Čínou a januárová dohoda tzv. „Fáza jedna“, je vítaným vývojom, ktorý by mal pomôcť zmierniť niektoré z týchto účinkov. Záväzok Číny kúpiť ďalšie kumulatívne 200 miliárd USD tovaru a služieb z USA v období rokov 2020 - 21 (v porovnaní s východiskovou hodnotou v roku 2017 približne 180 miliárd USD) však bude asi veľmi ťažké dosiahnuť bez narušenia obchodu tretích strán (napr. EU), a dvojstranné clá zostávajú výrazne vyššie ako pred dvoma rokmi. Dohodou Fázy jedna sa celkovo znižuje tempo rastu svetového HDP v rokoch 2020 a 2021 z opatrení realizovaných v posledných dvoch rokoch približne o 0,1 percentuálneho bodu ročne.

Prepuknutie koronavírusu významne oslabilo krátkodobé globálne ekonomické vyhliadky.

Provincia Hubei, kde bolo epicentrum ohniska, predstavuje asi 4,5% čínskej produkcie, a teda účinky boli zjavné na snahu Číny eliminovať šírenie vírusu, pretože ten viedol k rozsiahlym obmedzeniam v preprave cestujúcich, pracovnej mobilite a odpracovaných hodinách. Dostupné ukazovatele za február ukazujú výrazný pokles aktivity v Číne a predpokladané náznaky mierneho zlepšenia ku koncu mesiaca sú síce nádejné, ale nezabránia nižšej úrovni produkcie v prvom štvrťroku 2020 oproti predchádzajúcemu štvrťroku 2019. Vzhľadom na kľúčovú úlohu Číny v globálnych dodávateľských reťazcoch ako výrobcu medziproduktov, najmä v počítačoch, elektronike, farmaceutických výrobkoch a prepravných zariadeniach a ako primárny zdroj dopytu po mnohých komoditách pokles výroby v Číne rýchlo pocítil celý svet!

Dočasné prerušenie dodávok je možné dosiahnuť pomocou zásob, ale úrovne zásob v dôsledku výrobných procesov v mať to v pravý čas sú slabé a pre špecializované súčiastky nie je možné tak ľahko získať alternatívnych dodávateľov. Dlhodobé oneskorenie obnovenia plnej výroby v postihnutých regiónoch poznačí oslabenie výrobných odvetví v mnohých krajinách aj vzhľadom na čas potrebný na dodávku tovaru do celého sveta. Cestovné obmedzenia a zrušenie mnohých plánovaných návštev, letov, obchodných a rekreačných udalostí vážne ovplyvňujú mnohé odvetvia služieb. Toto bude pravdepodobne nejaký čas ešte pretrvávať. Čínski turisti tvoria asi 10 percent všetkých zahraničných návštevníkov na celom svete (!) a jednu štvrtinu alebo viac všetkých návštevníkov v Japonsku, Kórei a niektorých menších ázijských ekonomikách. Aj opakovane – v mnohých krajinách je cestovanie do Číny vrátane výdavkov návštevníkov už v Číne významné. Takže virtuálne zastavenie cestovného ruchu do a z Číny predstavuje značný krátkodobo nepriaznivý dopytový šok. To je zrejmé už v mnohých destináciách; napríklad cesty do Hongkongu boli vo februári o 95% nižšie ako obvykle. Ak by šírenie ohniska koronavírusu pokračovalo, určite to ovplyvní vo veľkej miere počet návštevníkov vo veľkých ekonomikách, z čoho vzniknú značné straty, pretože cestovný ruch v OECD priamo zodpovedá 4% percentám HDP a predstavuje takmer 7% zamestnanosti.

Na základe toho sa predpokladá, že rast globálneho HDP sa spomalí z 2,9% v roku 2019 na 2,4% v tomto roku, a potom sa v roku 2021 pravdepodobne možno zvýši na približne 3¼%, ak sa podarí šírenie koronavírusu zastaviť.

Globálny rast teraz poklesne, ale postupne v roku 2021 môže narásť.

Je to však veľmi neisté. Prognózy sú založené na predpoklade, že epidémia v prvom štvrťroku 2020 v Číne vyvrcholí a postupne v druhom štvrťroku poklesne s následným výrazným uvoľnením domácich reštrikčných politík. Takže následne, spolu s nedávnym výrazným zhoršením globálnych finančných podmienok a zvýšenou neistotou to spomalí na začiatku roka rast globálneho HDP, možno ho dokonca v prvom štvrťroku 2020 dokonca stlačí na nulovú hodnotu. Bude to záležať od účinkov COVID-19, a ilustratívne simulácie naznačujú, že do roku 2020 by sa globálny rast mohol v tomto roku klesnúť až o 0,5 percent. Ale to predpokladá, že nové prípady vírusu v ďalších krajinách sú resp. budú sporadické a obmedzené, ale ak sa to nestane, bude globálny rast podstatne menší.

Aj EÚ má dôsledkom COVID-19 ekonomické problémy.

Pre takú krajinu ako naše Slovensko, ktorej ekonomika je postavená na exporte, to môže byť ešte omnoho destabilizujúce. Sumárne, bude potrebné svetovej ekonomike pomôcť. Aj Európa sa to snaží riešiť a nie je to po prvý krát. Súčasní politickí lídri EÚ sa už mohli poučiť z finančnej krízy v roku 2008. Ale dnes je situácia iná. Dnešná hospodárska kríza je zložitejšia, pretože koronavírus porazil svojou rýchlosťou a globálnym rozmerom všetko, čo bolo doteraz v histórii známe. Teraz Európska centrálna banka už urobila správny krok navrhnutím programu pandemického núdzového nákupu vo výške 750 miliárd EUR a oznámením, že nebudú existovať „žiadne limity“. Ale v tejto ťažkej úlohe nemôže zostať ECB sama. Potrebujeme omnoho viac, ako 250 miliárd EUR, ktoré chce Euro skupina mobilizovať prostredníctvom európskeho mechanizmu pre stabilitu. Väčšina ekonómov odhaduje celkové škody, ktoré spôsobila spoločnosť Covid-19, už na 8 percent európskeho hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá 1 triliónu EUR. Je to strašné číslo.

Preto EÚ naliehavo potrebuje spustiť solídny európsky program stability a obnovy. To by mohlo napríklad poskytnúť nízkorizikovú príležitosť inštitucionálnym investorom (napríklad dôchodkovým fondom) na celom svete. Medzitým ako som písal ďalšiu časť článku, dva krát opakovane rokovali európski ministri financií, a opakovane sa nedohodli. Je to smutné, a zároveň varovné. Pretože tu na rozdiel od krízy štátneho dlhu v roku 2012 je ťažké vidieť vinníka. Politici by si mali uvedomiť, že sa zahrávajú s ľudskými životmi, veď postihnuté sú v podstate úplne všetky členské štáty! Mali by si vziať príklad z amerického politika Alexandra Hamiltona, ktorý presadil a v roku 1790 posilnil mladú americkú federáciu konsolidáciou ochromujúceho dlhu jednotlivých štátov a vytvorením federálnych dlhopisov. Aj Európska únia dnes, musí konať ako zjednotená „Únia“ a nerozdeľovať sa na 27 jednotlivých národných štátov.

Súčasná situácia mení situáciu aj v energetike. Je to vidieť už teraz. 

V krátkodobých horizontoch spotreba elektrickej energie klesá, pretože sú skoro všetci doma, a pokiaľ je to možné aj z domu pracujú. Mnoho výrobných závodov je odstavených. Všetky reštaurácie a bary ako aj veľké športové udalosti sú zatvorené a zrušené. V posledných mesiacoch sú to také zmeny vo využívaní energie, že vo viacerých krajinách vo svete úplne prekreslili dennú krivku a spotreba energie dosahuje vrchol blízko 11:00 namiesto 8:00. Je to cítiť aj v takom malom štáte ako je Slovensko, kde je index spotreby elektriny oproti minulému roku mínusový (v druhej polovice marca 2020 skoro až o 6 percent). Môžete to vidieť napríklad tu:

V akom svete teda budú žiť tí, ktorí prežijú?

Ako to bude, keď bude drvivá väčšina ľudí pracovať z domu a komunikovať budú iba na diaľku? Aké to bude, keď budú aj budúcnosti celé školy alebo univerzity vyučovať online? Za normálnych okolností by školy, univerzity, ale aj podniky zrejme nikdy nesúhlasili s uskutočňovaním takýchto experimentov. Ale dnes nie sú normálne časy. A to prináša aj ďalšie ohrozenia.....v čase terajšej krízy čelíme aj dvom obzvlášť dôležitým rozhodnutiam.

  • Prvým je rozhodovanie medzi totalitným dohľadom štátu a posilnením postavenia občanov.

  • Druhým je medzi nacionalistickou izoláciou medzi jednotlivými štátmi a globálnou solidaritou.

Aby bola epidémia zastavená, musí celá populácia dodržiavať určité usmernenia. V princípe existujú dva hlavné spôsoby, ako to dosiahnuť.

Jedna z metód je, že vláda monitoruje ľudí a trestá tých, ktorí porušujú pravidlá. Dnes, asi prvýkrát v ľudskej histórii, fakticky umožňuje moderný technológia neustále sledovať všetkých. Pred päťdesiatimi rokmi nemohli tajné služby štátov sledovať 24 hodín denne úplne všetkých občanov, a navyše ani nemohli dúfať, že vôbec efektívne spracuje všetky zhromaždené informácie. Vtedy sa tieto služby museli spoliehať na ľudí – na svojich agentov a analytikov a jednoducho nemali také možnosti, aké dnes už existujú, že je skoro možné úplne sledovať každého občana (ale minimálne je k tomu potrebné aby mal mobil, kreditnú kartu a bol pripojený na nejakú infraštruktúru – odber elektriny, plynu či vody). Dnes k tomu majú vlády efektívne takmer všadeprítomné senzory a výkonné počítačové algoritmy. Presnou ukážkou je práve Čína. Čínske úrady môžu dôsledným monitorovaním smartfónov ľudí, využívaním stoviek miliónov kamier na rozpoznávanie tváre a povinnosťou ľudí kontrolovať a hlásiť svoju telesnú teplotu a zdravotný stav, nielen rýchlo identifikovať podozrivých nosičov koronavírusu, ale tiež sledovať ich pohyb a identifikovať každého, s kým prišli do styku. Zároveň paralelne rad mobilných aplikácií varuje samotných občanov pred ich blízkosťou k infikovaným pacientom. Pravdepodobne ešte efektívnejší systém je uplatnený v Izraeli. Premiér Benjamín Netanyahu povolil izraelskej bezpečnostnej agentúre nasadiť sledovaciu technológiu bežne vyhradenú pre boj proti teroristom s cieľom sledovať pacientov s koronavírusmi. Keď príslušný parlamentný podvýbor odmietol toto opatrenie schváliť, Netanyahu ho presadil „mimoriadnym opatrením“. Mnohý asi povedia, že to vôbec nie nič nové. Veď v mnohých štátoch aj bez pandémie v posledných rokoch mnohé vlády a spoločnosti využívajú stále sofistikovanejšie technológie na sledovanie, monitorovanie a manipuláciu s ľuďmi.

Ak však nebudeme opatrní, keď epidémia pominie, mnohé vlády si asi budú chcieť tieto pracovné metódy ponechať.... Ako argument môže postačiť, že na obzore sa stále skrýva nové ohrozenie vyžadujúcu núdzovú situáciu.

Technológia sledovania sa vyvíja neoveriteľnou rýchlosťou a to, čo vyzeralo ako sci-fi pred 10 rokmi, je dnes už staré. Jedným z problémov, s ktorým sa stretávame pri riešení tejto situácie (pod dohľadom), je to, že nikto z bežných občanov, z nás, nevie presne, ako nás sledujú a čo môže priniesť nadchádzajúce roky. Výsledné údaje sa zhromažďujú a analyzujú zložitými algoritmami. Algoritmy budú vedieť, že ste chorí ešte predtým, ako to budete vedieť Vy, a tiež budú vedieť, kde ste boli a s kým ste sa stretli. Reťazce infekcie by sa tak mohli drasticky skrátiť, ba dokonca úplne znížiť. Takýto systém by pravdepodobne zastavil epidémiu v jej stopách v priebehu niekoľkých dní. Znie to úžasne, však? Nevýhodou je, samozrejme, to, že by to prinieslo legitimitu desivému novému systému dohľadu 24 hodín denne. Prečo desivému? Pretože si je dôležité uvedomiť, že napríklad aj hnev, radosť, nuda a láska sú biologické javy, rovnako ako horúčka a kašeľ. Rovnaká technológia, ktorá identifikuje kašeľ, môže tiež identifikovať smiech. Ak niekto (korporácie, vlády) hromadne zbiera naše biometrické údaje, môže nás spoznať oveľa lepšie, ako my sami seba, a potom môžu nielen predpovedať naše pocity, ale tiež môžu manipulovať s našimi pocitmi a napríklad predávať nám všetko, čo chcú - či už ide o produkt alebo politiku. Totálne biometrické monitorovanie by spôsobilo, že taktika uplatnená spoločnosťou Cambridge Analytica bude už vyzerať ako niečo z doby kamennej.

Súkromie, alebo zdravie?

V posledných rokoch môžeme vidieť veľké snahy o získanie vstupu do nášho súkromia. Terajšia pandémia koronavírusu by mohla byť práve bodom zvratu odkiaľ sa bude asi ťažko vrátiť. Keď ľudia dostanú výber medzi súkromím a zdravím, zrejme si zvyčajne vyberú zdravie. Je to ale trik, pretože požiadať ľudí, aby si vybrali medzi súkromím a zdravím, je v skutočnosti podstata zneužitia problému, pretože je to nesprávna voľba!

A druhý spôsob je správna voľba, keď môžeme užívať plnými dúškami nielen zdravie, ale aj súkromie.

V rozhodovaní chrániť svoje zdravie a zastaviť epidémiu koronavírusu, by to nemalo byť robené zavedením režimov totalitného dohľadu, ale naopak, skôr posilnením postavenia občanov. Niektoré z najúspešnejších snáh o zvládnutie epidémie koronavírusu boli napríklad v Južnej Kórei, Taiwane a Singapure. Aj tieto krajiny síce využívajú sledovacie aplikácie, ale oveľa viac sa spoliehajú na rozsiahle testovanie, na čestné podávanie správ a na ochotnú spoluprácu dobre informovanej verejnosti! Pretože centralizované monitorovanie a tvrdé tresty nie sú jediným spôsobom, ako prinútiť ľudí, aby dodržiavali užitočné pokyny. Keď sú ľuďom povedané vedecké fakty a keď ľudia dôverujú štátnym orgánom, že im tieto fakty povedia, môžu občania urobiť správnu vec aj bez toho, aby ich nejaký „Veľký brat“ špehoval.

Samo-motivovaná a dobre informovaná populácia je zvyčajne oveľa silnejšia a efektívnejšia ako popieraná, zastrašovaná populácia, máme s tým historické skúsenosti!

Ale, aby ste však dosiahli úroveň zhody a spolupráce, potrebujete dôveru.

Ľudia musia dôverovať vede, dôverovať verejným orgánom a mali by dôverovať aj médiám.

Našou terajšou biedou okrem Coronavírusu je, že nezodpovední populistickí politici v posledných rokoch úmyselne podkopávali dôveru vo vedu, vo verejné orgány a najmä v médiá. A teraz budú takí istí politici v pokušení ísť na cestu k autoritárstvu, pričom budú tvrdiť, že jednoducho nemôžu dôverovať verejnosti, aby správne veci dobrovoľne urobila. Dôvera, ktorá bola roky narušená, sa samozrejme nedá za normálnych okolností znovu vybudovať cez noc.

Ale ako dnes vidíme, nie sú normálne časy. Práve v kríze sa to môže naopak rýchlo zmeniť. Je to ako v rodine, so súrodencami môžete mať roky horšie vzťahy, ale keď dôjde k nejakej mimoriadnej udalosti, naraz pocítite medzi vami starú dôveru a priateľstvo a budete sa snažiť, aby ste si navzájom pomáhali. A preto namiesto budovania režimu dozoru je potrebné obnoviť dôveru ľudí vo vedu, verejné orgány a médiá.

V čom by si teda politici mali vziať príklad z jadrovej energetiky?

Je toho viacej….

V prvom rade, politici uverili expertom !

A to je veľmi vážne aj dnes, a to dokonca nielen pre politikov. V týchto dňoch by sa mal každý z nás rozhodnúť dôverovať vedeckým údajom a odborníkom v oblasti zdravotnej starostlivosti o odmietnuť nedôvodné konšpiračné teórie. Ak sa nerozhodneme správne, možno ešte navyše stratíme aj súkromie (slobodu) v dobrej mysli, že je to jediný spôsob, ako chrániť naše zdravie.

Po havárii na americkej jadrovej elektrárni (JE) Three Mile Island si prezident USA Jimmy Carter osvojil závery vyšetrovacej komisie pod vedením profesora Kemenyho. Tieto boli neskôr pretavené za účinnej spolupráci energetických spoločností do vzniku celoamerickej inštitúcie INPO (Institute of Nuclear Power Operation), ktorá spojila naprieč Amerikou úplne všetky jadrové elektrárne a elektrárenské spoločnosti. Tu si treba si uvedomiť, že to boli v podstate konkurenti..... 

Potom, keď prišla po rokoch havária na 4. bloku Černobyľskej JE, tak sa poprední predstavitelia jadrovej energetiky na celom svete zhodli a akceptovali vzor amerického INPO a pretransformovali ho na celosvetovú, neziskovú asociáciu WANO (World Association of Nuclear Operators). Poslaním WANO je maximalizovať bezpečnosť a spoľahlivosť jadrových elektrární na celom svete spoluprácou pri ich vzájomnom posudzovaní, porovnávaní a zlepšovaní prostredníctvom vzájomnej podpory, výmeny informácií a brania si príklad z tých najlepších. Predstavitelia elektrárenských spoločností zo všetkých kontinentov spoločne úspešne presvedčili politikov že je to nutné. Treba si opäť uvedomiť že to boli nielen konkurenti v podnikaní, ale že tam existovali aj ideologické antagonizmy, pretože to bolo stále ešte za čias Studenej vojny. Napriek tomu sa to podarilo! Ako svetlé príklady môžu poslúžiť admirál USA Eugene P. Wilkinson, prvý kapitán prvej atómovej ponorky a prvý šéf INPO, lord Walter Marshall z Goring, predseda britskej CEGB, a Nikolaj F. Lukonin, minister atómovej energie ZSSR, a Dr. Zack T. Pate, bývalý asistent admirála Rickovera a neskorší predseda WANO, ale aj ďalší v pozadí....

V druhom rade, bezplatne zdieľali informácie medzi sebou.

INPO vytvorilo samostatnú celoamerickú počítačovú súkromnú šifrovanú sieť, ponorenú pod internet, ktorá nielen spojila ich všetky JE dokopy, ale zároveň umožnila, že si jej prostredníctvom vymieňali navzájom aj také informácie, ktoré boli dovtedy vnímané ako citlivé, resp. dokonca utajované. To im umožnilo nielen si poskytovať dokumenty, údaje o nehodách, ale aj diskutovať na tomto Net-e aj on-line, čo je mimoriadne dôležité. Po vytvorení WANO bola táto šifrovaná sieť rozšírená a napojená na všetky jadrové elektrárne na svete. Bezpečnostná sieť INPO a WANO zároveň zaručovala, že jej užívatelia mohli priamo poskytovaným údajom a informáciám veriť!

V dnešnej dobe z pohľadu pandémie koronavírusu by takýto príklad akceptovania spolupráce napríklad mohol znamenať že to, čo čínski lekári zistia ráno, môže večer v talianskym lekárom pomôcť zachrániť životy. Krajiny by mali byť ochotné navzájom otvorene zdieľať informácie takým spôsobom že by mali by byť aj schopné dôverovať údajom a informáciám, ktoré získajú.

V treťom rade, boli všetky aktivity WANO uplatňované bez cla, a na hraniciach mali zelenú....

Samotná epidémia Coronavírusu spôsobuje priamo aj veľmi vážnu hospodársku kríza, a teda sú globálnymi problémami. Na ich vyriešenie potrebujeme globálny plán spolupráce a dôvery. A pri nutnej potrebe globálnej solidarity nemôže mať prednosť nacionalistická izolácia. Potrebujeme globálne úsilie na výrobu a distribúciu lekárskeho vybavenia, na testovacie súpravy, dýchacie prístroje ale hlavne vakcínu! Namiesto toho, aby sa každá krajina snažila robiť to lokálne a hromadiť všetko vybavenie, ktoré môže získať, práve koordinované globálne úsilie by mohlo výrazne urýchliť, zlacniť výrobu a zabezpečiť aj spravodlivejšie rozmiestnenie takýchto dnes prepotrebných zariadení na záchranu života.

Globálna spolupráca je nevyhnutne potrebná aj z hospodárskeho hľadiska. Vzhľadom na globálny charakter hospodárstva a dodávateľských reťazcov, ak každá vláda urobí svoju vlastnú vec v úplnom ignorovaní ostatných, výsledkom bude chaos a prehlbujúca sa kríza. Potrebujeme globálny akčný plán a potrebujeme ho rýchlo.

A aký bude náš život po Coronavíruse?

Zásadne to zmení (už vlastne zmenilo) naše myslenie. Oddneška každá domácnosť na svete bude zrejme držať vo svojej špajze, či komore minimálnu zásobu potravín, tekutín a po novom aj dezinfekčných prostriedkov na nevyhnutné prežitie aspoň pár týždňov. Obrázky, ktoré sme donedávna vídali iba na fotografiách z východných ázijských krajín (ľudí v bežnom dennom živote s rúškami na ústach), sa stanú asi na dlho (možno navždy) aj našou dennou rutinou po celom svete. Mnohé nové zdravotné ako aj bezpečnostné aplikácie v našich mobiloch sa stanú súčasťou nášho života.

Zásadne to zmení cestovanie. To sa zrejme stane drahšie. Keď sa nad tým zamyslíme serióznejšie, asi nie je normálne, to čo sme zažívali donedávna, keď mohli ľudia preletieť pomaly pol sveta za cenu obedu v reštaurácii. Už teraz je vidieť, že budú musieť byť sprísnené bezpečnostné a havarijné opatrenia na letiskách, úplne prepracované ventilačné letiskové a lietadlové systémy. Jednou z pravdepodobných potrebných spoluprác pri cestovaní bude zrejme už detekcia a selekcia pasažierov, ktorí by mali byť uprednostňovaní v procese prekračovania hraníc. Aby to neboli iba politici, či bohatí, ale (v danom prípade) napríklad potrební vedci, lekári, experti a pod. 

Štáty budú (už sú) vynútené dobudovať masívne havarijné plánovanie a ich personálno- technické zabezpečenie pre vyvarovaniu sa podobných situácií v budúcnosti ako je dnešok. Robustne dobudovať a posilniť finančne, personálne ako aj technicky zdravotnícke zariadenia.

Spoločnosti, prehodnotia svoju pracovnú politiku. Nielen mnohí zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci pravdepodobne uprednostnia v budúcnosti tento systém práce „Home Office“ na diaľku, ku ktorému boli vlastne dnes vynútení. Má to svoje neodškriepiteľné väčšie výhody ako boli umelo zavádzané módne výstrelky v podobe „Open Space“, ktoré budú zrejme celoplošne odmietnuté. A mnohé pracovné miesta budú asi aj zrušené úplne, keďže kríza ukázala, že nie sú vôbec potrebné.... Mnohé nové zdravotné ako aj bezpečnostné aplikácie v našich mobiloch sa stanú súčasťou nášho života.

Poisťovacie spoločnosti prehodnotia svoje politiky a ponuky. 

V omnoho väčšej miere budú využívané mnohé nové zdravotné ako aj bezpečnostné aplikácie v našich mobiloch a budú mať vplyv na výšku poistného.

A aké to bude v jadrovej energetike?

Mnohé z toho čo je dnes odporúčané a požadované pre obyvateľstvo, je v jadrovej energetike denná rutina denného života pol storočia. Al aj tu budú samozrejme zmeny. Najväčšia bude zrejme k presadzovaní jadrových reaktorom menšieho výkonu modulárnych prevedení, kde je možné čo najviac urobiť a pripraviť ešte na výrobných a dodávateľských závodoch. 

Žijeme v doteraz nepoznanej situácii. Každá kríza je však tiež príležitosťou. Ľudstvo si musí zvoliť. Svoje osvietenecké hodnoty vybudované stáročiami by si mali demokratické spoločenstvá na celom svete obrániť a udržať. Problémom je, že dočasne na potlačenie pandémie Covid-19 a jej definitívne doriešenie bude asi nutné čiastočne akceptovať aj isté ohraničenie osobných slobôd, čo prináša tichú hrozbu zneužitia. Táto snaha sa týka historickej snáď tisícročnej otázky legitimity moci, kde ustúpenie od rovnováhy môže spôsobiť, že „sociálna zmluva“ medzi voličmi a zvolenými sa môže zneužitím ľahko rozpadnúť tak na domácich, ako aj medzinárodných úrovniach. Ale potom už bude pozde.

Doba si teraz žiada nielen stanoviť jasné priority, ale aj pochopiť nutné obmedzenia! A tie by mali byť na všetkých úrovniach vertikály spoločnosti, od obyvateľstva až po vlády, či už v domácej politike ako aj v medzinárodnej diplomacii.

Poučenie na záver?

Celosvetová komunita prevádzkovateľov jadrových elektrární v minulosti v správny včas pochopila že vážna nehoda na jadrovej elektrárni sa týka nielen danej JE, danej krajiny či štátu, ale že sa týka celého sveta. 

Uvedomila si celosvetové hroziace nebezpečie a urobila „nemožné možným“! Zobrala si príklad z amerického INPO a vytvorila WANO. A dnes je načase aby to politici pochopili, a namiesto kritizovania, či ignorovania a nepodporovania jadrovej energie, si z nej vzali historický príklad.

Toto tisícročie nepotrebuje lídrov, ktorí sa trasú o svoju stoličku a najdôležitejšie sú pre nich popularity na Facebooku, či Twitteri. Potrebujeme lídrov so zdravým rozumom a so schopnosťou konštruovania a presadenia nových pozitívnych vízií pre ľudstvo, vízií a riešení, ktoré tu ešte neboli.

Zakončím zľahka na dnešné pomery transformovanou myšlienkou Williama Shakespeara: „Coronavírus je veľmi nákazlivý, kiež by to platilo aj na zdravý rozum“.

Aby sme sa čím skôr opäť mohli navštevovať , potriasť si priateľsky rukami, poobjímať a vybozkávať sa....

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu