Svet po Coronavíruse – Príklad z jadrovej energetiky

Autor: Marian Nanias | 8.4.2020 o 18:12 | (upravené 8.4.2020 o 18:21) Karma článku: 2,28 | Prečítané:  573x

Pandémia COVID-19 prináša nielen výzvu ako ju zvládnuť, ale zároveň aj ako vybudovať našu budúcnosť. Aká bude? Ak v tom zlyháme, bude to katastrofa.  

Svet po Coronavíruse – Príklad z jadrovej energetiky

Práve teraz všetci spoločne žijeme v doteraz nepoznanej a úplne novej epoche.

Pre lídrov priniesla historickú  výzvu nielen ako zvládnuť krízu pandémie COVID-19, ale zároveň aj ako vybudovať našu budúcnosť. Ak by v tom zlyhali, mohlo by to mať celosvetové katastrofické následky.

Svet už nikdy nebude taký, ako bol predtým.

Udržanie dôvery verejnosti má zásadný význam pre sociálnu solidaritu, vzťahy medzi spoločnosťami ako aj doslova pre medzinárodný mier a stabilitu.

Prosperujúce, súdržné a dobre spravované štáty a spoločnosti prostredníctvom svojich inštitúcií môžu predvídať rôznu katastrofu, zastaviť ju, umožniť znížiť jej dopad ako aj obnoviť stabilitu. Ako vidíme už dnes, po skončení pandémie Covid-19 budú inštitúcie (resp. ich politickí lídri) mnohých štátov, či spoločenstiev vnímané ako neúspešné, a nehodné ich pozícií! Možno s tým niektorí čitatelia nebudú súhlasiť, ale to nie je až také relevantné. Relevantné je, že po koronavíruse už nikdy nebude svet taký, ako bol predtým!

Coronavírus COVID-19 a Černobyľ

V minulom článku som písal že pandémia Coronavírusu COVID-19 nie je Černobyľská havária, ale zároveň som poukázal na ich niektoré podobnosti. Áno aj pri Černobyľskej tragédii prežívali mnohí ten strašný pocit neviditeľného a nepolapiteľného nebezpečenstva, ktorý nie je zameraný na žiadnu konkrétnu osobu, ale Vás môže ohroziť aj úplne náhodne a keď udrie, môže to skončiť tragicky. A práve tak ako vtedy (a to bolo ešte počas trvania „Studenej vojny“!) celosvetové spoločenstvo prevádzkovateľov jadrových elektrární na Černobyľ veľmi múdro a správne zareagovalo (až by sa to dalo prirovnať pri všetkých vtedajších ťažkostiach k zázraku), tak by bola teraz potrebná podobná reakcia celého sveta (hlavne politikov) na COVID-19.

Historické etapy v prevádzkovaní JE.

Bežné obyvateľstvo zrejme ani netuší (čo experti z jadrovej energetiky poznajú detailne), že na úplne každej jadrovej elektrárni na svete sa delia doby prevádzkovania na určité historické etapy. Existujú tam hraničné body, po ktorých sú zmenené (zvyčajne pochopiteľne sprísnené) normy, prevádzkové predpisy, a aj bežný život zamestnancov. Takými sú dátumy význačných nehôd (havárií) ako boli na 2. bloku JE Three Mile Island, 4. bloku JE Černobyľ, alebo na JE Fukušima Dai-iči. Aj pandémia COVID-19 už má takéto historické miesto.  Vieme, že tieto udalosti poznačili a ovplyvnili mnoho vecí na celom svete, ale špeciálne v energetike sa dá povedať, že to tam po nich bolo už navždy iné, a už nikdy také, ako predtým...

Ale teraz nechcem písať o podrobných plánoch ako sa energetické spoločnosti na celom svete pripravili a znášajú problémy spojené s Coronavírusom.

Chcem ponúknuť čitateľom niečo iné...

Pandémia Coronavírusu COVID-19 už dnes poznačila a ovplyvnila celý svet, a aj keď ju ľudstvo určite úspešne prekoná, pripomeňme si ešte raz - náš ďalší život bude už navždy iný, a už nikdy nebude taký, ako bol predtým...

Aký teda bude?

Možno by sa to dalo veľmi, veľmi zjednodušene samozrejme vyjadriť aj vtipnými sloganmi, ako to urobil jeden z blogerov z Ázii (nejaký Ankur Aggarwal), ktorý to opisuje (nie príliš sympaticky pre Európanov) nasledovne, citujem: „ako niekoľko lekcií získaných za posledných pár dní:

1. USA už nie sú vedúcou krajinou na svete.

2. Čína vyhrala 3. svetovú vojnu bez streľby a nikto ju nedokázal zastaviť.

3. Európania nie sú až tak vzdelaní, ako sa zdá.

4. Dovolenky môžeme prežiť bez výletov do Európy a USA.

5. Bohatí ľudia sú v skutočnosti menej imúnni ako chudobní.

6. Žiadny kňaz, mnísi, muzikanti, či astrológovia nezachránili pacientov.

7. Zdravotnícki odborníci majú väčšiu cenu ako futbalisti.

8. Nafta je úplne bezcenná v spoločnosti bez jej spotreby.

9.  Už vieme ako sa cítia zvieratá v ZOO.

10. Planéta sa rýchlo regeneruje aj bez toho, aby sa do toho zapojili ľudia.

11.Vačšina ľudí môže pracovať z domu.

12.My a aj naše deti môžu prežiť aj bez nezdravého jedla.

13. Zabezpečovanie hygienických zásad v živote nie je až také zložité a ťažké.

14. Ukazuje sa, že nie iba ženy vedia variť.

15. Médiá sú v podstate nezmysly.

16. A, že herci sú iba zabávači, a nie žiadni hrdinovia.“ Koniec citátu....

Samozrejme toto je iba fraškovité vyjadrenie problému v ktorom práve sme.

Ale skúsme sa na to spoločne pozrieť serióznejšie....

Je úplne jasné že sa spoločnosť a jej podmienky fungovania menia.

Kto je pripravený, nie je prekvapený

Všetci vieme, že za posledných cca 20 rokov bolo viac pandémií (SARS, Ebola, Zika, Vtáčia chrípka, Svinská chrípka, Krívačka a pod.), ale niektoré z nich odzneli skôr ako boli vynájdené a úspešne aplikované vakcíny. Čo je však hrozbou, je, že vedci predpokladajú a očakávajú, že pandémie sa stanú bežnejšími, pretože nové vírusy sa vyskytujú zhruba v korelácii pomeru k počtu ľudí na celom svete. A súčasné technologické možnosti a trendy cestovania iba zvyšujú ich šance na rozširovanie. Takže by sme sa na to mali pripraviť, pretože ako hovorí staré príslovie: „Kto je pripravený, nie je prekvapený...“.

Iné príslovie zase hovorí, že „Pripraviť sa na to čo vieme že príde je nutnosť, a pripraviť sa na to čo nevieme že príde je múdrosť...“

Ako to bolo so súčasnou pandémiou?

Americkí vojaci to predpokladali už dávno.

Napriek terajším opakovaným tvrdeniam prezidenta Trumpa, že epidémia Covid-19 bola „nepredvídaná“ a „vyšla z ničoho“, Pentagon si bol dobre vedomý nielen hrozby novej chrípky, ale dokonca úplne presne správne predpokladal následný nedostatok ventilátorov, tvárových masiek, a nemocničných postelí. Je to doslovne uvádzané v pláne Pentagónu z roku 2017: „Najpravdepodobnejšou a najvýznamnejšou hrozbou bude nové respiračné ochorenie, najmä nové chrípkové ochorenie,“ uvádza sa v vojenskom pláne. Covid-19 je respiračné ochorenie spôsobené novým koronavírusom (znamená pre človeka novým). Dokument špecificky odkazuje na koronavírusy pri viacerých príležitostiach, v jednom prípade dokonca hovorí: „Koronavírusové infekcie sú bežné po celom svete.“

Vedeli teda lídri že príde, alebo nie?

Ale, vedeli....., bohužiaľ nepočúvali to, čo in odborníci našepkávali, a ešte ich odporúčania znevažovali. Chcete príklady? 29. januára 2019 (teda pred rokom) Daniel Coats, predsedajúci výboru amerických spravodajských služieb (informujúci priamo prezidenta USA) vo svojej správe pre výbor Senátu USA doslova uvádza: „Domnievame sa, že USA a (celý) svet zostanú zraniteľné voči ďalšiemu prepuknutiu chrípkovej pandémie alebo rozsiahlym prepuknutím nákazlivej choroby, ktorá by mohla viesť k veľkým mieram úmrtia a zdravotného postihnutia, závažne ovplyvniť svetové hospodárstvo, zaťažiť medzinárodné zdroje a zvýšiť počet výziev pre USA na podporu. Aj keď medzinárodné spoločenstvo mierne zlepšilo globálnu zdravotnú bezpečnosť, tieto zisky nemusia byť dostatočné na to, aby sa riešili problémy, ktoré očakávame, budú častejšie prepuknutia infekčných chorôb v dôsledku rýchlej neplánovanej urbanizácie, dlhodobých humanitárnych kríz, ľudského vplyvu do predtým neobrábanej pôdy. , rozšírenie medzinárodného cestovania a obchodu a zmeny klímy v regióne.“ Môžete si to prečítať tu: Vtedajšia odpoveď prezidenta a senátu? „Veľká nula !“ , dokonca znevažovanie spravodajcov...

Ďalšie pokusy a varovanie prezidenta boli v januári a februári tohto roku 2020 – keď americké spravodajské agentúry hlásili o zhoršení situácii v Číne, o jej podvádzaní v odovzdávaných informáciách, ako aj o globálnom šírení vírusu, a odporúčali potrebu prijatia vládnych opatrení na jeho potenciálne včasné potlačenie. Prezident USA Donald Trump to jednoducho ignoroval.

Ale nielen americký prezident nereagoval...

Bohužiaľ medzinárodné spoločenstvo sa dostalo do stavu núdze, na ktorú sa mohlo (a malo!) pripravovať už roky! Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už dávnejšie poukazovala na riziko zásahu do biotopov voľne žijúcich živočíchov, ktoré sú hostiteľmi vírusov, ktoré môžu preskočiť na človeka. Žiaľ celosvetový politický svet pred Covid-19 bol charakterizovaný populizmom, kde boli medzinárodne centralizované orgány považované  skôr ako problém! Medzinárodná inštitúcia, ktorá sa nazýva „Rada pre monitorovanie globálnej pripravenosti - Global Preparedness Monitoring Board“, publikovala svoju prvú správu, v ktorej varovali pred zvyšujúcim sa rizikom pandémie už niekoľko mesiacov v roku 2019 pred prepuknutím choroby Covid-19 v Číne. Bol to alarm, a výzva na zlepšenie prípravy do boja proti pandemickým hrozbám a správa bola adresovaná organizáciám G7, G20, G77, OSN, darcom, multilaterálnym inštitúciám, rozvojovým bankám a všetkým krajinám.

Len na pripomenutie o kom to je - Skupina G7 pozostávajúca zo siedmich najväčších ekonomík vyspelých MMF na svete: Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a USA.

A Skupina G20? Od roku 2017 má skupina týchto 20 členov: Argentína, Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Európska únia, Francúzsko, Nemecko, India, Indonézia, Taliansko, Japonsko, Mexiko, Rusko, Saudská Arábia, Južná Afrika, Južná Kórea, Turecko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Španielsko je stálym pozvaným hosťom. Takže všetci politici týchto štátov sú spoluvinníci!

Rada pre monitorovanie globálnej pripravenosti, teda orgán, ktorý podporuje WHO a Svetová banka, uviedol, že našiel množstvo nedostatkov v národných a medzinárodných (povinných!) havarijných prípravách na pandémiu. V správe sa uvádza, že v pandemickom mechanizme núdzového financovania Svetovej banky chýbala nevyhnutná flexibilita a núdzový fond WHO sa vyčerpal po poslednom vypuknutí epidémie Eboly, ktoré sa začalo v roku 2018. V správe sa tiež uvádza, že väčšina krajín na svete nedodržala medzinárodné zdravotné predpisy WHO týkajúce sa ochrany pred prepuknutím choroby. Prečítať si správu môžete tu: Predpisy boli sprísnené v roku 2005 po vypuknutí ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS), čo viedlo k tomu, že krajiny boli povinné splniť minimálne požiadavky týkajúce sa sledovania, laboratórneho vyšetrenia a reakcie na verejné zdravie. Správa monitorovacej rady uviedla, že do roku 2018 iba jedna tretina krajín bola v súlade s nariadeniami. V správe je doslova napísané, že „Nielen že to má vplyv na ich schopnosť reagovať na ohniská, ale ohrozuje to celý svet!“ Taktiež tam nájdeme vetu: Svet nie je pripravený na hrozbu „rýchlo sa pohybujúcej, vysoko smrtiacej pandémie respiračného patogénu“, ktorá by mohla zabiť 50 až 80 miliónov ľudí a zničiť 5 percent celosvetovej ekonomiky.

Pandémia koronavírusu ukazuje a potvrdzuje, že v globálnej núdzi sú medzinárodné inštitúcie a multilateralizmus nevyhnutné. Ale taktiež asi aj hrozivú skutočnosť, že neexistuje globálna správa vecí verejných, a tak sú všetky naše multilaterálne mechanizmy len také silné, ako je súčet toho, čo sú ochotné a schopné urobiť jednotlivé krajiny!

Aká sa súčasná situácia?

V tomto čase, keď píšem zatiaľ proti COVID-19 neexistuje žiadny liek!

Vo väčšine štátov zdravotnícke potreby nestačia na zvládnutie narastajúcich vĺn prípadov. Jednotky intenzívnej starostlivosti sú na pokraji hraníc ochromenia. Testovanie na identifikáciu rozsahu infekcie je nedostatočné, o zvrátení jej šírenia ani nehovoriac. Úspešná vakcína by mohla byť tak od 12 do 18 mesiacov. Napriek tomu že účinky vírusu nerozoznávajú hranice sa politickí lídri prevažne zaoberajú krízou iba na svojej vnútroštátnej úrovni! Pritom však žiadna krajina, dokonca ani tie najväčšie a najmocnejšie nie sú úplne imúnne, a nie sú schopné v čisto národnom úsilí vírus prekonať! A hoci je to predovšetkým útok na ľudské zdravie, ktorý bude (ako všetci dúfame) iba dočasný, už teraz vidíme, že prináša aj politické a ekonomické komplikácie, ktoré ak nebudú včas a správne riešené, môžu potrvať aj celé budúce generácie. A aj preto riešenie už terajších nevyhnutných opatrení musí byť nevyhnutne spojené aj s víziou a programom globálnej spolupráce!

Ak to naši lídri nedokážu urobiť spoločne, budeme čeliť tomu najhoršiemu.

Ako teda ďalej?

Jednoducho, je nevyhnutné pochopiť, že musí byť  zabezpečená vyššia a to globálna odolnosť voči infekčným chorobám! Nie je možné aby zopár nevzdelaných radikálov (niekedy až duševne chorých) ohrozovalo drvivú väčšinu obyvateľstva manipuláciou menšej skupiny tým že nedajú očkovať svoje deti preverenými vakcínami. Je to paradox, ale práve triumfy lekárskej vedy (vakcína proti detskej obrne, zastavenie kiahní), alebo štatisticko-technické zázraky lekárskej diagnózy prostredníctvom využívania rádio-izotopov, či umelej inteligencie, nás práve priviedli k nebezpečnej spokojnosti, a zároveň na pokraji spoločnosti boja proti nim. 

Ak chce ľudstvo prežiť, tak toto musí prestať!

Bude nutné vyvinúť nové techniky a technológie už na predpovedanie a kontrolu infekcií ale aj zabezpečiť úmerné očkovania vo veľkej populácii. Niekomu sa to bude zdať ako návrat k plánovitému hospodárstvu, ale je jedno ako to nazveme. Budeme si musieť spomenúť na naše bývalé skúsenosti a ešte ich vylepšiť. Proste naše mestá, regióny a štáty sa musia dôsledne a plánovite pripravovať na ochranu svojich obyvateľov pred pandémiami aj prostredníctvom hromadenia zásob, plánovania spolupráce a prieskumu až na rozmedziach hraníc vedy.

Ako je to v Európe?

Európska únia od svojho vzniku už prekonala a zvíťazila nad rôznymi ťažkosťami. Bolo to tak pre eurozóne, pri migračnej kríze ako aj pri Brexite. Teraz je to koronavírus, ale ten by ktorý by mohol byť ešte viac ničivejší.

Je to práve aj preto, že „Europeizmus“ bol zakaždým trošku pri iných predchádzajúcich krízach čiastočne oslabený. Bývalý taliansky premiér Enrico Letta, to prirovnal k „smrteľnému riziku“, pretože globálna pandémia „je iná kríza“.... Bývalý predseda Európskej komisie Jacques Delors, ktorý pomáhal budovať modernú EÚ, v tejto súvislosti varoval, že nedostatok solidarity predstavuje „smrteľné nebezpečenstvo pre Európsku úniu“. Vo svojom prejave uviedol, že „Komunitárny duch Európy je dnes slabší ako pred 10 rokmi,“ a dodal, že najväčším nebezpečenstvom pre EÚ je „vírus Trump“. Pretože, ak by sme si všetci zvolili Trumpovu stratégiu ako napríklad „najprv Taliansko“, „najskôr Belgicko“ alebo „Nemecko ako prvé“, povedal „tak sa nakoniec všetci potopíme“.

Bývalá poradkyňa vedúceho zahraničnej politiky EÚ Nathalie Tocci prehlásila, že „Pre európsky projekt je to určite rozhodujúci okamih,“ a „Ak to pôjde zle, riskuje to koniec únie. (Pretože) to podporuje všetok nacionalistický populizmus. “ Áno, to môže hroziť, ale zdá sa že ľudia si zachovávajú zdravý úsudok. V Taliansku napríklad predtým veľmi populárny krajne pravicový vodca Matteo Salvini v prieskumoch verejnej mienky prudko prepadol, zatiaľ čo popularita premiéra Giuseppeho Conteho sa zvýšila.

V niektorých hraničných situáciách si verejnosť práveže skutočne žiada síce pevného vodcu, ale zároveň racionálneho, umierneného, ​​a upokojujúceho!

Pracovanie s verejnou mienkou je nesmierne dôležité.

Reakcia Európy na COVID-19 sa dá opísať ako „horšia než rozpačitá“. Akoby boli všetci zodpovední uspatí Vianočnými sviatkami a oslavami Nového Roku 2020, napriek tomu že už predtým existovali varujúce signály o probléme v Číne. Pandémia znovu otvorila rany krízy v eurozóne a oživila stereotypy o „zákerných“ južných Európanoch a „tvrdých“ severoch. „Každá kríza znížila dôveru medzi členskými štátmi a v rámci celého systému, čo je skutočný problém,“ uviedol Heather Grabbe, bývalý poradca komisára pre rozširovanie EÚ.

Európa je zatiaľ zaseknutá

Európa je zatiaľ zaseknutá v dvoch táboroch o tom, ako reagovať na hospodársky úpadok spôsobený Covid-19. Francúzsko, Taliansko, Španielsko a najmenej šesť ďalších štátov chce podporiť vydanie spoločného dlhu eurozóny, tzv. Korónových dlhopisov. Nemecko, Rakúsko a Holandsko túto myšlienku zatiaľ odmietajú. Ukážkou arogantnosti a zlého príkladu solidárnosti tu preukázali politici Holandska v ich surovom negatívnom postoji ku potenciálnej finančnej pomoci EÚ (Korona bondy), kde sa holandský premiér Mark Rutte (mimochodom pôvodným povolaním klavirista) predbieha v negatívnych vyjadreniach so svojim ministrom financií Wopke Hoekstra, len aby ho ten v nastávajúcich voľbách nevyhodil zo sedla kde „je prilepený“ už 10 rokov.  Ich komentáre označili portugalský a taliansky premiér diplomaticky za „odporné“, a za „hrozbu pre budúcnosť EÚ“. Došlo to tak ďaleko, že na samite, ktorý sa konal minulý týždeň, európski lídri nedospeli k rozhodnutiu a tento problém postúpili ministrom financií, ktorým je nariadené nájsť cestu z slepej uličky.

Ale ani títo napriek dlhému včerajšiemu rokovaniu nenašli úplné vyriešenie problému. Na balíku 500 miliárd EUR (543 miliárd dolárov) na zmiernenie hospodárskeho dopadu pandémie sa ministri financií Európskej únie sa nedohodli! Medzitým samozrejme talianske dlhopisy klesli. Počas rokovania ministrov (tele-konferencia trvala viac ako 16 hodín), nedokázali zladiť svoje protichodné vízie s krokmi potrebnými na pomoc európskym ekonomikám na zotavenie sa. Nové rokovanie bude vo štvrtok, aj keď nie je jasné, čo by mohlo krajiny prinútiť k tomu, aby sa dohodli, v neposlednom rade možno aj preto, že dočasný zásah Európskej centrálnej banky odstránil určitý tlak na trhu s cieľom dosiahnuť kompromis.

Vo veľmi stručnom videní sa to dá ukázať na úplne exemplárnom prípade a to fakte, že zo svojej funkcie šéfa  Európskej rady pre výskum (ERC) odstúpil Mauro Ferrari  s prehlásením "Stratil som vieru v samotný systém!". To bola jeho odpoveď na reakcie politikov EÚ na pandémiu koronavírusu. Jeho reakcia je ukážkou „ešte neskazeného“ funkcionára, veď Ferrari nastúpil do pozície predsedu ERC nastúpil 1. januára tohto roku. Napriek tomu (Ferrari) stihol za svoj čas v úrade rozbehnúť až 18 výskumných a rozvojových programov s cieľom zastaviť šírenie koronavírusu. Ale keď uvidel „ako to tam chodí“, skrátka inštitucionálne a politické prekážky, ktoré stáli v ceste ráznejšiemu zorganizovaniu vedeckého programu v boji s vírusom, tak radšej sám odišiel!

Kritici EÚ zrejme oprávnene vyčítajú nedostatočne rázne konanie, aj keď je potrebné vziať do úvahy veľmi vážny argument, a to že zdravotnícka politika je najmä doménou členských štátov.

Ako vidíme už dnes, po skončení pandémie Covid-19 budú mnohé inštitúcie ako aj mnohí politickí lídri viacerých štátov, či spoločenstiev vnímané ako neúspešné, a títo ľudia nehodní ich pozícií!

Doba si žiada iný typ vodcov. Nie takých, ktorí sa silou mocou cez politiku držia dlhé roky svojich teplých miest, svojich „korýt“ často označovaní ako tí úplne špičkoví („spitzencandidaten“), akoby iní, lepší už ani neexistovali. Veď sa spolu nad tým so zdravým sedliackym rozumom zamyslime. Napríklad sme skutočne naozaj presvedčení, že by napríklad takú inštitúciu akou je Európsky Parlament by mal viesť človek, ktorý ani nemá maturitu a živil sa ako predavač kníh (tím sa v tomto prípade samozrejme ospravedlňujem).  A zrazu je o ňom ani nepočuť a nikomu nechýba. Pripomína mi to príbeh, u nás známy ako „kôl v plote...“

Na druhej strane, (ako to trefne hovorí hlavný hrdina v knihe Derviša Sušiča „Já Danilo“) „pozície v politike by sa asi nemali odovzdávať ako štafetový kolík v trenírkach za burácania más na štadióne, ale pomalým, postupným preberaním spoluzodpovednosti za veci verejné, až zistíš, že celá tá ťarcha už leží na tebe..“  

Pokračovanie v ďalšom článku nabudúce....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščák strávil noc za mrežami. Môže tam pobudnúť dlhšie

Po zásahu sa vzdal výkonných funkcií v Pente. Ostáva spolumajiteľom.


Už ste čítali?