Corona vírus, Černobyľ a falošné správy

Autor: Marian Nanias | 30.3.2020 o 18:18 | (upravené 30.3.2020 o 19:11) Karma článku: 3,53 | Prečítané:  1076x

Wu-chan nie je Černobyľ! Porovnanie prístupu Pekingu ku Coronavírusu a sovietskej reakcie na Černobyľskú katastrofu je lákavé, ale nesprávne.

Corona vírus, Černobyľ a falošné správy

 

Wu-chan nie je Černobyľ! Porovnanie prístupu Pekingu ku Coronavírusu a sovietskej reakcie na Černobyľskú katastrofu je lákavé, ale nesprávne.

 

Nehanbime si to priznať. Áno, v súčasnosti žijeme v strachu!

Napriek tomu veríme, že to dobre skončí a drvivá väčšina dodržuje a robí to čo má.

Áno, radi by sme sa schovali pred tým neviditeľným útočníkom a premýšľame kam sa skryť, a ako mu uniknúť.

Ako môžeme ochrániť naše deti? Budeme mať vôbec dosť zásob na jedlo alebo taký obyčajný hlúpy toaletný papier? Neprenikne  panika a násilnosti? Môžeme veriť aspoň vláde? Tá sa našťastie, zdá byť dostatočne odhodlaná a napriek iba jedinému týždňu čo prevzala krajinu, sa zrejme aj snaží robiť to čo sa dá.

 

Ale pochybnosti zostávajú a tie sú až priveľmi často podporované (skôr asi zahlcované) „zaručene pravdivými“ informáciami cez slobodné moderné sociálne siete ako Facebook, Twitter, Instagram, Tik Tok, či YouTube, kde si prakticky každý môže napísať či nahrať čokoľvek, samozrejme včítane aj úplných hlúpostí (veď predsa aj o tom je sloboda). Na týchto platformách sa teraz miliardy ľudí spoliehajú na „zaručené“ správy, čím poskytujú úrodné územie pre tých, ktorí chcú dezinformácie šíriť. Aby sme boli však spravodliví, treba tiež priznať, že Facebook, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám svoj servis zlepšil.

Nepravdivosti týkajúce sa Coronavírusu spadajú do dvoch hlavných kategórií:

- konšpiračné teórie o pôvode choroby, a – dezinformácie o zázračných liekoch.

Zatiaľ nikto úplne presne nevie, odkiaľ táto nová forma Coronavírusu pochádza, aj keď sa zdá pravdepodobné, že asi preskočila zo zvierat na človeka.

 

Určite ste sa s tým už stretli.

„Počul som“, že to vôbec nie je žiadny vážny „vírus“, je to asi iba také ako chrípka alebo nachladnutie. Od „zaručených rád“, ako si každú hodinu preplachovať nos a ústa (a potom to prehltnúť do žalúdka..), cez verejné prehlásenia niektorých politikov (aj u susedov), že je to „určite“ dovlečené migrantami, cez presvedčivé „100 percentné potvrdené“ tvrdenie jedného z populárnych amerických spevákov (sic!), že Coronavírus je určite dôsledok 5D mobilnej siete.

Ďalšie „zaručené informácie“ sú, Coronavírus je biologická zbraň (napriek tomu že na to nespĺňa ani jej základné parametre), alebo že je to výsledkom konzumácie polievky netopierov. Tu jedným z „najvýznamnejších dôkazov“ bolo video, ktoré však v skutočnosti bolo natočené už v roku 2016 a to v Palau, a vôbec nie v Číne. Pre tých, ktorí asi ani netušia, že Palau existuje – tak Palau je ostrovný štát v západnom Tichom oceáne. Obsahuje cca 340 ostrovov a spolu s časťami Mikronézskych federatívnych štátov tvorí západný reťazec tzv. Karolinských ostrovov.

V stávke sú skutočné ľudské životy ale informačné kanály sú prepchané s hystériou a klamstvom.

Netreba sa tomu čudovať, pretože tak to bolo vždy.

Konšpiračné teórie prenasledujú katastrofy a prepuknutia chorôb navždy. Keď v trinástom storočí pustošil Čierny mor Európu obyvatelia boli „stopercentne“  presvedčení, že je to z dôvodu, že ich „zlí“ židovskí susedia vo veľkom otravujú studne „dobrých“ kresťanov z nejakých ????? dôvodov.

Ako vždy, práve toto „stopercentne“ funguje - znie to úzkostne, rasisticky ale veľmi zreteľne a presvedčivo, aj keď to vôbec nie je v súlade s realitou.

    

Áno, práve preto, že sa Coronavírus - alebo presnejšie Covid-19 – teraz šíri po celom svete, je získavanie pravdivých a presných informácií o tejto chorobe čoraz dôležitejšie!

 

Covid-19 a Černobyľ

Jedna z ďalších dezinformácií, je snaha porovnávať celosvetovú pandémiu Covid-19 s Černobyľskou haváriou.

Samozrejme že aj to je nezmysel, ale prívrženci konšpiračných teórií si tu môžu aspoň nájsť niektoré podobnosti, ktoré sa im celkom môžu hodiť.

Aj vtedy na jar 1986 (26. apríla), keď zhavaroval jadrový reaktor štvrtého bloku na jadrovej elektrárni v Černobyle a šíril široko ďaleko rádioaktivitu, mnoho ľudí na celom svete žilo v strachu, a snažilo sa podobne nájsť vhodnú formu ako zvíťaziť na tým neznámym – a rozlíšiť skutočnosť od propagandy. Aj vtedy to v niečom bolo podobné – strach a hrozba prichádzali neviditeľne akoby (vtedy doslova) s vetrom.  

Dnešná situácia ako aj hrozba je, samozrejme, úplne iná.

Patogén Coronavírusu nie je rádioaktivita!

Rádioaktívny spád z horiaceho jadrového reaktoru na Černobyľskej elektrárni sa pohyboval len tak ďaleko, ako ho mohli podchytiť a uniesť vetry, a sociálny odstup obyvateľstva nehral vôbec žiadnu rolu - proti rádioaktívnemu žiareniu bol úplne zbytočný. Tam hrá dôležitú rolu odstup od zdroja žiarenia....

A naopak, Coronavírus sa môže šíriť z kontinentu na kontinent tak rýchlo, ako dokáže letieť prúdové lietadlo, a prenášať medzi ľuďmi od človeka k človeku aj nechceným, nestráženým dotykom; či kašľom.

Ale niečo je aj spoločné.

Nemám teraz na mysli že Čína je stále oficiálne komunistická krajina tak ako v roku 1986 bol Sovietsky Zväz. Čína je aj z politického a ekonomického hľadiska dnes úplne inde. Mám na mysli iné...

V oboch prípadoch ľudia prakticky na celom svete rovnako pocítili hrozný pocit zraniteľnosti pred neviditeľným nepriateľom; pocítili (cítia) obavu, že nás môže niečo o čom nevieme a s čím vôbec nepočítame napadnúť; a to dokonca až priamo u nás doma!

A v niektorých prípadoch (aj vtedy a aj teraz) si uvedomili, že naši politickí vodcovia môžu mať ak úplne iné priority ako sú tie naše.

U nás, na Slovensku to môže mať ešte aj doplňujúcu podobu: Keď sa stala Černobyľská havária, bol Michail Gorbačov len rok po tom, čo získal moc, a prišiel s prísľubom reformy štátu prostredníctvom „glasnosti“ a „perestrojky“. U nás je vláda pod vedením Igora Matoviča pri moci sotva dva týždne, s prísľubom vyčistenia spoločnosti od korupcie a politiky „našich ľudí“.

Držíme jej palce, a možno aj preto je slovenské obyvateľstvo tak pozitívne otvorené a akceptuje nevyhnutné reštrikčné opatrenia ďaleko ľahšie ako naši susedia v západných krajinách.

Dúfajme, že sa to analogicky pozitívne prejaví aj na našom spoločnom boji s Covid-19.

 

Zablokovať informácie v dnešnom svete je prakticky nemožné.

Ako som spomenul, súčasný komunizmus v Číne nie je ako ten v roku 1986.

A aj keď mala Čínska autoritatívna vláda niektoré podobné reakcie na počiatočné rozšírenie koronavírusu vo Wu-chane ako kedysi  Kremeľ na Černobyľ, aj napriek uznávanému čínskemu technickému pokroku je jej dnešná schopnosť kontrolovať informácie omnoho menšia ako to bolo v Sovietskom zväze ešte v pred-digitálnej ére. Napriek tomu by asi stále bolo na mieste oficiálne informácie Číny brať s určitou rezervou.

Zaslúžený verejný obdiv doktora Li Wenlianga, ktorého včasné varovanie pred prepuknutím choroby sa stretlo s oficiálnymi obvineniami z „vážneho narušenia sociálneho poriadku“ a ktorý sám aj nakoniec zomrel na túto chorobu, preukázal márnosť pokusu o kontrolu zlých správ - ale zároveň poukázal aj nebezpečenstvo, pretože varovanie Dr. Li Li a akceptovanie jeho odporúčaní mohlo viesť rýchlejšie k udržiavaniu hraníc a ešte skoršiemu, úspešnejšiemu výsledku úsilia udržať vírus pod kontrolou.

A opäť na rozdiel od Černobyľu, kedy bola svetová verejnosť detailnejšie oboznámená s vtedajšou technológiou a výsledkami vyšetrovania až po piatich mesiacoch (tzv. Správa IAEA-MAAE INSAG-1 zo septembra 1986), v ktorej navyše Sovieti pred celým svetom klamali (!) a uvádzali nepravdivé dôvody havárie (neskôr, po dlhých rokoch bola vydaná korigovaná Správa IAEA INSAG-7), sú dnes výsledky výskumov a hodnotenia prijatých opatrení poskytované svetovej verejnosti prakticky on-line, stačí sa napríklad pozrieť sem, ako aj odporúčania celosvetovej zdravotníckej organizácie WHO tu.  

Pravdou však je, že monokratické, diktátorské krajiny majú v mimoriadnych situáciách veľkú výhodu. Keďže kontrolujú vo svojej politickej moci prakticky všetko, stačí lídrom zaveliť a všetci musia poslúchnuť. V bývalom ZSSR prežívala v rodinách v podvedomí filozofia, ktorú staršia generácia zažila na vlastnej koži: „A čo keď vypukne vojna zajtra?“ V komore si vždy preventívne držali zásoby.

Ale to sa nedá udržať naveky.

Áno, porovnanie prístupu Pekingu ku Coronavírusu a sovietskej reakcie na  jadrovú katastrofu v Černobyle je lákavé, ale je nesprávne. Áno, obe katastrofy postihli milióny ľudí, a to aj ďaleko za ich hranicami. Áno, obidve sa vyskytli v prísne kontrolovaných socialistických štátoch s jednou vládnucou komunistickou stranou. A opäť áno, v oboch prípadoch boli vážne informácie spočiatku potláčané horlivými úradníkmi.

V bývalom Sovietskom zväze sa Černobyľ ukázal byť pre systém kľúčovým momentom, kde zohralo vnímanie obyvateľstva ohrozenie, či ochrana životov aj bežných ľudí a urýchlil jeho zánik. V súčasnej Číne to však ani zďaleka nemôžeme očakávať, žiadna „perestrojka“ sa tam tak skoro konať nebude, stačí sa pozrieť na príklad Hongkongu.  

 

Ako ďalej

Vo všeobecnosti však to, ako sa politici s Coronavírusom vysporiadajú určite v budúcnosti zohrá svoju úlohu, a spôsob zvíťazenia nad pandémiou určite zanechá hlboký vplyv na postihnuté oblasti celého sveta vrátane našej krajiny.

Ak si porovnáme opäť Černobyľ a COVID-19, pred 34 rokmi obyvateľstvo prakticky nemuselo sedieť týždne (zatiaľ) doma v izolovaných domácnostiach, nemalo (okrem ZSSR) ohraničené cestovanie, a netrápilo sa takými otázkami či stratia prácu, alebo im skrachuje firma. Nepýtali sa sami seba,  že z čoho splatia pôžičku, alebo úver, ako vôbec bez ohrozenia kúpiť pre rodinu dostatok potravy. A taktiež že sa nemôžu stretnúť ani s tými svojim najbližšími bez toho aby jeden druhého navzájom potenciálne neohrozili.

Pandémie nie sú úplne rovnaké ako vojny, ale môžu ilustrovať prekvapujúce rozdiely v efektívnosti prístupov rôznych krajín. Krízy, ako sú vojny, ekonomické depresie, prírodné katastrofy a pandémie, ľahko odhalia rozdiely v efektívnosti organizácie spravovania štátu. História nám napríklad ukazuje že v rokoch 1600 a 1700 umožnil vyspelejší britský daňový systém zvíťaziť nad Španielskom a Francúzskom, zatiaľ čo inokedy napríklad veľmi efektívne organizovaná Pruská armáda zvíťazila nad omnoho väčším protivníkom, ako bolo napríklad Rakúsko. V Amerike, zase v občianskej vojne priemyselná zdatnosť Únie umožnila premôcť zaostalejšiu agrárnu Konfederáciu.

 

Čína, teda miesto, kde sa Coronavírus zjavil, sa najprv pokúsila o prepuknutí choroby utajiť dôkazy, ale potom nasadila drastické opatrenia, ktoré boli surovo účinné. Južná Kórea a Taiwan, ktoré boli zdecimované pred 17 rokmi  epidémiou SARS, už mali na podobné situácie pripravené účinné systémové opatrenia, keď testovali veľké množstvo ľudí a sledovali ich kontakty s cieľom izolovať nákazlivé osoby skôr, ako sa prejavia príznaky.

 

Ale nie všade sú rovnaké prístupy. Sú aj krajiny, kde sú politickí vodcovia ochotní obetovať časť (hlavne staršieho a menej zdravého)  obyvateľstva, na získanie „stádovej imunity“ (Bože, aké strašné a cynické je už to samotné označenie). Ale ako sa už v určitých prípadoch ukazuje, dobieha ich vlastná karma, keď sú pozitívne infikovaní aj oni sami....

 

Európske krajiny mali tendenciu (z historických ale aj národnostne mentálnych dôvodov) reagovať menej efektívne, následkom čoho sú v Taliansku a Španielsku dve z najhorších ohnísk a Spojenému kráľovstvu sa jeho prvotná stratégia rozpadlo, pričom stratili dôležitý rozhodujúci čas. Otázna bude aj situácia v Holandsku a Švédsku.

 

Jediní, ktorí sa dnes na celom svete tešia, sú pracovníci vojenských rozviedok a plánovači vedenia vojenských konfliktov. Tí majú dnes úžasné príklady ako ukážkovo obmedzovať práva obyvateľstva a ako na tie-ktoré reštrikcie obyvateľstvo reaguje. Stačí im sa dívať, všetko registrovať a budú mať ukážkovú učebnicu „ako na to...“.  

 

Ľudstvo má nádej...

Pri všetkom tom marazme, neurčitosti a hrozbe prináša COVID-19 aj veľkú nádej. Sme svedkami nielen utrpenia a obrovského množstva nezmyselných a zbytočných smrtí, ale aj prekvapujúcich doslova masových prejavov solidarity a vzájomnej pomoci. To je jav, ktorý asi mnohí načakali a dáva ľudstvu nádej do budúcnosti.

Len aby to zase „nepokafrali“ politici....

 

Takže na záver:

Wu-chan nie je Černobyľ! Porovnanie prístupu Pekingu ku Coronavírus a sovietskej reakcie na Černobyľskú katastrofu je lákavé, ale nesprávne.

Radiácia nie je patogén, naopak radiácia patogény zabíja, a pomáha v boji proti COVID-19 ako sterilizáciou tak aj diagnostickou technikou RT-PCR teda „Reverznou Transkripcio-Polymerázovou reťazovou reakciou v reálnom čase“, ktorá  môže pomôcť zistiť a presne identifikovať nový coronavírus už do niekoľkých hodín. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Patakyová: Po voľbách som očakávala zmenu (rozhovor)

Ombudsmanka odmieta, že by sa sexuálnym menšinám venovala nadpriemerne.

Dobré ráno

Dobré ráno: Včela má byť chránený druh

Včely ohrozujú najmä pesticídy a otepľovanie.


Už ste čítali?