Jadrová technológia na pomoc v boji proti COVID-19

Autor: Marian Nanias | 24.3.2020 o 15:56 | (upravené 24.3.2020 o 18:12) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  357x

Využívanie jadrovej energie a jej technológií má aj také aplikácie v medicíne, ktoré by mohli pomôcť  v boji proti pandémii Coronavírusu COVID-19.

Jadrová technológia na pomoc v boji proti COVID-19

Využívanie jadrovej energie a jej technológií má aj také aplikácie v medicíne, ktoré by mohli pomôcť  v boji proti pandémii Coronavírusu COVID-19. Pandémia Coronavírusu COVID-19 sa samozrejme dotýka aj jadrovej energie a jej využívania pre mierové účely a to vo viacerých oblastiach.

Úloha jadrovej energie pri udržiavaní dodávok elektriny.

Táto globálna pandémia má za následok dramatické zmeny vo všetkých aspektoch našej súčasnosti na celom svete, a bude hrať aj rolu v budúcnosti. 

V mnohých krajinách zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní dodávok elektrickej energie práve komerčné jadrové reaktory, ktorých výhoda je že dokáže dlhodobo zabezpečovať spoľahlivú dodávku elektrickej energie pre spoločnosť bez ohľadu na čas, počasie či iné zmeny a to doslovne 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Toto je zvlášť nevyhnutné, keď sú iné kľúčové infraštruktúry v štáte neisté a spoločnosť je na pokraji paniky či kolapsu! V rámci celého sveta je z jadrovej energie výrábaná elektrická energia okolo 10,5% a je produkovaná vo viac ako 30 krajinách.

Výroba elektrickej energie z jadra má dve vlastnosti, ktoré sú veľmi pozitívne pri udržiavaní dodávok a ich dlhodobom zabezpečovaní .

Po prvé, v drvivej väčšine jadrových reaktorov sa palivové kazety používajú približne tri roky. Opätovná čiastočná výmena (vyťahovanie vyhoreného, a zavážanie čerstvého) paliva je uskutočňovaná každých 12 - 18 mesiacov. Preto je bezpečnosť dodávok elektrickej energie z jadrovej oblasti ďaleko vyššia a spoľahlivejšia ako v prípade elektrární na fosílne palivá, ktoré si vyžadujú prakticky neustály prísun uhlia alebo plynu.

Po druhé, jadrové reaktory sú plánovito projektované a aj najčastejšie pracujú v tzv. „bázovom režime“, teda na nominálnom (100 percentom) výkone, a teda aj s vysokokapacitnými faktormi, ktoré poskytujú spoľahlivejšie a nepretržitejšie zásobovanie ako niektoré iné prerušované obnoviteľné zdroje energie, napr. veterná a solárna energia. Samozrejme že okrem prehodnotenia svojich plánovaných odstávok a opráv bude v týchto časoch bude nutné okrem nepretržitej prevádzky JE, aj dostatočne udržiavať distribučnú sieť vrátane podružných elektrických sietí. 

Viete si predstaviť že by v tomto marazme ešte nastal aj „black out“ a Slovensko by bolo bez elektriny? Spoľahlivé zásobovanie elektrickou energiou je totiž úplne rozhodujúce nielen pre naše domácnosti, ale hlavne prevádzku nemocníc, veď pľúcne ventilátory bez nej určite nebudú fungovať ale aj iné lekárske vybavenie a nakoniec aj pre elektronický internetový obchod!

Existuje však aj nebezpečenstvo

V tejto situácii však pre jadrové elektrárne existuje aj nebezpečenstvo. Súvisí s tým, že určité profesie zo zamestnancov jadrových elektrární sú identifikovaní ako „kľúčoví tzv. vybraní pracovníci“, ktorí musia mať nielen špecifické vedomosti ale ovládať aj určitými zvlášť vybranými zručnosťami (čo je potvrdzované štátnou licenciou). Je to tak vo všetkých štátoch, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, a ich práca je kategorizovaná ako operácie a služby, ktoré sú úplne nevyhnutné na prevádzkovanie a údržbu dôležitej infraštruktúry.

Prevádzkovatelia reaktorov preto musia podniknúť dostatočné efektívne kroky na ochranu svojich zamestnancov a implementovať plány na zabezpečenie kontinuity činnosti, aby zabezpečili nepretržité fungovanie kľúčových aspektov svojich podnikov. Pretože v prípade, že by prevádzkovateľ nemal dostatok kvalifikovaného kľúčového personálu na kompletnú zmenovú prevádzku, musel by z bezpečnostných dôvodov podľa zákona jadrové elektrárne odstaviť!

V jadrovom priemysle na celom svete však existuje silná kultúra bezpečnosti, a jadrové elektrárne sú navzájom prepojené bezpečnostným informačným systémom WANO. Preto prijaté opatrenia prakticky preberajú dobré skúsenosti z už implementovaných aj v rôznych krajinách a regiónoch vo svete. Takto isto je to aj v súčasnosti s COVID-19. Energetické spoločnosti na celom svete obmedzili na najnutnejšie minimum návštevy, a dôsledne monitorujú aj svojich zamestnancov napríklad skríningom pracovníkov na vstupe, ako sú napríklad kontroly teploty s cieľom identifikovať tých, ktorí môžu mať horúčku, čo je častým príznakom COVID-19.

Napríklad, to čo je teraz zvlášť odporúčané – teda používanie konferenčných  audio (zvukových) pracovných konferencií na diaľku, či video-rozhovorov je v jadrovej energetike úplne bežne používané už viac ako pol storočia....

Jadrová energetika má aj ďalšie výhody – sú v nej už historicky od samého začiatku hlboko zakorenené (ako časť  základných pracovných princípov) - zachovávanie mimoriadne vysokej úrovne hygieny, - ovládanie zariadení a práca z diaľky, ako aj udržanie sociálneho odstupu medzi pracovníkmi.

Nukleárna medicína

Jadrová energetika navyše aj za súčasnej situácii neustále udržiava prevádzkovanie výskumných reaktorov používaných na prípravu lekárskych izotopov, ktoré umožňuje ich ďalšie používanie ako životne dôležité strategické materiály na diagnostiku a liečbu iných chorôb, napríklad rakoviny.

Nukleárna medicína bola vyvinutá (s endokrinným dôrazom) v 50. rokoch 20. storočia, a spočiatku používali hlavne Jód-131 na diagnostikovanie a liečbu choroby štítnej žľazy. V súčasnosti však rádiológia s postupmi duálnej pozitrónovej emisnej tomografie / počítačovej tomografie (PET/CT), až neuveriteľne pomáha chorým ľuďom a mimoriadne uľahčuje prácu lekárov. Treba však vnímať fakt, že hlavné rádioizotopy, ako napríklad Technécium Tc-99m, nemôžu byť efektívne vyrábané bez jadrových reaktorov. Áno, Tc-99m je možné síce vyrobiť aj v urýchľovačoch, ale vtedy má omnoho nižšiu kvalitu a omnoho vyššiu cenu.

No a samozrejme sterilizácia

Mnoho nemocničných lekárskych technických zariadení je dnes sterilizovaných gama lúčmi zo zdroja Kobaltu Co-60. Je to technika neporovnateľne omnoho lacnejšia a účinnejšia ako sterilizácia parou. Ukážkou môže byť obyčajná jednorazová injekčná striekačka.

 

Pretože ide o „studený“ proces, ožarovanie sa môže použiť na sterilizáciu celého radu položiek citlivých na teplo, ako sú prášky, masti a roztoky, ako aj biologických prípravkov, ako sú kosti, nervy a pokožka, ktoré sa majú použiť v tkanivových štepoch. Existujú aj menšie gama žiariče, často využívajúce Cézium Cs-137, ktoré majú dlhší polčas, a sa používajú na napríklad ošetrenie krvi na transfúziu. Sterilizácia žiarením má viacero výhod. Je to bezpečnejšie, lacnejšie, dá sa to vykonať po zabalení tovaru, ktorého sterilná trvanlivosť je potom prakticky neporušená, pokiaľ nie je prelomená pečať. Okrem striekačiek sú napríklad bežne sterilizované žiarením - bavlnená vlna, chirurgické rukavice, srdcové chlopne, obväzy, plasty ako aj chirurgické nástroje.

Aj na detekciu a boj proti vírusu COVID-19 sa používajú aj jadrové technológie.

Využívanie jadrovej energii a jej technológií má aj také aplikácie v medicíne, ktoré by mohli pomôcť  v boji proti pandémii Coronavírusu COVID-19.

Jedna z nich je diagnostická technika známa ako „Reverzná Transkripcia-Polymerázová reťazová reakcia v reálnom čase“ (RT-PCR v reálnom čase), ktorá  môže pomôcť zistiť a presne identifikovať nový coronavírus už do niekoľkých hodín. Na laické pochopenie sa to dá prirovnať vo veľmi hrubom zjednodušení ako postup na odhad relatívnych pomerov koncentrácií nukleárnej a cytoplazmatickej RNA.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA-MAAE) už v súčasnosti poskytuje krajinám, ktoré žiadajú o pomoc pri riešení celosvetového šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho COVID-19, a to diagnostické súpravy, vybavenie ako aj výcvik pre pracovníkov v technikách detekcie odvodených z jadrovej energie.

Pomoc, o ktorú už požiadalo 14 krajín v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a Karibiku, je súčasťou zintenzívneného globálneho úsilia o zvládnutie infekcií.

Zdá sa že by to mohla byť veľmi sľubná cesta.

Posledné publikované informácie to napovedajú. Pri použití výsledkov RT-PCR ako referenčného štandardu bola senzitivita, špecifickosť a presnosť CT hrudníka pri diagnostike COVID-19 = 97% (n = 580), 25% (n = 105) a 68% (n = 685), resp. Pozitívna prediktívna hodnota bola 65% (n = 580) a negatívna prediktívna hodnota bola 83% (n = 105). Počiatočná senzitivita faryngeálneho výteru RT-PCR sa pohybovala od 66% do 80% v závislosti od predpokladov o pacientoch s protichodnými diagnostickými údajmi. Autori, ktorí to publikovali tu, poznamenali, že údaje boli zozbierané z Wu-chan – teda miesta centrálneho ohniska - a preto rádiológovia mohli s väčšou pravdepodobnosťou diagnostikovať COVID-19, keď sa našli typické znaky CT.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jeden deň niečo povie, na druhý to už neplatí. Premiér Igor Matovič

Je to pozostatok jeho opozičnej politiky, vraví Mesežnikov.


Už ste čítali?