reklama

Jadrová energia – Jadrový reaktor z garáže? Všetko je možné....

V USA si minimálne traja mládežníci si postavili jadrové zariadenia v garáži, záhradnom domčeku, resp. v pivnici....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jadrová energia – jadrový reaktor z garáže? A prečo nie? Všetko je možné....

Minimálne traja mládežníci si postavili jadrové zariadenia v garáži, záhradnom domčeku, resp. v pivnici....

Pred pár dňami bola americká polícia a bezpečnostné záchranné služby v štáte Ohio (USA) vynútení preventívne evakuovať obyvateľov minimálne zo štyridsiatich okolitých domov, keď im samotný „vynálezca“ zavolal na havarijné číslo (911) a okrem toho že im hlásil svoje popáleniny, zmätene spomínal aj „alfa vlny“ a „urýchľovač častíc“. Bezpečnostné zložky mali podozrenie že dotyčný si ilegálne postavil jadrový reaktor v garáži svojho domu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Volanie na pohotovostnú záchrannú službu prišlo 5. decembra 2019 o 18:15 hod. z oblasti zvanej Chippenhook. Volajúci záchranárov informoval o popáleninách, ktoré dostal počas vývoja „generátora kvantovej fyziky“. V priebehu ďalšej konverzácie muž povedal, že vyvinul „termonukleárny reaktor“ a „urýchľovač častíc“, ktorého alfa vlny ho spálili. Záchranári pochopiteľne dospeli k záveru, že v Ohiu mohlo dôjsť k silnému úniku žiarenia a urýchlene sa ponáhľali k miestu činu.

Záchranári samozrejme ihneď paralelne informovali o incidente aj odborníkov na jadrové zbrane, jadrové zariadenia ako aj odborníkov na výbušniny a čoskoro bola oblasť, ktorá bola potenciálne ohrozená, hermeticky uzavretá. Obyvateľov blízkych 40 domov urýchlene evakuovali a garáž, ktorá mala údajne obsahovať jadrový reaktor, bola izolovaná a následne sa do nej polícia spolu s odborníkmi opatrne vlámali. V domácom laboratóriu však namiesto rádioaktívneho zariadenia našli niečo, čo bolo schopné udržiavať elektrický náboj, ktoré sa príliš nelíšilo od konvenčného kondenzátora. Pri ďalšej podrobnejšej prehliadke garáže taktiež už nenašli žiadne ďalšie nebezpečné predmety a susedia sa mohli vrátiť do svojich domovov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
"Výskumník" v rukách polície
"Výskumník" v rukách polície 

Muža, ktorý zavolal záchrannú službu, odviezli na vyšetrenie na prítomnosť duševných chorôb. Ak problémy s jeho psychikou nebudú potvrdené, bude čeliť vysokej pokute, alebo dokonca uväzneniu za to, že spôsobil všeobecnú paniku. Zatiaľ to predbežne vyzerá, že je takmer úplne zdravý – a jeho popáleniny z kondenzátora neboli až tak silné a test ožiarenia, ktorý absolvoval sa ukázal byť úplne negatívny. Polícia preventívne nepublikovala jeho plnú identitu, ale umožnila v novinách uverejniť jeho fotografiu.

Aj keď sa niekomu môžu zdať akcie polície a záchranárov prehnané, nie je tomu tak.

V skutočnosti urobili veľmi správne rozhodnutie keď okamžite reagovali a ihneď prišli na potenciálne ohrozené teritórium. Faktom totiž je, že v histórii už poznáme minimálne až tri predošlé verejne publikované prípady, keď sa mladí mimoriadne nadaní študenti vcelku úspešne snažili vyvinúť a postaviť si v jednoduchých primitívnych podmienkach v záhradnej chatke, či v suteréne rodičovského domu skutočne pracujúci reaktor, alebo zariadenia s rádioaktívnym žiarením, ktoré dosahovali tisíc krát vyššie žiarenie ako je obvyklé pre bežné prírodné pozadie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedným z nich bol David Charles HAHN.

Davis Charles Hahn
Davis Charles Hahn 

V médiách ho nazývali aj "Radioactive Boy Scout", alebo "Nuclear Boy Scout", teda jadrový skaut, resp. prípadne aj jadrový prieskumník. Mladý Američan David Hahn sa vo svojich 17 rokoch pokúsil vybudovať svoj vlastný domáci zdroj neutrónov (v r. 1994).

Hahn, ktorý bol skutočným registrovaným skautom v amerických skautských kluboch (a získal tam aj vysokú hodnosť „Eagle Scout“ teda "Orlí skaut"), svoje experimenty vykonával tajne v Commerce Township v štáte Michigan v záhradnom domčeku pri dome svojej matky.

David Hahn, bol mimoriadne talentovaný mladý muž s vyhranenými technickými záujmami. Keby sa jeho život bol podaril trošku inak, a našiel viac podpory, mohol byť dnes z neho vedec svetového významu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho rodičia sa však už v jeho útlom detstve rozviedli, žil v podstate medzi dvoma rodinami a neskôr do toho prišla aj samovražda jeho matky. Ako je to často s podobnými ľuďmi v detstve – aj David Hahn si myslel, že šport je skôr tak trochu strata času. To, čo ho skutočne zaujímalo, bolo veda a vyvolávalo v ňom niečo, čo sa dá stotožniť až s posadnutosťou. Ako sám kedysi povedal: „Najprv to bola astronómia. Miloval som planéty. Vždy som si myslel, že jedného dňa by mohol človek ísť na Mars, alebo na jeden z mesiacov Jupitera.“ Napríklad sa už od raného detstva snažil nezávisle získať všetky prvky z periodickej tabuľky pomocou komponentov z rôznych domácich spotrebičov. Bol fascinovaný žiarením rádioaktívnych prvkov a (vtedy práve) novoobjavenou fixáciou genetického kódu a mutácie.

Orlí skaut David Charles Hahn
Orlí skaut David Charles Hahn 

Davidove prioritné nadšenie pre vedu sa dá definovať ako snaha „prelomiť bariéry“. Jeho prvotnou ambíciou bolo vytvoriť žiarovku, ktorá bude žiariť 100 rokov. A vo svojom nadšení si bol celkom istý, že je to možné. Bolo pre neho ťažké nájsť si priateľov, a ako sám tvrdil, je pre neho ťažké nájsť ľudí, s ktorými môže hovoriť na svojej úrovni a so svojimi záujmami. Ale napríklad si čulo korešpondoval s bývalým vedúcim skladu jadrového materiálu, ktorý kedysi pracoval v oblasti 51, ako aj ďalším jadrovým inžinierom z Albuquerque. Rád písal listy - niekedy až 40 denne. Informácie získaval kde sa dalo, včítane amerického jadrového dozoru NRC.

A keď mal informácie, už mu chýbal iba materiál. Vytvoril si zoznam zdrojov týchto materiálov: Americium-241 našiel v detektoroch dymu, Rádium 226 našiel v starých antických svetelných hodinách, Urán 238 a trošku Uránu 235 našiel v živici čiernej rude (Pitchblende), a Tórium 232 v plynových lampách Coleman. Kúpil stovky rozbitých detektorov dymu falošným tvrdením, že je učiteľom a že ide o projekt na výučbu fyziky. Za 1000 dolárov nakúpil lítiové batérie, rozrezal ich, vybral vhodný prvok, ktorý vložil s oxidom thoričitým do cínovej fóliovej gule, kde ho potom uvaril na Bunsenovom horáku a získal vyčistené tórium.

Hahnovi sa však v skutočnosti nikdy nepodarilo postaviť naozajstný jadrový reaktor (a to čo postavil, bol zdroj neutrónov).

Ukázalo sa však, že v roku 1995 sa dostal na takú úroveň, že bol sám schopný tvoriť aj rádioaktívne častice. Keď si uvedomil si, že vytvoril skutočne rádioaktívne zariadenie, pokúsil sa časť z neho zakopať niekde v lese. Zhodou okolností ho práve vtedy pri bežnej rutinnej kontrole zastavila miestna polícia, a na korbe jeho auta ich zaujal divný materiál. Pri následnom dotazovaní ich varoval, že by to mohlo byť rádioaktívne, čím pochopiteľne spustil celý proces vyšetrovania. 26. júna 1996 bol Davidov chlapčenský experiment zastavený.

Hahnovo "laboratórium"
Hahnovo "laboratórium" 

Chatka, suterén ako aj priliehajúce pozemky boli následne opakovane prekontrolované a odborne vyčistené americkou Agentúrou na ochranu životného prostredia (EPA), pričom bolo úplne zlikvidované aj jeho „laboratórium“. Rodina nadaného mladého výskumníka bola navyše vynútená zaplatiť za dekontamináciu a vyčistenie priestorov 60 tisíc dolárov. Tento incident pôvodne nebol ani bežne publikovaný, a stal sa známym až neskôr keď novinár Harper v roku 1998 o ňom napísal článok do novín. Neskôr (v roku 2004) o ňom napísal Ken Silverstein knihu „The Radioactive Boy Scout“. Podobne bolo o ňom nafilmovaných niekoľko krátkych TV šotov, či reportáží.

Nesporný talent, nadanie, úsilie ako aj odborný záujem pre jadrovú energiu sa však žiaľ v živote Davida Hahna v jeho ďalšom už dospelom živote úspešne nespojili. 

Ako dospelý slúžil Hahn v americkom námorníctve a námornej službe (na krížniku ktorý mal síce jadrové reaktory), ale Hahn tam slúžil ako spojár.

Na jar 2007 získala americká FBI informáciu, že Hahn sa asi snaží postaviť druhý jadrový reaktor. Pri konfrontácii Hahn tvrdil, že nemá žiadny rádioaktívny materiál. FBI to síce vtedy vyhodnotila, že nie je bezprostredná hrozba teroristického útoku, ale pokračovala vo vyšetrovaní. 1. augusta 2007 bol Hahn obvinený z opakovaných krádeží detektorov dymu z mestskej radnice, (čím chcel získať z nich Amerícium). Podozrenie umocnil jeho fyzický stav, nakoľko bola jeho tvár pokrytá vyrážkami, ktoré podľa odborníkov pochádzali z ožiarenia rádioaktívnym materiálom, psoriázy alebo možného užívania drog. Na súde sa Hahn priznal, a prokurátor okrem symbolického odsúdenia (na 90 dní) požadoval po väzbe povinnú psychiatrickú liečbu. Tak sa aj stalo, a po väzení bol David Hahn vynútený podstúpiť liečenie kvôli duševným chorobám.

Z talentovaného mladého muža s možnou brilantnou budúcnosťou sa žiaľ stala troska na okraji spoločnosti. Jeho následná tragická smrť (2016) vo veku 39 rokov bola spojená s užívaním drog a alkoholu.

Omnoho pozitívnejší je príbeh Taylora Wilsona. 

Najmladším priekopníkom v stavbe jadrových reaktorov vo svete je zatiaľ Taylor Ramon WILSON.

Taylor Wilson
Taylor Wilson 

Wilsonov stručný príbeh je nasledujúci - mladý americký nadšenec jadrovej fyziky a obhajca vedy si postavil v domácich podmienkach svoje technologické jadrové zariadenie už vo veku 14 rokov!

Taylor Wilson pochádza z Texarkane v štáte Arkansas. Napriek tomu že jeho rodičia sú jednoduchí ľudia (otec je vlastníkom plničky Coca-Cola a jeho matka bola inštruktorkou jogy), mali pre svojho talentovaného syna pochopenie a úplne všestranne ho podporovali.

Wilson sa spočiatku zaujímal o raketovú a kozmickú vedu, ale potom vo veku 10-tich rokov sa viac začal zaujímať o oblasť jadrovej energie. Počas štúdia na strednej školy navyše navštevoval Wilsonovu a Davidsonovu akadémiu v Nevade, ako aj Universitu of Nevada v Rene, kde mu po uznaní jeho vedomostí a talentu dokonca dali k dispozícii laboratórium na vykonávanie výskumu jadrovej fúzie.

V roku 2008 Wilson (údajne) dosiahol jadrovú fúziu pomocou zariadenia na indukčné elektrostatické udržanie plazmy (IEC), ktoré je variáciou zapaľovača, vynájdeného Philo T. Farnsworthom v roku 1964. Na uskutočnenie svojich jadrových experimentov použil tok neutrónov z fúznej reakcie deutérium-deutérium a študoval nové fúzne palivá vo vnútri zariadenia IEC. 

Wilson ukazuje svoj Fusor prezidentovi USA Obamovi
Wilson ukazuje svoj Fusor prezidentovi USA Obamovi 

V marci 2012 vystúpil Wilson ako mladý vedec na prestížnej konferencii TED o výstavbe svojho fúzneho reaktora. Spolu s reaktormi IEC uskutočnil Wilson výskum fúzie pomocou zariadení s hustou plazmou. Taktiež skonštruoval a vyvinul jadrovú diagnostiku pre základný výskum jadrovej fúzie. 

V máji 2010 Wilson vystúpil na medzinárodnej konferencii Intel v kalifornskom San Jose a získal niekoľko ocenení za svoj projekt s názvom „Fission Vision: Detekcia okamžitého a oneskoreného indukovaného štiepenia gama žiarením a aplikácia na detekciu žiarenia jadrových materiálov“ (použiteľného pre kontrolu nerozširovania jadrových zbraní)“. 

V máji 2011 Wilson s prezentáciou svojho detektora žiarenia na medzinárodnom veľtrhu vedy a techniky Intel v Los Angeles v Kalifornii vyhral prvú cenu spomedzi 1500 konkurentov a získal cenu 50 000 USD. Projekt „Boj proti jadrovému terorizmu: nové aktívne a pasívne techniky na odhaľovanie jadrových hrozieb“ získal prvé miesto v kategórii Fyzika a astronómia, - teda ocenenie za najlepšiu kategóriu a ocenenie Intel pre mladých vedcov - Young Scientist Award. Pri prezentácii Wilson uviedol, že dúfa, že tieto zariadenia bude môcť urýchlene otestovať a rýchlo aplikovať do amerických prístavov na účely boja proti terorizmu. V tejto súvislosti Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti a ministerstvo energetiky USA ponúkli Wilsonovi federálne financovanie týkajúce sa výskumu, ktorý Wilson urobil (výstavba lacných Čerenkovových detektorov žiarenia). 27. februára 2013 na prezentácii TED 2013 predstavil Wilson svoje nápady o výhodách výstavby malých podzemných štiepnych reaktorov, ktoré budú používať ako palivo urán a plutónium v zmesi z vyradených jadrových zbraní. Wilson fakticky dočasne opustil svoj výskum fúzneho reaktora a navrhol variáciu kompaktného reaktora, kde je uránové a plutóniové palivo vo forme roztavenej soli, ktorý by podľa neho mohol mal asi 50 MW a výmena aktívnej zóny by bola potrebná iba raz za 30 rokov. Pretože veľká časť reaktora by bola pod zemou, by podľa Wilsona bol menšou hrozbou pre okolie, ako aj menej náchylný k teroristickým útokom alebo zneužitiu.

Ďalší hrdina nášho príbehu je 14 ročný Jackson OSWALT.

Jackson Oswalt
Jackson Oswalt 

Ani Jackson Oswalt nebol typický chlapec. Namiesto hrania sa s PlayStation, alebo návštev kina s kamarátmi, či hraní sa vonku ho lákala veda.

Už ako 12-ročný sa v garáži svojho otca pokúsil urobiť jadrovú fúziu. 

Na fóre amatérskych vedcov to opísal nasledovne: „Jedného dňa som mal náhle zjavenie,“ uvedomil som si, že môžem byť absolútne najlepší v ktorejkoľvek videohre, ale nakoniec to vlastne veľa neznamená. Uvedomil som si, že z globálneho pohľadu nemajú videohry žiadnu rolu. To bol ten okamih, keď som sa rozhodol venovať sa vede a usilovať sa novému hobby - jadrovej fúzii.“ 

Namiesto toho, aby pozeral hry, Oswalt sledoval videá z fyziky – a jeho rodičia súhlasili s tým, že mu poskytnú finančnú podporu, ale až potom, keď im sľúbil, že si najprv preverí odborné a bezpečnostné pokyny na fóre a bude venovať pozornosť ich tipom a radám.

Zariadenie Jacksona Oswalta
Zariadenie Jacksona Oswalta 

Zatiaľ čo iné deti chcú na svoje narodeniny alebo na Vianoce bicykel, či hernú konzolu, Oswalt si objednal cez web stránku e-Bay časti, ktoré potreboval pre svoj jadrový fúzny reaktor. Pomocou konzorcia - online fóra pre amatérskych fyzikov (Open Source Fusor Research Consortium) sa Oswalt spoliehal na pokusy a omyly iných, aby zabezpečil že podnikol tie správne a nutné opatrenia na vybudovanie reaktora a úspešné uskutočnenie fúznych jadrových reakcií. S výdatnou pomocou rodičov minul niečo medzi 8 000 až 10 000 dolárov zhromažďovaním častí, ktoré nutne potreboval na vybudovanie svojho jadrového reaktora.

Pravdepodobne budúci jadrový inžinier pracoval na tomto projekte od svojich 12 rokov a 19. januára 2018, tesne pred svojimi trinástimi narodeninami, údajne splnil svoje poslanie. Použitím 50 kV bol Oswalt údajne schopný spojiť dva atómy deutériového plynu, čím úspešne spojil jadrá v plazmovom jadre reaktora. Urobil to v rodičovskej garáži v Texarkane v štáte Arkansas.

A popri tom jeho rodičia o jadrovej fyzike vedia len veľmi málo. Ale sú štastní, že ho môžu podporovať v jeho talente a výdrži. Jeho otec, Chris Oswalt hovorí, že „je fascinujúce byť rodičom niekoho, kto má taký vnútorný motor, a vidieť v priebehu roka jeho progres. Každý deň sa učil niečo iné; každučičký deň na sebe pracoval“. 

V ďalších mesiacoch (a po vykonaní ďalších testov) sa údajne Oswalt presvedčil viac ako kedykoľvek predtým, že dosiahol fúziu. Nedávno na ich fóre „Fusor.net“ napísal, že „Pre tých, ktorí nevideli moje posledné príspevky, bolo zrejme veľkým prekvapením, že by som dokonca uvažoval o tom, že som skutočne dosiahol fúziu“, ale „Za posledný mesiac som však dosiahol obrovský pokrok, ktorý vyplynul z riešenia veľkých únikov v systéme. Teraz mám výsledky, ktoré považujem za hodné posúdenia.“ 

Aby to bolo úplne jasné, tieto tvrdenia však zatiaľ neboli úplne podrobené vedeckému preskúmaniu - a pokiaľ sa nezopakujú a výsledky sa nezverejnia v časopise s recenziou, musíme brať všetko s rezervou.

Mládenec má však už plány aj do budúcnosti, chce postaviť ešte väčší reaktor. Ale to, či je Oswalt skutočne najmladším človekom, ktorý vôbec niekedy uspel práve v tejto oblasti, sa musí ešte potvrdiť odborníkmi. Ak budú výsledky Oswalta preskúmané odbornou organizáciou alebo overené vedeckou organizáciou, potom zrejme oficiálne porazí doterajšieho držiteľa rekordu, 14-ročného Taylora Wilsona, ako najmladšieho človeka, ktorý kedy dosiahol jadrovú fúziu (píšeme o ňom v predošlem odseku).

V každom prípade môže Oswalt sa svoje snaženie byť odmenený, napríklad minimálne získať od školy odporúčací list na štipendium.

Na tomto mieste sa prirodzene žiada uviesť, že je rozdiel medzi amatérskou fúziou napr. dvoch jadier deutéria v malej mierke a bez použiteľného zisku energie a serióznymi experimentmi typu Tokamak pre fúziu v energeticky využiteľnom množstve, ktoré vykonávali dávno predtým a vykonávajú dodnes veľké kolektívy fyzikov a technikov tak v USA, V. Británii, Francúzku a Rusku (predtým ZSSR). V týchto prípadoch pravdepodobne išlo o hľadanie fúznej reakcie v „studenom stave“, bez zahriatia média na tisíce stupňov, ako sa to deje na Slnku, alebo v krátkych impulzoch Tokamakov. Studená fúzia bol hit aj niektorých dospelých experimentátorov a niekedy aj podvodníkov...

Čo nám z toho vyplýva?

Žijú medzi nami mladí ľudia, ktorí svojimi geniálnymi schopnosťami, talentom ale aj usilovnosťou, často podobnou až posadnutosti nás ostatných (celé ľudstvo) môžu posunúť tam, kde to my zatiaľ ešte možno vnímame iba podvedome. 

Talentovaným ľuďom treba pomôcť!

Profesor Aurel Stodola
Profesor Aurel Stodola 

Jeden z takých géniov, švajčiarsky profesor (slovenského pôvodu) Prof. Aurel STODOLA, nazývaný aj otcom parných turbín, kedysi približne povedal:

„V každom ročníku študentov je niekoľko takých - ktorí nielen že plnia všetky požiadavky a potreby, ale ich navyše preplňujú. Keď ich stretám, mám nutkanie pred nimi zložiť klobúk a pozdraviť ich - svojich úžasných študentov.

Ale talent zvyčajne nie je schopný preraziť iba tak, práve preto, lebo je zaujatý vážnymi vedeckými vecami a na bežné životné starosti nepozerá.

Takým treba pre blaho nás všetkých pomôcť....!“

Pre prípadných entuziastov z radu amatérov by však asi bolo ešte vhodné preventívne pripomenúť, že podobné aktivity (ilegálneho vybudovania si jadrového , či rádioaktívneho zariadenia) sú aj na Slovensku prísne regulované tzv. Atómovým zákonom, a jeho porušenie by zrejme mohlo mať trestno-právne následky.... 

A to už nehľadiac na možné poškodenie zdravia nadšeného „vedca“ a prípadne aj jeho okolia vyplývajúce niekedy z nedostatku skúseností a niekedy aj z nedodržiavania známych pravidiel, čo nie je u odvážnych „nadšencov“ až tak zriedkavé....

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu