Náklady na jadrovú energiu (pre začiatočníkov)

Autor: Marian Nanias | 12.11.2019 o 10:17 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  263x

Každý hovorí („vie“), že jadrová energia je drahá. Tiež vieme, že existujúce reaktory vyrábajú čistú elektrinu veľmi lacno. Ale, čo je to, drahé alebo lacné? Závisí to od toho, ako sa vypočíta hodnota.

Náklady na jadrovú energiu (pre začiatočníkov).

Fínsky autor Rauli Partanen sa zaoberá otázkami financovania jadrovej energetiky. Píše svoje blogy a ponúka výpočty o tom, aké náklady sú pre jadrovú energiu, koľko jadra potrebujeme do roku 2050, aby sme si udržali dobrú pozíciu v otázke zmeny klímy, atď....

Jeho blogy v anglickom jazyku nájdete napríklad tu: https://thinkatom.net/author/kaikenhuippu/ ,

alebo napríklad tu: https://4thgeneration.energy/author/rauli-partanen/

Keďže v minulom článku boli v diskusii aj pripomienky, že koľko JE vlastne stojí, ponúkam tu preklad jedného z jeho (Partanena) článku...

Každý hovorí („vie“), že jadrová energia je drahá.

Tiež vieme, že existujúce reaktory vyrábajú čistú elektrinu veľmi lacno.

Ale, čo je to, drahé alebo lacné?

Závisí to od toho, ako sa vypočíta hodnota.

Tzv. „Levelized Cost of Electricity (LCOE)“, teda vyrovnané náklady na elektrinu sú údaje, ktoré sa používajú na porovnávanie nákladov na energiu údajne „vyrovnaným“ spôsobom. Znie to férovo, však? Vypočítame LCOE pre všetky zdroje energie a potom zostavme najlacnejší model. Problém je vyriešený!

Bohužiaľ, nie je to také jednoduché. LCOE sa zdá ako čierna, nepriehľadná škatuľka, ktorá môže dať v podstate akúkoľvek odpoveď, ktorú chceme.

A aby sme porozumeli výsledkom každého daného porovnania LCOE, musíme si veľmi pozorne prečítať aj drobnú tlač - aké predpoklady sa do výpočtu dostali a prečo.

Vezmime si niekoľko príkladov týchto predpokladov.

Napríklad, je tam zahrnutá cena za zmenu klímy a ak áno, tak ako?

V tomto smere bude takmer akýkoľvek výsledok výpočtov tvrdiť, že „mali by sme spaľovať viac fosílnych palív“, teda to znamená, že za zmenu klímy sa cena vôbec neúčtuje, a ak aj áno, tak aspoň nie zmysluplným spôsobom.

A čo životnosť elektrárne?

Ako dlho predpokladáme, že vydržia rôzne elektrárne alebo turbíny?

A nakoniec, ako si vážime dnes vyrobenú energiu v budúcnosti o 20 alebo 40 rokov, ako to určuje diskontná sadzba, ktorú používame?

Pre dlhodobé počiatočné investície, ako je jadrová elektráreň, môžeme urobiť ako chceme to, aby sa to zdalo také drahé, stačí na to jednoducho úprava týchto parametrov. A často sa to tak aj robí....

Aké sú teda naozaj skutočné náklady na jadrovú energiu?

Skúsme to ukázať na zjednodušenom príklade (ako pre začiatočníkov).

Urobíme to na základe výpočtu „odzadu“.

Vo veľkom zjednodušení existujú v zásade dva druhy nákladov:

  • kapitálové investície (vrátane nákladov na financovanie), a
  • náklady na prevádzku a údržbu (O&M).

Zoberme si ako príklad Európsky tlakový reaktor (EPR) a nastavme si nasledujúce predpoklady:

  • Celkové kapitálové investičné náklady vrátane finančných nákladov sú na úrovni 15 miliárd EUR. Povedzme že 10 miliárd EUR je určených na obdobie výstavby a 5 miliárd EUR na ďalšie priebežné platby úrokov.

Môže to v princípe byť aj o niekoľko miliárd menej, či viac, závisí to aj od ďalších okolností.

  • Prevádzkové náklady (O&M) včítane údržby, vrátane jadrového paliva, a ďalších odpadových a vyraďovacích fondov sa pohybujú okolo 20 EUR za MWh. Vezmime ale maximum, teda až 25 EUR za MWh, aby sme sa uistili, že sme na bezpečnej strane výpočtov, a máme dostatok peňazí na prevádzku, prípadnú rekonštrukciu ako aj riadnu údržbu počas životnosti jadrovej elektrárne.

Jeden jadrový reaktor EPR s výkonom 1,6 GW, by mal ročne vyprodukovať v priemere vyše 12 TWh elektrickej energie (čo je napríklad takmer rovnako ako celá Dánska flotila veterných elektrární).

EPR má plánovanú počiatočnú životnosť 60 rokov, ktorá sa pravdepodobne môže predĺžiť na 80 rokov alebo aj dlhšie. Zoberme si zaokrúhlené číslo a povedzme, že počas svojej životnosti bude EPR vyrábať 1 000 TWh elektriny. Pri prevádzkovanej životnosti reaktora na úrovni 80 rokov by to bolo cca 12,5 TWh.

Pri týchto 1 000 TWh sú náklady na O&M 25 miliárd EUR alebo 25 EUR za MWh. A keď sa celkové investičné náklady vo výške 15 miliárd EUR rozložia, dostávame sa na úroveň 15 EUR za MWh.

Ak to prepočítame, teda náklady na jadrovú energiu stoja 40 EUR za MWh!

To je veľmi slušné číslo a riešenie pre dodávku elektrickej energie s nízkym obsahom uhlíka, ktorá je dostupná 24 hodín denne a 7 dní v týždni!

Nemci napríklad platia viac ako 60 EUR za MWh len za výkupné ceny [!] (EEG na rok 2018 je 67,1 EUR za MWh, ktorý sa používa na úhradu vstupných taríf podľa zákona o obnoviteľnej energii), ktoré potom nemecká distribučná sieť poskytuje regionálnym dodávateľom aj  obnoviteľnej energie. Celkovo ich účty za elektrinu niekedy stúpajú až na približne 300 EUR za MWh vrátane všetkých daní a nákladov na sieť. Nie je preto divu, že mnohí Nemci na vykurovanie oproti elektrine preferujú plyn!

Náklady na udržateľnosť

Prečo však v niektorých správach vidíme náklady na jadrové zdroje až takmer 100 EUR za MWh?

Existuje jeden drvivý dôvod: - Diskontovanie.

Diskontovanie je zložitá téma, ale skúsime to zjednodušiť na ľahšie pochopenie:

  • Keď ekonómovia a investori porovnávajú čistú súčasnú hodnotu investície, diskontujú budúcu produkčnú hodnotu (danej investície) s určitým ročným tempom, ktorá je často medzi 3% a 10%.

Pri diskontovanej (zníženej) cene má v skutočnosti elektrická energia (alebo aj čokoľvek iné) vyrobená za 10 alebo 20 rokov odteraz (v budúcnosti) len malú časť dnešnej hodnoty.

Ako je vidieť z nižšie uvedenej tabuľky, diskontná sadzba vo výške iba 7% bude znamenať, že na výrobu za 20 rokov (keď budeme iba v štvrtine alebo tretine  celkovej prevádzkovej životnosti jadrového reaktora) bude mať iba 26% z dnešnej hodnoty.

Všetko vyrobené po 30 alebo 40 rokoch má prakticky nulovú hodnotu, a to aj pri nízkych diskontných sadzbách.

Využívanie diskontácie môže byť obozretné ekonomické myslenie, pretože vždy uprednostňujeme súčasnú prítomnosť pred budúcnosťou, ale pri veľkých a vážnych problémoch, ako je napríklad čistá energia alebo zmena klimatického podnebia, je to aj etická voľba, ktorú robíme smerom k budúcim generáciám.

Nastavením diskontnej sadzby na niekoľko percentuálnych bodov možno porovnateľnú LCOE pre jadrovú energiu ľahko zdvojnásobiť alebo dokonca strojnásobiť.

Napríklad Medzivládna skupina pre pracovnú skupinu pre zmenu klímy (III kapitola 7 o energetických systémoch) použila až 10% pri porovnaní LCOE rôznych zdrojov energie (Používali váhovú kapitálovú úrokovú sadzbu, ktorá je v podstate rovnaká).

Zníženie tejto miery z 10% na miernejšiu 1,4% znížilo LCOE náklady na jadrovú energiu z 97 USD/MWh na približne 42 USD/MWh.

A to je pokles o viac ako 50% a je blízko k nášmu výpočtu „odzadu“, ktorý sme už uviedli....

Diskontná sadzba je mocným nástrojom a v niektorých prípadoch existujú dôvody na jej použitie, napríklad pri porovnávaní investícií z čisto peňažného hľadiska.

Tvrdím však, že diskontovanie by malo mať minimálnu spoločenskú úlohu v prípade udržateľnosti a diskusii o zmene klímy.

Prečo?

Pretože diskontovanie budúcich generácií vôbec nezapadá do myšlienky udržateľnosti; - v skutočnosti je to práve naopak.

Mali by sme pre našich potomkov nechať našu planétu Zem lepším miestom.

A práve diskontovanie je jedným z ekonomických mechanizmov, ktoré to môžu prakticky úplne znemožniť.

Väčšina ľudí si tiež neuvedomuje, že robíme diskonty (alebo nemusia rozumieť princípu), pretože zvolená miera pre konkrétnu správu alebo scenár a dôvody, ktoré sú v pozadí za nimi, sa takmer nikdy neuvádzajú jasne alebo otvorene.

Ako spoločnosť by sme si mali uvedomiť, že diskontovanie pri vyšších sadzbách nás vedie k tomu, aby sme dnes radšej spotrebúvali viac fosílnych palív namiesto budovania jadrových, veterných alebo solárnych elektrární!

Fosílne palivá nám totiž prinášajú okamžité výhody (zisky) ihneď teraz, ale zanechávajú problémy (náklady) pre budúcnosť, kde už zjavne (pre niekoho) nie sú dôležité....

Originál článku nájdete tu:

https://www.energy-reporters.com/opinion/cost-of-nuclear-for-dummies-and-future-generations/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Marketér: Deti v predvolebnom spote Smeru? Je to za hranou

Ako by mali komunikovať štátne inštitúcie a darí sa to polícii?


Už ste čítali?