Jadrová energia – Prípad americkej Kalifornie

Autor: Marian Nanias | 4.11.2019 o 5:48 | (upravené 4.11.2019 o 16:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  429x

Minule sme spomenuli JE TMI v štáte Pensylvánia. Pozrime sa na štát Kalifornia, kde odstavujú aj svoju poslednú JE Diablo Canyon. Výsledok? Sedem krát (7x) vyššia cena elektrickej energie oproti priemernej v iných štátoch USA.

Jadrová energia – Prípad americkej Kalifornie

 

V minulom článku som písal o odstavení americkej jadrovej elektrárni Three Mile Island, v štáte Pensylvánia, ktorá je doslova určitou celosvetovou ikonou... Pozrime sa spoločne teraz na situáciu v americkom štáte Kalifornia, kde odstavujú aj svoju poslednú jadrovú elektráreň Diablo Canyon. A aký je výsledok? Sedem krát (7x) vyššia cena elektrickej energie oproti priemernej ceny v iných štátoch USA.

Napriek rastúcich obáv týkajúcich sa globálneho otepľovania a energetickej udržateľnosti a teda adekvátneho dopytu po čistej a obnoviteľnej energie zostáva stále jadrová energia vysoko politickou a rozdeľujúcou témou spoločnosti. Z historického hľadiska však bola práve aj Kalifornia priekopníkom vo využívaní jadrovej energie.

Energetická kríza západu USA

Energetika Kalifornie je vo svete známa hlavne kvôli tzv. Kalifornskej energetickej kríze, známej tiež ako Energetickej kríze západu USA v rokoch 2000 a 2001. Vtedy sa celý americký štát Kalifornia ocitol v nedostatku dodávok elektriny spôsobenej manipuláciou trhu a výrazne ovplyvnil  maloobchodné ceny elektrickej energie. Kalifornia trpela niekoľkými rozsiahlymi výpadkami (tzv. black-outami), a jedna z najväčších energetických spoločností v krajine skolabovala. Príčiny boli jednak že bolo v tom čase sucho, ale hlavne v oneskorení pri schvaľovaní nových elektrární a umelou manipuláciou trhu s elektrickou energiou! To spôsobilo až 800% (!) zvýšenie veľkoobchodných cien od apríla 2000 do decembra 2000. Výpadky nepriaznivo ovplyvnili mnohé podniky, ktoré boli závislé od spoľahlivého zásobovania elektrickou energiou, a nemohli dodať služby mnohým maloobchodným spotrebiteľom. V tom čase mala Kalifornia inštalovanú výrobnú kapacitu 45 GW, a v čase výpadkov bol dopyt 28 GW. Energetické spoločnosti, najmä Enron, vytvorili umelý rozdiel (medzeru) v dopyte a ponuke, aby fiktívne vytvorili umelý nedostatok pre umožnenie zvýšenia cien! Obchodníci s energiou v dňoch špičkového dopytu prinútili (aj jadrové) elektrárne prejsť do režimu off-line (napríklad kvôli údržbe) s cieľom zvýšiť cenu. Tak mohli (obchodníci) predávať energiu za prémiové ceny, niekedy až do 20-násobku svojej normálnej hodnoty. Keďže štátna vláda mala určený strop pre maloobchodné poplatky za elektrinu, táto manipulácia trhu stlačila marže odvetvia, čo spôsobilo začiatkom roku 2001 bankrot spoločnosti Pacific Gas and Electric Company (PG&E) a takmer aj bankrot spoločnosti Edison v južnej Kalifornii. Finančná kríza bola možná z dôvodu právnych predpisov o čiastočnej deregulácii zavedených v roku 1996 kalifornskými zákonodarcami (AB 1890) ako aj guvernérom Pete Wilsonom. Spoločnosť Enron, ktorej skutoční majitelia boli z východného pobrežia USA (a nevadila im energetická kríza na západe USA, keďže tam nežili) špekulatívne využila túto dereguláciu v Kalifornii a podieľala sa na ekonomickom profite a nafúknutí ponúkania cien na spotových trhoch. Kríza stála cca 40 až 45 miliárd US dolárov.

V americkom štáte Kalifornia je viacero jadrových zariadení:

Treba však objektívne priznať, že prakticky na všetkých z nich boli aj problémy, ktoré na niektorých z nich pretrvávali aj roky....

Nie je preto vlastne vôbec ani prekvapujúce, že v Kalifornii už od šesťdesiatych rokov 20. storočia dochádzalo k rastúcemu hnutiu proti jadrovej energii.

A tí, ktorí boli proti šíreniu jadrových elektrární, mali v posledných desaťročiach úspešný príbeh - v USA zostalo v prevádzke iba 99 jadrových reaktorov, a očakáva sa odstavenie ďalších.

V Kalifornii donedávna zostala v prevádzke už iba osamelá jadrová elektráreň Diablo Canyon. Aj tá už teraz tiež pomaly končí. Aký to má dopad na energetiku štátu?

  • Jadrová elektráreň Diablo Canyon (2160 MW), neďaleko San Luis Obispo, ktorá používala na chladenie vodu z oceánu. Jej majiteľom je spoločnosť Pacific Gas and Electric Company (PG&E). JE má dva reaktorové bloky. 1. blok má výkon 1073 MW, a komerčnú prevádzku začal v máji 1985, a 2. Blok má výkon 1087 MW a komerčnú prevádzku začal o rok neskôr v marci 1986. Oba reaktorové bloky majú svoje jadrové reaktory tlako-vodného typu (PWR). Pôvodná prevádzková licencia pre bloky JE Diablo Canyon mala vypršať v roku 2024 (2025) a ak ju chce spoločnosť PG&E prevádzkovať dlhšie, musela by požiadať americký jadrový dozor (US NRC) o typické 20-ročné predĺženie, spojené so všetkými súvisiacimi opatreniami. Teraz už však definitívne rozhodli o jej odstavení. Konkrétne prevádzkové licencie pre reaktorové bloky JE Diablo Canyon 1 a 2 majú platnosti do 2. novembra 2024 a 26. augusta 2025. Žiadosť spoločnosti PG & E o odstavenie JE Diablo Canyon z prevádzky vrátane spoločného návrhu bola schválená Kalifornskou komisiou pre verejné služby v januári 2018. A vo februári spoločnosť PG&E už stiahla svoju pôvodnú žiadosť americkému jadrovému dozoru NRC o predĺženie licencií.
  • Ďalšia jadrová elektráreň je San Onofre. Jadrová elektráreň v San Onofre (San Onofre Nuclear Generating Station  - SONGS) je už dnes odstavená jadrová elektráreň, postavená južne od San Clemente v Kalifornii na tichomorskom pobreží. JE bola odstavená v roku 2013 po zlyhaní náhradných parogenerátorov a v súčasnosti sa pripravuje na úplné vyradenie. Vlastníkom JE je spoločnosť Edison v južnej Kalifornii spolu s ďalšími menšími spoločnosťami a zastúpením obyvateľstva žijúceho v okolí. Za plnej prevádzky zamestnávala viac ako 2 200 ľudí. JE sa nachádza medzi oceánom a populárnou diaľnicou Interstate 5, ktorá sa tiahne pozdĺž západného pobrežia USA. Je aj zaujímavá svojim vzhľadom, keďže reaktorové bloky majú guľaté hemisférické budovy. Prvý reaktorový blok bol v prevádzke od roku 1968 do roku 1992. Jadrový reaktor bol tlakovodný (PWR) od firmy Westinghouse, a bol v prevádzke 25 rokov. Po ukončení prevádzky je používaný ako úložisko vyhoretého paliva. Blok mal zaujímavú guľovú kopulu z betónu a ocele; ktorej najtenšia stena bola hrubá 1,8 m. Jeho nominálny výkon bol 436 MWe netto.

Druhý reaktorový blok bol nabehnutý v roku 1983 a tretí reaktorový blok nabehli v roku 1984. Tieto bloky mali tiež reaktory PWR, ale ich  nominálne výkony boli vyššie, a 1 070 MWe a 1 080 MWe netto.

JE San Onofre mala technické problémy od samého začiatku. Napríklad novinári už v júli 1982 (v časopise Time) písali, že: „Firma Bechtel bola ... v roku 1977 v rozpakoch, keď zistila, že v San Onofre inštalovala 420 tonový jadrový reaktor najprv opačne“. V roku 2008 už boli naznačované zmienky o problémoch s možným zlyhaným generátorov pre vlastnú potrebu v stave núdze, nesprávne zapojené akubatérie ako aj údajné falšované údaje o požiarnej bezpečnosti. Americký jadrový dozor mal v roku 2011 voči JE výhrady, pretože síce zistili čiastočné zlepšenia, ale že v oblasti ľudskej výkonnosti „doterajšie nápravné opatrenia neviedli k trvalému a merateľnému zlepšeniu“. Podľa NRC sa pracovníci JE San Onofre „obávali odvetných opatrení (zo strany vedenia), ak nahlásia bezpečnostné problémy, niečo, čo je v rozpore so zaužívanými pravidlami“. Neskôr však NRC konštatoval v tejto oblasti pokrok. Vážne výhrady boli vznesené pri vyšetrovaní (v roku 2012) problémov diesel-generátorov, keď bola v olejovom systéme záložného dieselového generátora nájdená chladiaca kvapalina, ktorá by v prípade potreby spôsobila zlyhanie generátora. Bolo zistené, že sa našli  „dôkazy o možnom neoprávnenom zásahu“, čo bolo vyhodnotené ako potenciálna sabotáž!

V rámci desaťročného projektu JE, ktorý sa skončil v roku 2011 a stál 671 miliónov dolárov, spoločnosť Edison na JE vymenila pôvodné parogenerátory na oboch týchto blokoch parogenerátormi Mitsubishi s upraveným dizajnom. Vďaka konštrukcii, ktoré sú pre také veľké reaktory nezvyčajné, tam boli jedny z najväčších parogenerátorov, aké kedy boli vôbec vyrobené. Nedostatkom týchto veľkých parných generátorov však bolo opotrebovanie rúrok, ktoré si vyžaduje výmenu skôr, ako je ich 40-ročná životnosť. Okrem toho to spôsobovalo aj doplňujúce komplikácie pretože parogenerátory, ktoré sú najväčšími komponentmi v reaktorovej budove, si vyžadovali aj dočasný doplňujúci otvor cez plášť betónu ochrannej obálky (kontajmentu). Výmena na 2. bloku bola dokončená v roku 2009 a na 3. bloku v roku 2011. Spoločnosť Edison odhaduje, že úspešná (!) modernizácia by zákazníkom ušetrila 1 miliardu dolárov počas licenčného obdobia závodu, ktoré v tom čase trvalo až do roku 2022. Okrem toho v priebehu týchto rokov 2009-2010 na blokoch uskutočnili ďalšie vylepšenia, ktoré mali zabezpečiť predĺženie životnosti o ďalších 20 rokov. Pôvodný cieľ sa však žiaľ nepodaril, a oba jadrové reaktory už odstavili v januári 2012 po zistení predčasného opotrebenia na viac ako 3 000 trubkách v nových (práve vymenených) parogenerátoroch. Americký jadrový dozor sa tým samozrejme intenzívne zaoberá. Bolo to podporené aj (americkým) senátom z iniciatívy senátorky Barbary Boxer, ktorá vyzvala na dôkladné vyšetrenie (trestného činu všeobecného ohrozenia). V júni 2013 spoločnosť Southern California Edison oznámila trvalé rozhodnutie o odstavení 2. a 3. bloku, pričom zdôraznila „pretrvávajúcu neistotu o tom, kedy alebo či sa SONGS vôbec môže vrátiť do služby“, a uviedla, že prebiehajúce kontrolné, regulačné a „administratívne procesy a odvolania“ by pravdepodobne spôsobili odklady akýkoľvek predbežných plánov na reštartovanie o „viac ako rok“. Uviedli, že „úplné vyradenie blokov z prevádzky po ich odstavení bude trvať niekoľko rokov v súlade s obvyklými postupmi.“ Jediným sporným bodom s jadrovým dozorom sú zatiaľ plány spoločnosti Edison o miestnom skladovaní vyhoreného jadrového paliva na mieste suchým spôsobom, pretože sa ho za desaťročia prevádzky vytvorilo značné množstvo.

  • Malý jadrový experimentálny reaktor Santa Susana Sodium Reactor Experiment (SRE), teda pokusný reaktor chladený sodíkom, postavený spoločnosťou Atomics International v rámci spoločného programu s NRC laboratóriu v Santa Susane neďaleko Moorparku v regióne Ventura. Do prevádzky bol uvedený už v apríli 1957, elektrickú energiu začal dodávať do siete 12. júla 1957 a odstavený bol vo februári 1964. Reaktor mal výkon 6,5 MW. Je považovaný ako prvá civilná jadrová elektráreň v Kalifornii a tiež ako prvá „komerčná“ jadrová elektráreň, keďže dodával elektrinu pre verejnosť napájaním blízkeho mesta Moorpark. V tom čase to však bol skutočne experimentálny reaktor, dá sa doslova povedať – na začiatku zbierania skúseností. Pôvodne bol navrhnutý a skonštruovaný tak, aby na ňom boli získané skúsenosti s používaním uránového paliva v reaktore používanom na výrobu elektriny. Palivové prvky v experimente v tomto reaktore chladenom sodíkom fungovali spočiatku bez akýchkoľvek predbežných skúšok, iba na teoretických predpokladov. Teda aj konštrukčné limity jadrového paliva boli založené iba na teórii, a nie na prevádzkových skúsenostiach (pretože tých bolo dovtedy veľmi málo, resp. skoro žiadne neexistovali). Nie je teda vlastne ani moc  prekvapujúce, že 26. júla 1959 tu došlo k nehode, pri ktorej bola časť aktívnej zóny roztavená, a trinásť zo 43 jadrovým palivových článkov bolo poškodených z dôvodu nedostatočného odvodu tepla. V dôsledku incidentu boli pre reaktor urobené zmeny nielen v experimentoch, ale bol upravený aj sodíkový chladiaci systém. Napríklad pri procese čistenia buniek bola neskôr používaná namiesto vody para, a okrem iných vylepšení bola upravená aj samotná geometria palivových prvkov. V čase incidentu bol už  reaktor v prevádzke 10 344 hodín. V septembri 1960, po vykonaní úprav a opráv bol s novou aktívnou zónou opäť nabehnutý do prevádzky a odpracoval ďalších 26 716 hodín a vyrobil celkom 37 GWh elektrickej energie. Technické analýzy incidentu však nepriniesli úplne jasné závery týkajúce sa druhu a množstva čiastočne uvoľnených rádioaktívnych materiálov, a JE bola následne odstavená a príslušné zariadenia boli demontované. Úplné odstránenie deaktivovaného reaktora bolo ukončené v roku 1981. Počas aktívnej prevádzky reaktora boli v tomto laboratóriu vykonávané experimenty dvoma spoločnosťami a to North American Aviation a Rocketdyne. Rocketdyne tu okrem iného robila testovanie a vývoj raketových motorov na kvapalné palivá, zatiaľ čo divízia Atomics International (z NAA) sa zameriavala na vývoj komerčných jadrových reaktorov a kompaktných jadrových reaktorov pre vesmírne aplikácie.
  • Jadrová elektráreň Vallecitos pri Pleasantone postavená spoločne spoločnosťou PG&E a General Electric Company a bola prevádzkovaná od roku 1957 do roku 1967. Bola to malá elektráreň s výkonom iba 30 MW. Vlastne to bolo fakticky jadrové výskumné stredisko. Jadrový reaktor bol varný (BWR), a ako taký bol prvý, ktorý patril súkromnej spoločnosti dodávajúci významnejšie množstvo elektrickej energie do verejnej energetickej siete. Od októbra 1957 do decembra 1963 dodal do siete cca 40 GWh. JE poslúžila aj ako výcvikové stredisko pre personál na o 5 rokov neskoršie postavenú JE Dresden v štáte Illinois. Ako kuriozitu môžeme vnímať že JE Vallecitos dostala od americkej NRC prevádzkovú licenciu pod registrovaným číslom "1". Vo výskumnom stredisku bolo aj laboratórium na výskum materiálov po ožiarení, k čomu slúžil aj malý 100-kW-tový výskumný reaktor. Okrem toho tu produkovali aj rádioaktívne zdroje používané v medicíne a v priemysle. Po objavení aktívneho pod-povrchového tektonicko-geologického zlomu tesne vedľa výskumného centra bolo toto v roku 1977 prakticky odstavené, a všetko jadrové palivo bolo z lokality odstránené.
  • Varný reaktor s výkonom 63 MW v jadrovej elektrárni Humboldt Bay v Eureke, spoločnosti PG&E bol v prevádzke od augusta 1963 do júla 1976. Bola to v poradí siedma licencovaná JE v USA. Reaktorový blok JE Humbolt Bay má číslo 3. Je to preto, lebo na lokalite už boli predtým dva malé elektrárenské bloky, ale na klasické fosílne palivo. Tie začali pracovať a dodávať elektrickú energiu pre mesto Eureka a okolie už v 50-tich rokoch minulého storočia. Odpracovali 50 rokov. Reaktorový blok č. 3 bol spustený do prevádzky v roku 1963. Ako sme spomenuli, blok mal výkon iba 65 MW, a bola to zaujíavá koncepcia varného jadrového reaktora s prirodzenou cirkuláciou chladiva. V roku 1976 bol blok normálne odstavený na výmenu jadrového paliva a technické vylepšenia zamerané hlavne na seizmické zodolnenie proti prípadnému zemetraseniu. Opravy sa však neplánovite predĺžili, a v tom čase nastali aj význačné (prísnejšie) zmeny v požiadavkách amerického jadrového dozoru, čo vnieslo doplňujúce požiadavky na prevádzku ako aj na samotný projekt. Po následnom zhodnotení takto vynútených doplňujúcich neplánovaných investícií sa majitelia JE rozhodli vzdať ďalších dodatočných úprav bloku a blok už do prevádzky nevrátili. V roku 1983, PG&E ohlásila jeho vyradenie z prevádzky a v roku 1986 požiadala NRC o povolenie, že prevádzkovať blok nebudú , ale budú tam dočasne ešte uskladňovať jadrové palivo. Toto (tzv. Licenica SAFSTOR) od dozoru dostali o dva roky na to (1988).          
  • Jadrová elektráreň Rancho Seco. Rancho Seco Nuclear Generating Station je jadrová elektráreň dnes už odstavená a vyradená z prevádzky, ktorú dala postaviť miestna komunita, prostredníctvom svojho zastupiteľstva (Sacramento Municipal Utility District - SMUD) v meste Herald. Použitý jadrový reaktor bol tlako-vodného typu (PWR) od spoločnosti Babcock&Wilcox, s výkonom 913 MW. Prvý kritický stav dosiahol 16. septembra 1974 a do komerčnej prevádzky bol prijatý 17. apríla 1975. JE mala vybudované aj 65-hektárové jazero, ktoré slúžilo aj ako núdzové záložné zásobovanie, a toto bolo doplňované z blízkeho vodného kanála Folsom. 20. marca 1978 došlo k nehode, ktorej pôvodom bolo zlyhanie elektrického napájania (pre nejadrový prístrojový systém), ale malo to vážny dopad, pretože došlo k vysušeniu parogenerátora. (report NRC LER 312 / 78-001). Následné vyšetrovanie spojené s „prekurzormi“, dospelo k záveru, že ak by sa boli vyskytli ďalšie poruchy, mohlo to dokonca viesť k jadrovej katastrofe. Neskôr americký jadrový dozor NRC (2005) dospel k záveru, že táto nehoda bola treťou najzávažnejšou udalosťou súvisiacou s bezpečnosťou JE v USA (Po JE Three Mile Island a požiaru na JE Browns Ferry). JE bola v prevádzke 14 rokov (od apríla 1975 do júna 1989), teda jej pôvodná prevádzková životnosť bola využitá iba na 39%. Po viacerých referendách a verejnom hlasovaní bola JE 7. júna 1989 odstavená. Jej odstavenie vyplynulo z kombinácie viacerých faktorov, medzi ktoré patria viacročné odstávky, prekročené náklady, ale aj nesprávne riadenie, viacnásobné drobné nehody, ktoré zahŕňali úniky rádioaktívnej pary, a tiež aj opakované spustenia po nevyriešených automatických odstaveniach. Jedna z veľmi závažných príčin bolo aj pravidelné zvyšovanie sadzieb, ktoré zahŕňalo zvýšenie až o 92% počas jedného trojročného obdobia (!). V súčasnosti sú z lokality odstránené technologické zariadenia a ako pamiatka tam zostali iba prázdne chladiace veže a roztrúsené sirény civilnej obrany, ktoré kedysi varovali ľudí pred únikom rádioaktivity. V lokalite však postavili masívne solárne zariadenia a v roku 2006 uvedená do prevádzky aj elektráreň Cosumnes na zemný plyn. 23. októbra 2009 jadrový dozor uvoľnil väčšinu areálu na verejné použitie bez obmedzenia, zatiaľ čo približne 4,5 ha pôdy vrátane budovy na skladovanie nízko rádioaktívneho odpadu a zariadenia na skladovanie vyhoretého paliva v suchých kontejneroch zostávajú u držiteľa licencií NRC. Pôvodná cena elektrárne keď bola postavená (1974) bola 375 miliónov dolárov, (čo je 1,52 miliardy dolárov k roku 2018) a podľa SMUD boli náklady na vyradenie z prevádzky asi 120 miliónov dolárov v roku 1974 (485 miliónov dolárov v prepočte na rok 2018).

Schválenie odstavenia poslednej JE v Kalifornii

V januári 2018 odhlasovali oficiálni predstavitelia štátu Kalifornia odstavenie poslednej jadrovej elektrárne štátu. Úplne všetkých päť členov Kalifornskej komisie pre verejné služby pri schvaľovaní žiadosti spoločnosti Pacific Gas & Electric Co.  hlasovalo súhlasne na odstavenie jadrovej elektrárne Diablo Canyon.  

V súvislosti so žiadosťou zastupiteľstva regiónu San Luis Obispo (kde JE leží), o dohodu vo výške 85 miliónov dolárov, ktorú predtým San Luis Obispo už dokonca dojednalo ako kompenzáciu za odstavenie JE s cieľom pomôcť pri prechode spoločnosti do života bez elektrárne vrátane straty daňového základu, však oficiálni predstavitelia štátu Kalifornia nepodporili a ani neschválili!

JE Diablo Canyon vyrába(la) 9% elektrickej energie pre Kaliforniu čo predstavovalo až 20% čistej, bezuhlíkovej elektriny štátu. Bola to tiež pozoruhodná-mediálne známa jadrová elektráreň na svete, preslávená fotografiou zamestnanca, ktorý odfotil veľrybu vyskakujúcu z oceánu pred JE.

Ak by sa bol  guvernér Gavin Newsom rozhodol podporiť právne predpisy, ktoré by sa potom pravdepodobne mohli stať zákonom, mohla jadrová elektráreň Diablo Canyon byť kľudne prevádzkovaná až do roku 2045 alebo dokonca do roku 2065. Mal na to všetky predpoklady, pretože bol (Newsom), zvolený minulý rok s úžasnými 62% hlasov, a vykonáva mimoriadnu moc nad zákonodarným zborom, aj v oblasti energetiky.

Lenže stal sa opak...

Prijali totiž taký zákon, ktorý  zvyšuje ceny elektrickej energie, na zaplatenie 21 miliárd dolárov pre elektrické rozvodné siete vrátane spoločnosti PG&E na zaplatenie súdnych procesov v oblasti požiaru a prevencie požiaru. Guvernér Newsom by to bez veľkých problémov mohol znížiť o jednu tretinu pre Kalifornských poplatníkov (ktoré dlhujú), a ktorí musia zaplatiť z 10 miliárd dolárov. Vtedy by bola jadrová energia klasifikovaná ako obnoviteľná a JE Diablo Canyon by mohla pokračovať v prevádzke. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že len 28% voličov súhlasilo so zákonom, zatiaľ čo 35% s ňou nesúhlasilo. A sedemdesiatosem percent občanov Kalifornie sa (správne) obáva, že výsledkom budú zase len vyššie ceny elektrickej energie!

V rokoch 2011 až 2018 vzrástli ceny elektriny v Kalifornii takmer šesťkrát viac (o 28%) ako v ostatných krajinách (5%) USA!

Časť tohto nárastu bola spôsobená aj odstavením predposlednej jadrovej elektrárne štátu, jadrovej elektrárne San Onofre.

Politická situácia je však pre jadrovú energiu naklonená - Demokratická strana (kde je aj Newsom) má nielen supermajoritu, ale aj väčšina Republikánov je už pro-nukleárna. Newsom by dokonca pravdepodobne mohol zachrániť JE Diablo Canyon aj bez hlasovania, a to jednoducho tým, že na to poverí svojich komisárov pre verejné služby.

Väčšina analytikov sa však domnieva, že je to veľmi nepravdepodobné, pretože sám Newsom viedol kedysi aktivity predčasne Diablo Canyon uzavrieť, ešte v čase keď bol zástupcom guvernéra. Toto všetko však bolo predtým, ako požiare v rokoch 2017 a 2018 spustošili Kaliforniu, požiare, ktorých následky začiatkom tohto roku napomohli aj bankrotu spoločnosti PG&E. Bolo to z dôvodu, že spoločnosť musela vyhlásiť bankrot po tom, ako súdy uznali miliardy kompenzácií a škody obetiam požiarov spôsobených elektrickými vodičmi PG&E.

Súčasne uznané obnoviteľné zdroje energie v Kalifornii (slnko, vietor, voda) sa už teraz blížia k svojmu limitu.

Štátny dispečing elektrickej siete musí stále viac platiť susedným štátom, aby využívali slnečné elektrárne v Kalifornii. Kalifornia má dokonca prerušené napájanie zo solárnych fariem počas slnečných dní s nízkym dopytom, aby nedošlo k poškodeniu rozvodnej siete. Uznanie jadrovej energie ako obnoviteľnej energie a záchrana JE Diablo Canyon by pre guvernéra Newsom znamenal odvážny krok. Narušilo by to však jeho väzby na tradičných protijadrových spojencov v životnom prostredí a znevážilo jeho postavenie. A to Newsom nemôže dopustiť, veď si svoj úrad vybojoval odvážne. Už v roku 2004, v rámci aktu civilnej neposlušnosti proti federálnemu právu ešte ako primátor San Francisca Newsom povolil manželstvo homosexuálov a lesbičiek. Hlási sa za tzv. „iného demokrata“, čo použil aj počas svojej gubernátorskej volebnej kampane v roku 2018 keď mal slogan bol „Odvaha za zmenu.“ Je to (z jeho pohľadu) pochopiteľné, veď Newsom nikdy nezakryl svoj záujem sa jedným dňom stať prezidentom USA, a zmenu klímy a podnebia je jeho agenda (obnoviteľné energetické zdroje).

V skutočnosti je však práve jadrová energia (v bohatých krajinách) najväčší zdroj čistej energie bez obsahu uhlíka a veda ukazuje, že je to aj najbezpečnejší spôsob, ako vyrobiť spoľahlivú elektrinu.

Napríklad len v roku 2018 na uliciach Los Angeles v skutočnosti zomrelo štyrikrát viac ľudí, ako zomreli alebo zomrú pri všetkých svetových jadrových haváriách vrátane Fukušimy a Černobyľu.

A keďže jadrové palivo nespôsobuje smrteľné znečistenie ovzdušia, do dnešného dňa zachránilo takmer dva milióny životov.

Medzitým sa zakaždým, keď je jadrová elektráreň po celom svete zatvorená, emisie zvyšujú spolu s cenami elektrickej energie, pretože solárne a veterné zdroje nie sú spoľahlivými náhradami fosílnych palív. V skutočnosti existuje stále viac dôkazov, že z dôvodu ich prerušovanej prevádzky solárne a veterné elektrárne skutočne blokujú fosílne palivá, najmä zemný plyn.

A nakoniec – ekonomické parametre

A potom sú tu ekonomické dopady. Okrem zvýšenia sadzieb za elektrinu bude odstavenie JE Diablo Canyon viesť k tomu, že regióny San Luis Obispo a Santa Barbara stratia - 27 miliónov dolárov ročne v miestnych daniach, - 1 500 dobre platených pracovných miest a - ročný plat viac ako 200 miliónov dolárov, čo podporuje - ďalších 2 800 miestnych pracovných miest.

Kalifornia je piata najväčšia ekonomika na svete (!), má však aj najvyššiu mieru chudoby v Spojených štátoch (!). Polovica obyvateľov bez domova žije v Kalifornii.

Pokiaľ ide o klimatické a environmentálne zmeny v Kalifornii, nie sú také silné, ako sa zdá. Väčšina zníženia emisií štátu je dôsledkom prechodu z uhlia na zemný plyn pri dodávke elektriny zo štátu a zo udržiavania nízkeho počtu obyvateľstva blokovaním novej bytovej výstavby, čo sa pod novým guvernérom zhoršilo.

Emisie kalifornského energetického priemyslu sú medzitým dnes dvakrát vyššie ako v prípade, ak by štát dodržal svoje pôvodné plány a postavil plánované jadrové elektrárne.

Keby Kalifornia použila odhadom cca 100 miliárd dolárov na jadrovú energiu namiesto veternej a solárnej energie, mala by dostatok energie na to, aby nahradila úplne všetky fosílne palivá vo svojom domácom mixe elektriny!

Nuž a aký je z toho výsledok?

Pozrite sa sami: - Ceny elektrickej energie v Kalifornii narástli 7 x (áno čítate správne – až sedem krát) oproti priemerným cenám v iných štátoch USA!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Marketér: Deti v predvolebnom spote Smeru? Je to za hranou

Ako by mali komunikovať štátne inštitúcie a darí sa to polícii?


Už ste čítali?