Jadrová energia – A ľudské (nelogické) reakcie a správanie.

Autor: Marian Nanias | 8.11.2019 o 5:55 | (upravené 8.11.2019 o 18:53) Karma článku: 1,93 | Prečítané:  715x

Strach je najčastejší a asi aj najhlbší ľudský cit! Emocionálne následky katastrof jadrových elektrární zahŕňajú depresiu, úzkosť, post-traumatickú stresovú poruchu a aj zatiaľ lekársky vôbec nevysvetliteľné somatické príznaky.

Jadrová energia – A ľudské (nelogické) reakcie a správanie

Nie všetkým je známe, že strach je najčastejší a asi aj najhlbší ľudský cit!

Človek prichádza na tento svet slabý a nahý, s prvotnou inteligenciou drobného živočícha, ale už si prináša so sebou veľmi komplexnú a senzitívnu náchylnosť k strachu. Prejavuje sa to už behom našich prvých hodín života, kedy sa chvejeme a kričíme.....

Strach je jednoducho základný stav človeka a bezprostredne súvisí s naším bytím. Každý sa bojí a každý z nás má vždy z niečoho (aj keď maličkého) strach. Je to dokonca uľavujúce, pretože to znamená, že nie sme v tom sami!

Biológia strachu

Ja nie som lekár, a preto nasledujúca kapitola bude skôr taká zjednodušujúca a dúfam že ma neuro-chirurgovia a iní skutoční odborníci nebudú príliš moc kritizovať. A ak sa tu nájde nejaká tá odbornejšia chybička z medicínskeho pohľadu, tak sa za ňu už vopred ospravedlňujem..... 

Pre nedostatok pozitívnych pocitov, alebo pre neschopnosť cítiť bolesť vedci a lekári majú pomenovanie (anhedónia, analgézia). Napríklad ľudský mozog necíti bolesť. Nemá totiž receptory citlivé na bolesť, a preto necíti ani zmeny teploty, žiadny tlak, ani zranenia, kým nie je zasiahnutá oblasť spojená s určitou funkciou. Keď ľudia cítia bolesť, ktorú im spôsobuje na mozgu nejaký nádor alebo cysta, je to spôsobené tým, že tlačí na nervové tkanivo, ktorá mozog obklopuje, alebo žily, ktoré sú ním pretkané. Neurochirurgia to využíva pri operáciách mozgu, keď počas celej procedúry zostáva pacient pri vedomí, a môže tak komunikovať s neurochirurgom. Neschopnosť cítiť strach však nazývajú rôzne, ale tento stav je taký zriedkavý, že možno ani nemusí byť pomenovaný. Takých prípadov je však zriedka. V skutočnosti to vyzerá tak, že asi nikto nie je úplne odolný voči strachu. A keď sa človek dostane napríklad do stavu dusenia, vydesíme sa všetci.

Strach si skrátka vždy cestu do mozgu stále nájde!

Úzkostná (anxiózna) nálada je subjektívne nepríjemný pocit obáv a strachu. Strach však na rozdiel od fóbie, ani nemusí mať vždy konkrétny obsah. Je tu určitý rozdiel, pretože strach dokážeme prekonať. Naopak, fóbiu zvyčajne nie je jedinec schopný potlačiť vlastnou vôľou, aj keď si ich uvedomuje ako bezdôvodné pocity, ku ktorým má kritický postoj.

Rádio-fóbia

Fenomén, ktorý vedci a odborníci nazývajú rádio-fóbiou – je vlastne strach z ionizujúceho žiarenia. Každý tvorca hrôzy (spisovateľ, režisér), ktorý používa monštrá, vie, že nič nie je desivejšie ako to čo je vlastne neviditeľné: vŕzganie po schodoch, tieň na záclonách, náznak smrteľného zla. A žiarenie je presne to čo spĺňa tieto kritériá: záhadná prítomnosť, ktorú naše zmysly nemôžu pociťovať, nikto tomu nerozumie, ​​je to v ich ponímaní taký nepolapiteľný „ideálny“ zabiják. Svojim spôsobom to má opodstatnenie.

Ionizujúce žiarenie uvoľňujúce elektróny z atómov a prevádza ich na ióny alebo nabité častice, môže skutočne v atómoch a molekulách obsahujúcich živé tkanivo (ako je DNA), spôsobiť zmätok. A ak je intenzita a miera expozície príliš veľká, organizmus môže aj umrieť. Tento syndróm nazývame „Syndróm Akútnej Radiácie (ARS)“ a zabil veľa ľudí v dôsledku atómových bombových útokov v japonských mestách Hirošima a Nagasaki v 40. rokoch 20. storočia. Našťastie sa ľudia s radiáciou na takej vysokej toxickej úrovni dostanú do kontaktu mimoriadne zriedka, ak vôbec.

Čo sa stane v mozgu, keď ucítime strach

Dá sa zjednodušene povedať, že strach je taký starý ako je život na Zemi. Ide o základnú, hlbokú reakciu, biologicky vyvinutú na ochranu organizmov pred vnímaným ohrozením ich integrity, alebo existencie. Strach môže byť rovnako jednoduchý ako dotyk tykadla slimáka, alebo môže byť taký komplexný ako existenčná úzkosť u človeka. Či už zážitok zo strachu milujeme alebo nenávidíme, je nemožné poprieť, že ho vnímame veľmi seriózne. Keď sa berú do úvahy obvody mozgu a psychológie človeka, je evidentné, že niektoré z hlavných chemikálií, ktoré prispievajú k reakcii na strach – teda „boja alebo úteku“, sú zapojené aj do iných pozitívnych emocionálnych stavov, ako je šťastie a vzrušenie. Preto vedci tvrdia, že stav vzrušenia, ktorý zažívame počas vystrašenia, môže byť prejavený aj v pozitívnejšom svetle. Psychiatri, ktorí sa snažia liečiť strach to študujú prostredníctvom 

neuro-biológie. Ich štúdie a klinické interakcie tvrdia, že hlavným faktorom toho, ako prežívame strach, súvisí s kontextom. Keď náš „mysliaci“ mozog poskytne spätnú väzbu nášmu „emocionálnemu“ mozgu a my sa cítime ako v bezpečnom priestore, potom môžeme rýchlejšie prežívať tento stav vzrušení, teda z jedného strachu na potešenie alebo vzrušenie. Kontexty vlastne slúžia psychologickej funkcii - sú nevyhnutné na to, aby sa abstraktne odlíšil situačne informovaný význam od sveta. Kontexty formujú a definujú vnímanie zmyslových stôp, spomienky na minulé epizódy, obsah myslenia, význam slov a ciele cieľavedomého správania. Sú rutinne kódované bez nášho vlastného uvedomenia si.

Čo to ale kontext je (resp. sú, pretože ich rozoznávame viac) a ako sa prejavuje?

Pri veľmi širokom posúdení, by sme ho mohli definovať ako interné (kognitívne a hormonálne) a vonkajšie (environmentálne a sociálne) pozadie, proti ktorému fungujú naše psychologické procesy. Priraďuje nepredvídané udalosti, priestorové umiestnenia, potrebné podmienky a osobitné okolnosti vznikajúcim narážkam a stopám pamäti. Kontext zároveň zahŕňa vnímanie času, čím sa formuluje pamäť zážitku (na pripomenutie, uznanie a známosť) a tiež formovanie budúcich očakávaní podobných zážitkov (na predvídanie, predvídavosť a plánovanie). Kontexty ako také umožňujú flexibilné zobrazenie a získavanie informácií a majú ústrednú úlohu pri riešení nejasností, ktoré sú všetky potrebné na prispôsobivé správanie.

Je to napojené na sadu neurónov v tvare mandle, ktoré sú umiestnené hlboko v našom mozgovom laloku (Amygdala, corpus amygdaloideum). Amygdala, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri spracovávaní emócií, je súčasťou nášho limbického systému. Táto subkortikálna mozgová štruktúra je u nás (ale aj zvierat) spojená s obavami a potešením a jej veľkosť pozitívne koreluje s agresívnym správaním jednotlivých druhov. U ľudí je to najviac pohlavne dimorfná mozgová štruktúra a po kastrácii sa u mužov napríklad zmenšuje o viac ako 30%. A práve situácie ako úzkosť, autizmus, depresia, post-traumatická stresová porucha a fóbie sú podozrivé z toho, že sú spojené s abnormálnym fungovaním amygdaly napríklad v dôsledku možného poškodenia, vývojových problémov alebo nerovnováhy neuro-transmiterov.

Časť nášho mozgu (Hippocampus) je úzko spojená s amygdalou. Hippocampus a prefrontálna kôra pomáhajú mozgu interpretovať vnímanú hrozbu. Podieľajú sa na spracovaní kontextu na vyššej úrovni, čo pomáha človeku zistiť, či je vnímaná hrozba reálna. Napríklad keď uvidíme leva vo voľnej prírode, asi to v nás vyvolá silný strach, ale reakcia na toho istého leva v ZOO je skôr zvedavosťou a dokonca možno myslením, že aký je ten lev

roztomilý. Je to preto, že Hippocampus a frontálna kortex spracovávajú kontextové informácie a inhibičné cesty tlmia (amygdalovú) strachovú reakciu a jej následné výsledky. V podstate naše „mysliace“ okruhy mozgu upokojujú naše „emocionálne“ oblasti, že sme v skutočnosti v poriadku.

A teraz to dôležité....

Podobne ako je to aj u zvierat, my ľudia sa veľmi často učíme (aj strachu) prostredníctvom osobných skúseností, alebo odpozorovaním iných ľudí (napríklad napadnutých agresívnym psom)!

Evolučne jedinečný a fascinujúci spôsob učenia je však u ľudí aj prostredníctvom výučby - učíme sa z hovorených slov alebo písaných poznámok, a aj sledovaním novín, filmov, TV a podobne!

Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že ľudia sú sociálne stvorenia, ktoré navzájom ovplyvňujú, a dokážu sa učiť jeden od druhého! Takže, keď sa vidíme priateľov že v danej situácii rýchlo prešli z kričania na smiech, sme aj my spoločensky schopní absorbovať ich emocionálny stav, ktorý ovplyvní náš vlastný. Lenže, samozrejme, že to platí aj naopak. Keď niekto v našom okolí začne vyvolávať strach, resp. paniku sme veľmi náchylní prebrať aj to.....

Každý z týchto faktorov - kontext, rozptýlenie, sociálne učenie - má potenciál ovplyvniť spôsob, akým prežívame strach, spoločnú tému, ktorá ich všetky spája. Keď však nedokážeme rozpoznať, čo je a nie je skutočnou hrozbou, prehodnotiť (zatiaľ nepoznanú) skúsenosť, môžeme sa ľahko ocitnúť v stave, kde sa cítime, že to „nemáme pod kontrolou“. Naše vnímanie kontroly je životne dôležité pre to, ako prežívame strach. Či prekonáme počiatočný vnútorný rozpor pre „boj alebo útek“, či sa cítime spokojní, ubezpečení o našej bezpečnosti a presvedčení o našej schopnosti čeliť veciam, ktoré nás pôvodne vystrašili, alebo nie.

A tu je živná pôda pre rôzne špekulácie, zneužitie či konšpirácie.... Je to jedinečná oblasť pre polo-pravdivé, alebo až zavádzajúce informácie, ktoré môžu v zákulisí v skutočnosti znamenať napríklad umelé zvýšenie nákladu (predaja) novín, časopisov, zvýšenie sledovateľnosti daného kanálu TV, či návštevnosti internetových web-stránok.

Skrátka ide opäť iba o peniaze......  

Nevysvetliteľný strach z neznámeho

Vieme, že akákoľvek prírodná katastrofa a taktiež aj katastrofy spôsobené človekom spôsobujú okrem priamych poškodení ľudského tela aj značné bremeno na duševné zdravie ľudí.

Neobvyklé úrovne strachu a úzkosti môžu viesť k výraznej úzkosti a takým traumatickým následkom, že môžu obmedzovať schopnosť človeka uspieť v povolaní, v osobnom živote a celkovo si užívať život.

Tu vedci poukazujú na zaujímavý jav, že katastrofické udalosti týkajúce sa žiarenia (teda ľudovo povedané havárie spojené s jadrovou energiou, alebo ešte zjednodušenejšie s jadrovými elektrárňami) sú pre duševné zdravie ľudí obzvlášť škodlivé.

Emocionálne následky katastrof jadrových elektrární zahŕňajú depresiu, úzkosť, post-traumatickú stresovú poruchu a aj zatiaľ lekársky vôbec nevysvetliteľné somatické príznaky.

Ďalším zaujímavým zistením je aj, že emocionálne následky sa vyskytujú nezávisle od skutočne prijatej expozície ožiarením.

Tieto účinky sú často dlhodobé a zrejme súvisia hlavne so strachom z rozvoja rakoviny.

Výskum katastrof, ktoré sa týkajú žiarenia, najmä dôkazy z Černobyľu, naznačuje, že najrizikovejšími skupinami sú pochopiteľne matky s malými deťmi a pracovníci v oblasti dekontaminácie.

To isté na JE TMI ako aj Černobyle

Výsledky štúdií o deťoch ktoré žili v okolí americkej JE Three Mile Island (TMI) ako aj ukrajinského Černobyľu naznačujú, že hoci ich vlastné hodnotenie svojho zdravia je menej uspokojivé ako zdravie ich rovesníkov, pričom ich emocionálny, občiansky a psychosociálny vývoj je úplne porovnateľný! Skrátka boja sa až príliš....

Dôležitosť psychologického dopadu je zdôraznená jeho chronickosťou a štúdiami, ktoré ukazujú na to, že zlé duševné zdravie súvisí s fyzickými zdravotnými stavmi, skorou úmrtnosťou, zdravotným postihnutím ale aj nadmerným využívaním lekárskych služieb!

Solidarita a starostlivosť o poškodených

Spolu s haváriami na JE Three Mile Island, JE Černobyľ ako aj Fukušima Dai-či bol už svet svedkom mnohých iných tragických udalostí, pri ktorých došlo aj k masovým obetiam. Obete nehôd na JE sa často oprávnene obávajú, že ich situácia bude podcenená a zatienená novými inými hrôzami na svetovej scéne. Aj preto potrebné sa tým zaoberať a jedna z výhod nepretržitého monitorovania a výskumu duševného a fyzického zdravia týchto troch katastrof spojených s jadrovou energiou je, že samotná už práca s poškodenými symbolizuje dlhodobý súcit a starostlivosť, a to aj pre budúce generácie.

Fukušima

Vzhľadom na zistený nárast problémov s duševným zdravím po havárii na JE TMI a JE Černobyľ je pravdepodobné, že k rovnakému vzorcu dôjde aj u obyvateľov a evakuovaných osôb postihnutých vo Fukušime.

Predbežné údaje z Fukušimy skutočne naznačujú, že pracovníkom a matkám malých detí hrozí depresia, úzkosť, psychosomatické a post-traumatické príznaky, a to ako priamy dôsledok ich obáv z ožiarenia, tak nepriamym dôsledkom spoločenskej stigmy.

Je preto dôležité, aby sa poskytovatelia zdravotníckej a duševnej starostlivosti naučili rozpoznávať a zvládať psychologické symptómy a aby boli lekárske programy navrhnuté tak, aby zmierňovali stigmu a zmierňovali psychologické utrpenie integráciou psychiatrického a lekárskeho ošetrenia už v rámci nemocníc, a neprenášali to medzi bežné obyvateľstvo.

Možno by bolo tu vhodné aspoň čiastočne spomenúť aj haváriu na našej jadrovej elektrárni A-1 s jadrovým reaktorom KS-150 v Jaslovských Bohuniciach. Táto havária, ku ktorej došlo 22. februára 1977, bola najzávažnejšou nehodou JE v bývalom Československu. Došlo k nej pri zavážaní čerstvého paliva za prevádzky reaktora a bola vyhodnotená stupňom 4 na stupnici INES. V priebehu havárie došlo k poškodeniu jadrového paliva, jeho rozsiahlej korózii a tiež úniku rádioaktívneho materiálu do priestoru elektrárne. Bežná verejnosť v tom čase nevedela že dôkladné vyšetrenie prebehlo bezprostredne po havárii, a aj s dlhodobým ocenením vrátane sociologických aspektov tejto poruchy. Treba však priznať aj to, že politicko-spoločenské pomery v tom čase "neboli moc naklonené" prílišnej publicite podobných informácií. To žial pochopiteľne poskytlo množstvo konšpiračných výmyslov a aj po uvoľnení politických pomerov nepravdivej publicite v rôznych mas-médiách. Nakoniec aj pracovníci (napríklad pán V. Pačes za inú, predchádzajúcu nehodu) , ktorí v danom okanžiku prejavili chrabrosť a odvahu pri jej likvidácii boli ocenení vyznameniami až po mnohých rokoch neskôr.

Z čoho pochádza tento strach?

- Zdedená hrôza (z vojny a zničenia Hirošimy a Nagasaki) spojená s ožiarením;

- Často neúplné, protichodné a nezrozumiteľné informácie dozorných a riadiacich orgánov o žiarení a o tom, čo sa stalo v jadrových elektrárňach a v súvislostiach s nimi;

- Protichodné správy médií o udalostiach;

- Rozšírené pravdivé a aj nepravdivé zvesti o nepriaznivých účinkoch na zdravie a bizarných účinkoch na rastliny a zvieratá;

- Nedôvera a potenciálne skryté nepriateľstvo voči vládnym orgánom a vedeckej komunite;

- Tendencia pripisovať takmer všetky zdravotné problémy ožiareniu;

- Obavy z účinkov na zdravie budúcich generácií;

- Chaotické monitorovanie zdravia zo strany vládnych agentúr;

- Ekologické a sociálno-ekonomické poruchy; a čo je najdôležitejšie,

- Nedostatok rozlíšenia o skutočnom množstve vystavenej expozície a možných rizikách pre obyvateľstvo ako celku.

Príliš komplikované na jednoduché pochopenie

Účinky ionizujúceho žiarenia sú však komplikované na pochopenia aj skutočnosťou, že existuje viac ako jeden typ, pričom každý z nich sa mení v spôsobe poškodenia. Žiarenie prichádza v niekoľkých variantoch: alfa a beta sa skladajú zo subatomárnych častíc a môžu sa zastaviť v ich stopách pomocou listu papiera alebo vrstvy kože, zatiaľ čo žiarenie gama a röntgenové lúče sa skladajú z vysoko energetických a prenikajúcich fotónov. Všetky majú schopnosť ionizovať atómy, niekedy v procese generovať ďalšie žiarenie, čo zase len komplikuje veci pre pochopenie u verejnosti.....

V priebehu minulého storočia bol navyše šírený zmätený technický lexikón a žargón, ktorý popisoval a kvantifikoval žiarenie, od „Röntgen“, „Becquerel“ a „Rem“ (ekvivalent Röntgen), po „Rad“, „Gray“ a „Sievert“.

Niektoré z nich sa bežne používajú, zatiaľ čo iné sú už zastarané alebo sa objavujú iba za určitých okolností.

Každý má svoju vlastnú definíciu založenú na rôznych faktoroch. V súčasnej dobe je Sievert (Sv) najčastejšie používanou jednotkou pri posudzovaní účinkov radiačných dávok na zdravie. Nevyhnutné prirodzené žiarenie pozadia, ktoré dostávame z prostredia, je napríklad hodnotené asi 3 až 10 mSv (miliSieverty) ročne; Röntgen hrudníka poskytuje asi 0,1 mSv; mamogram, približne 0,4 mSv; CT snímok 2 mSv alebo viac, v závislosti od typu.

Stručné porovnanie troch najzávažnejších havárií na JE

Havárie na JE TMI, Černobyľ, a Fukušima sa napriek viacerým spoločným črtám sa samotné udalosti v mnohých ohľadoch líšili.

  • Havária druhého bloku JE TMI v americkom štáte Pensylvánia v roku 1979 spôsobila čiastočné roztavenie aktívnej zóny, malé (0,4 - 1 TBq) uvoľnenie rádionuklidov predovšetkým v samotnom reaktore a odporučenú dočasnú evakuáciu pre tehotné ženy a malé deti žijúce v okolí JE. Žiaľ zbytočne evakuovalo omnoho viac ľudí, ktorí sa však po krátkom čase bez problémov vrátili spať. Priemerná expozičná dávka pre dva milióny ľudí v kontrolovanej vzdialenosti od JE bola odhadnutá na 0,015 mSv a nezistilo sa žiadne zvýšenie chorobnosti ani úmrtnosti na rakovinu.
  • Havária 4. bloku v ukrajinskej JE Černobyľ v roku 1986 (v tom čase Sovietsky zväz) spôsobila devastáciu a rozsiahlu kontamináciu regiónov Ukrajiny, Bieloruska a Ruska; 31 priamych úmrtí medzi záchrannými pracovníkmi a hasičmi; trvalá evakuácia približne 200 000 obyvateľov; a nárast rakoviny štítnej žľazy u malých detí po konzumácii kontaminovaného mlieka. K nehode došlo v ľudskej populácii, ktorá bola už predtým vystavená umelému hladomoru a gulagom počas Stalinovej éry, programovému vyhladzovaniu židovskej populácie počas druhej svetovej vojny ako aj politickým represiám komunistickej moci, ktoré existovali až fakticky až do politického obmäkčenia pod názvom Perestrojka.
  • Havária na japonskej JE Fukušima-Daiči v roku 2011 bla z dôvodu zemetrasenia o sile 9,0 stupňov (a následných otrasov) a neskoršej ničivej vlny tsunami; Evakuovaných bolo cca 380 000 ľudí, a hoci priamo žiadny pracovník nezahynul, pri tranzite zomreli niektorí starší pacienti.

Je známe že v posledných dvoch udalostiach (teda Černobyľ a Fukušima) museli evakuovaní čeliť obrovskej stigme z komunít, kde boli presídlení!

A aj keď je zrejmé, že kultúrne kontexty všetkých týchto troch udalostí sú prekvapivo odlišné, účinky na duševné zdravie postihnutých ľudí sú pozoruhodne podobné.

Po havárii na JE TMI začali vedci skúmať oblasť duševného zdravia, v čom pokračovali neskôr aj po havárii na Je Černobyľ. Ako som tu už písal, všeobecné populačné štúdie ukazujú zvýšenie profilov psychologických symptómov a horšie subjektívne zdravie medzi exponovanými (v porovnaní s neexponovanými) skupinami obyvateľstva, hoci väčšina ľudí v bežnej populácii nevykazuje diagnózu psychiatrických stavov.

Podobne, hoci sa vyskytli štúdie zamerané na preukázanie kognitívnych porúch u detí narodených počas černobyľskej katastrofy, dôkazy z veľkej časti naznačujú, že deti, ktoré vyrastali „v tieni Černobyľu“ a „tieni TMI“ sú emocionálne, sociálne a doslova zdravo odolné.

Najväčšie účinky (problémov) sa vyskytli medzi matkami malých detí a pracovníkmi jadrových elektrární.

Matky malých detí

Výskumní pracovníci uskutočnili podobné epidemiologické štúdie matiek malých detí 10–11 rokov po nehodách TMI a Černobyle. Obe štúdie sa riadili postupmi Americkej inštitucionálnej kontrolnej rady a účastníci dali písomný informovaný súhlas s uverejnením výsledkov z dotazníkov týkajúcich sa fyzického zdravia, psychologickej symptomatológie a vnímania zdravotných účinkov nehôd.

Priemerný vek matiek z okolia JE TMI a Černobyľ bol v čase zberu údajov 37 rokov. Takmer všetky matky v oboch skupinách boli zosobášené a stredný počet detí v oboch skupinách boli dve. Viac ako polovica matiek TMI (56,4%) a Černobyľ (60,3%) mala minimálne stredoškolské vzdelanie. Vzhľadom na rozdiely v spoločenskom prostredí bolo 71,0% matiek z TMI protestantského vierovyznania, zatiaľ čo 69,0% evakuovaných z Černobyľu bolo vierovyznania Ruskej pravoslávnej cirkvi. V oboch štúdiách boli matky požiadané, aby vyhodnotili svoje celkové zdravie, pričom vzorka TMI dostala štyri možnosti odpovede: vynikajúca, dobrá, spravodlivá alebo zlá. Vzorka v Černobyle dostala päť možností odpovede: vynikajúca, dobrá, spravodlivá, zlá alebo veľmi zlá, čo odráža kultúrne rozdiely v modálnej odpovedi na túto otázku. Psychologické zdravie sa meralo pomocou troch pod-škál kontrolného zoznamu symptómov-90, čo je bežne používaný zoznam psychologických symptómov. Tri pod-škály boli úzkosť (10 položiek), depresia (13 položiek) a nepriateľstvo (6 položiek). Položky boli v posledných 2 týždňoch hodnotené na päťbodovej tiesňovej stupnici od 0 = „vôbec nie“ do 4 = „extrémne“. Hranica jednej štandardnej odchýlky v USA sa použila na určenie „vysokej“ verzus „nízkej“ úrovne zhoršenia symptómov. Nakoniec sa obe vzorky opýtali, či sa domnievajú, že nehoda ovplyvnila ich zdravie. Možnosti odpovedí pre matky TMI boli „áno, neisté a nie“, zatiaľ čo v prípade Černobyľu boli „áno veľmi, áno trochu a nie“.

Ako sa očakávalo, vzhľadom na rozsah týchto dvoch udalostí a rozdielnu životnú úroveň medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou, najmä v čase, keď sa štúdie uskutočňovali, Černobyľské matky mali oveľa vyššiu tendenciu hodnotiť svoje zdravie ako spravodlivé alebo zlé (38,5% Černobyľu) matiek verzus 10% matiek TMI), skóre vo vysokom rozmedzí postihnutí na psychologických mierach depresie (54% pre černobyľské matky oproti 24% pre matky s TMI), úzkosť (48% oproti 31%) a nepriateľstvo (51%) v porovnaní s 34%) a pravdepodobnosť viery, že ich zdravie bolo ovplyvnené nehodou (96% Černobyľských) evakuovaných uviedlo „áno veľmi“ (45%) alebo „áno trochu“ (51%) oproti 61% matiek TMI uviedlo „ áno “(43%) alebo„ neisté “(17%).

Ústrednou otázkou bol vzťah medzi vnímaným rizikom - a vlastným zdravím a duševným zdravím. V oboch skupinách tie, ktoré sa domnievali, že nehoda bola ovplyvnená na ich zdraví (TMI: „áno“ alebo „neistí“ v porovnaní so „nie“; Kyjev: „veľmi dobre“ v porovnaní so „áno do istej miery“ alebo „nie“), mali výrazne vyššiu úzkosť., skóre depresie a nepriateľstva a hodnotili svoje zdravie horšie ako tie, ktoré verili, že ich zdravie nebolo „ovplyvnené“ alebo „príliš neovplyvnené“. Konkrétne vo vzorkách TMI a Kyjeve tie, ktorí verili, že ich zdravie bolo ovplyvnené pri nehode boli trikrát pravdepodobnejšie, že ich zdravie označili ako „spravodlivé“ alebo „zlé“. Tieto paralelné zistenia týkajúce sa spojenia vnímania rizika s emocionálnym blahobytom sú zarážajúce vzhľadom na rozdiely vo vystavení, stresu pri evakuácii, stresu spojenom so stigmou, kultúre ako aj socio-politickom prostredí po katastrofe.

V Japonsku sa zhromažďujú údaje, ktoré nakoniec ukážu, či rovnaké vzorce existujú aj u matiek malých detí postihnutých haváriou vo Fukušime. Vzhľadom na dlhodobý psychologický vplyv medzi pozostalými, ktorí prežili atómovú bombu (Hirošima a Nagasaki), spolu s neoficiálnymi správami a štúdiom populácií dobrovoľníkov po Fukušime existuje dôvod sa domnievať, že sa budú  dlhodobé psychologické a subjektívne zdravotné následky pre matky malých detí podobať aj tu. Napríklad na Ukrajine je známe, že lekári často bez ohľadu na skutočnú realitu pripisovali zdravotné obavy, ktoré matky uviedli, radiačnej expozícii z Černobyľu. Aj toto sa ukázalo ako významný negatívny a rizikový faktor pre zlé duševné zdravie a zlé subjektívne zdravotné hodnotenie vo vzorke v Černobyle. Na Ukrajine a aj v Japonsku nie sú bežné ambulantné služby pre duševné zdravie obvyklé a hlavný zdroj podpory emocionálnych problémov leží na všeobecných lekároch a zdravotných sestrách. Preto je v oboch prostrediach nevyhnutné, aby všeobecní lekári (rodinní lekári, pôrodníci, pediatri) pochopili skutočné zdravotné účinky ožiarenia a naučili sa rozpoznávať a zvládať aj príznaky úzkosti a depresie.

Pracovníci jadrových elektrární

Štúdie pracovníkov JE TMI, ktoré vykonala pracovná skupina pre behaviorálnu komisiu ako aj ďalší výskumníci potvrdili, že viac-menej nenašli skoro žiadne dôkay o akútnom alebo chronickom diagnostikovateľnom duševnom zdraví spôsobenom nehodou TMI. Uviedli však, že pracovníci JE TMI v porovnaní s ostatnými pracovníkmi jadrových elektrární mali omnoho väčšie pracovné napätie, hnev, extrémne obavy, demoralizáciu a somatické ťažkosti. Zistenia týkajúce sa pracovníkov v Černobyle, označovaných ako likvidátori, boli viac výraznejšie. Konkrétne bola zistená aj zbytočná samovražda (v estónskych likvidátoroch), zatiaľ čo štúdia u ukrajinských likvidátorov zistila zvýšené miery porúch nálady a úzkosti, myšlienky na samovraždu a silné bolesti hlavy v porovnaní s kontrolou bežnej populácie. Najnovšie údaje z Tallinnu tiež zistili, že po 24 rokov bola ešte stále medzi likvidátormi miera depresie, úzkosti, alkoholizmu a zlého zdravotného stavu dvakrát vyššia v porovnaní s kontrolami bežnej populácie. Navyše tiež zistili, že likvidátori s poruchami nálady a post-traumatickou stresovou poruchou mali viac vymeškaných pracovných dní ako pracovníci ktorí nemali tieto poruchy, resp. neboli bývalí likvidátori.

Vo všeobecnosti sú (pokiaľ je to reálne možné) Černobyľskí likvidátori monitorovaní na vývoj rakoviny. Vzhľadom na zarážajúce zistenia o ich duševnom zdraví by sa však toto monitorovanie malo zamerať aj na samovražedné myšlienky, myšlienky na smrť, ako aj na príznaky a príznaky porúch nálady a úzkosti a post-traumatickej stresovej poruchy.

Aj v Japonsku sa už objavili návrhy, ktoré naznačujú, že pracovníci v oblasti likvidácie a dekontaminácie JE Fukušima Dai-ichi majú vyššiu mieru úzkosti a príznakov post-traumatickej stresovej poruchy v porovnaní s pracovníkmi v neďalekej jadrovej elektrárni Fukušima Dai-ni. V obidvoch skupinách bola zaznamenaná diskriminácia z bežnej populácie spojená so zvýšeným strachom.

Výsledky analýz a štúdií...

Po vyšetrovaní havárie na JE TMI dospela vyšetrovacia komisia prezidenta k záveru, že najväčším problémom ohrozenia verejného zdravia bolo práve duševné zdravie!

Po dvadsiatich rokov po Černobyle sa podobne dospelo k záveru, že najväčším problémom v oblasti ohrozenia verejného zdravia v havárii na JE Černobyľ bolo duševné zdravie (UN 2006).

Narušené, zlé duševné zdravie je hlavnou príčinou zdravotného postihnutia na celom svete a je spojené so zlým fyzickým zdravím, skoršou úmrtnosťou, komplikáciami pri zotavovaní sa zo zdravotných problémov, zvýšenými nákladmi na lekárske služby, neprítomnosťou v pracovnom procese a zníženou kvalitou života.

Žiaľ ani v jednom prípade z týchto troch význačných katastrof však vo všeobecnosti nedošlo k rozšíreniu starostlivosti o duševné zdravie!

Nakoniec sa možno predsa len ale zdá sa, že situácia po Fukušime je trochu iná. Všeobecne sa uznáva, že emocionálne následky katastrofy vo ďalekom východe Japonska si vyžadujú okamžitú pozornosť a zásah.

Zlepšené je aj chápanie toho, že duševné zdravie sa často prejavuje prostredníctvom somatických symptómov a že po vystavení viacerým nebezpečenstvám sú zdravotné a duševné zdravie obyvateľstva postihnutého trojnásobnou katastrofou neoddeliteľne prepojené.

Sociálno-ekonomický úpadok Fukušimskej oblasti si síce nevybral daň na životoch ľudí, ale existuje obava, že miera nezamestnanosti medzi nezamestnanými v prefektúre Fukušima stúpa.

V Japonsku vykonáva posúdenie potrieb duševného zdravia lekárska univerzita vo Fukušime a po prijatí dotazníkov volajú vyškolené zdravotné sestry v oblasti verejného zdravia respondentov a ponúkajú ubezpečenie alebo ich poskytujú poskytovateľom starostlivosti. Japonská spoločnosť pre neurológiu a psychiatriu a Japonská spoločnosť pre traumatické stresové štúdie okrem toho poskytli informácie a pokyny na liečbu, aby bolo možné optimálne vykonávať starostlivosť o duševné zdravie po katastrofe. V konečnom dôsledku sa budú musieť aj všeobecní lekári (bez psychiatrickej špecializácie) naučiť rozpoznávať príznaky a príznaky problémov s duševným zdravím vrátane psycho-somatických prejavov a budú musieť vedieť, ako rozlišovať medzi skutočnými účinkami žiarenia a zdravia a psychologicky riadenými alebo sprostredkovanými problémami. Je veľmi pravdepodobné, že u jedincov priamo postihnutých Fukušimou, ako sa to stalo medzi fyzicky zdravými preživšími desaťročia po výbuchu atómovej bomby v Nagasaki, sa psychologické problémy, ktoré sa ešte objavia po Fukušime, stanú chronickými. O to viacej bude potrebné v oblasti duševného zdravia a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyžadovať dlhodobé školenia a sústavné riadenie.

Veľmi zaujímavé výsledky ponúka vo svojej vedeckej štúdii Michael W. Edwards (s kolektívom) pod názvom „Život s jadrovou energiou: Systematické hodnotenie psychologických dôsledkov jadrovej energie“. Zdá sa, že v súčasnosti je zovšeobecniteľnosť zistení výskumov z kvalitatívneho skúmania a informovania o debatách psychologického charakteru vo väzbe na jadrovú energiu ešte obmedzená. Rôznorodosť výskumných otázok v relatívne malom počte štúdií navyše nezahŕňa všetky témy záujmu v oblasti jadrovej energie a technológie, ani zistenia z vyšetrovaní ako celku nemôžu poskytnúť úplný stupeň nasýtenia vo vzťahu k opisom charakteristík podstaty jadrových javov vo všeobecnosti. Určite je potrebné skúmanie, tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne a aj zmiešané metódy, ktoré môžu prispieť k holistickejšiemu pochopeniu psychologických aspektov jadrovej energie a technológie, napríklad postojov k jadrovej energii. Jedným z najbežnejších kvantitatívnych prístupov k porozumeniu postojov verejnosti je prieskum, ktorý meria verejnú mienku a môže sa rozšíriť o ďalšie aspekty. Napríklad prieskum amerického NEI na jar 2016 zistil, že veľká časť verejnosti na otázku, či uprednostňuje alebo nesúhlasí s jadrovou energiou sa zdala byť nerozhodnutá. To podporuje názor, že ľudia často zastávajú ambivalentné pozície, ktoré nemožno klasifikovať ani ako „pre“ alebo „proti“.

Čo na záver?

Ako sa uvádza v štúdii o jadrovej energii z roku 2018 v rámci energetickej iniciatívy americkej univerzity MIT, „skúsenosti z evakuácie po jadrovej havárii vo Fukušime ukázali, že súčasné požiadavky na núdzové plánovanie a evakuáciu so všetkou pravdepodobnosťou správne nevyvážia riziká veľkých evakuácií so zdravotnými rizikami nízko-dávkového ožiarenia. “

Napriek prakticky žiadnym obetiam spôsobených žiarením vo Fukušime bolo naopak zaznamenaných viac ako 1600 úmrtí súvisiacich s evakuáciou!

Japonské noviny The Japan Times napísali, že „Medzi príčiny nepriamych úmrtí patrí fyzická a psychická záťaž spôsobená dlhodobými pobytmi v útulkoch, nedostatok počiatočnej starostlivosti v dôsledku toho, že nemocnice boli postihnuté katastrofou, a samovraždy“.

Správa generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu z roku 2015 o Fukušime uvádza, že „medzi pracovníkmi JE alebo bežným obyvateľstvom neboli pozorované žiadne skoré účinky na zdravie vyvolané žiarením, ktoré by mohli byť pripisované tejto nehode.“

Vedecký výbor OSN pre radiačné účinky (UNSCEAR) zistil, že „medzi exponovanými obyvateľmi a ich potomkami sa neočakáva zvýšený výskyt účinkov z ožiarenia“, a dospel k záveru, že skutočné následky JE Fukušima v oblasti verejného zdravia boli psychologické: „Najdôležitejšie účinky na všeobecné zdravie boli na duševnú a sociálnu pohodu súvisiacu s obrovským dopadom zemetrasenia, tsunami a jadrovej havárie a strach a stigma v súvislosti s vnímaným rizikom vystavenia ionizujúcemu žiareniu. Už boli hlásené účinky ako depresia a post-traumatické príznaky stresu.“

Ako teda nepodľahnúť strachu alebo panike z jadrovej energie?

Je len jediná (ale nekonečná) cesta..... vzdelávanie a osveta, osveta, osveta....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Fico má stále čo oslavovať

Tento vtip vznikol v novembri 2014, keď sme oslavovali 25. rokov od revolúcie. Päť rokov prešlo a je ešte platnejší.


Už ste čítali?