Jadrová energia – „Nekrúťte tigrovi chvostom!“, alebo poznámky k seriálu HBO-Černobyľ.

Autor: Marian Nanias | 2.8.2019 o 6:41 | (upravené 2.8.2019 o 15:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1530x

„Nekrúťte tigrovi chvostom!“ a veta, že „jadrovému reaktoru sa vyká, páni!“ bolo to hlavné posolstvo profesora Fedora J. Ovčinikova, popredného odborníka v oblasti prevádzky jadrových reaktorových energetických blokov.

Jadrová energia – „Nekrúťte tigrovi chvostom!“, alebo poznámky k seriálu HBO-Černobyľ.

„Nekrúťte tigrovi chvostom!“ a veta, že „jadrovému reaktoru sa vyká, páni!“ bolo to hlavné posolstvo profesora Fedora J. Ovčinikova, popredného odborníka v oblasti prevádzky jadrových reaktorových energetických blokov typu VVER, ktoré pred mnohými rokmi odznelo na jeho prednáške pre nás – budúcich operátorov jadrového reaktora.

„Krútiť tigrovi chvostom“ (západní kolegovia používajú výraz „twist the dragon's tail“), je slangový výraz operátorov, keď robia jadrovo nebezpečné operácie. Sú to procesy, keď operátori zásadne menia stav jadrového reaktora, sú síce zriedkavé, ale žiaľ, nedá sa z času na čas bez nich prevádzkovať žiadna jadrová elektráreň. Vtedy je zvlášť potrebné veľmi striktne nielen dodržiavať všetky predpisy, ale aj predvídať všetky potenciálne bezpečnostné hrozby!

Operátori reaktora musia absolútne zreteľne vedieť a byť si plne vedomí následkov, ktoré sa stanú ich manipuláciami! Jadrová energia má totiž svoje čaro (často pre laikov nepochopiteľné), pretože jadrový reaktor , alebo tzv. kritický súbor možno vyskladať do veľmi mnoho konfigurácií, a aj samotnú reaktivitu (tj. zmenu stavu jadrového reaktora) ako takú možno ovplyvniť viacerými spôsobmi, napr. zmenou koncentrácie či hustoty médií v reaktore, zmenou tvaru, zmenou teploty, zmenou konfigurácie geometrie, ale pri kritických súboroch dokonca niekedy k tomu stačí aj nevhodné postavenie sa náhodného návštevníka, ktorého tieň môže zapôsobiť ako zatienenie, resp. naopak ako odraz – a môžeme mať problém „ako vyšitý“....

Od konca júna mohli začať energetici indikovať dva zaujímavé úkazy, ktoré spolu súviseli. Prvý bol väčší odber elektrickej energie kvôli sledovaniu TV (možno podobný ako počas futbalových či hokejových zápasov). A druhý že sa na druhý deň o tom čo v TV videli vášnivo diskutovalo. Áno, tipujete úplne správne - týka sa to samozrejme seriálu HBO – Černobyľ.

A zakrútili tam vo filme, či v realite operátori reaktora tigrovi chvostom? Určite! - Jednoznačne áno!

Ale nielen oni! Obrazne povedané aj projektanti mu už pripravili "prázdnu klietku".

Teraz, keď som si osobne vymenil dlažbu na dvore pred domom, tak som si film nakoniec spoločne s rodinkou pozrel aj ja.

A úprimne ma potešilo, že boli konečne (po prvý krát) moje, inokedy horko-ťažko trpené komentáre počas filmu rodinou aj oceňované. 

Seriál HBO – Černobyľ je bez pochybností výborne natočený komerčný film!

Opakujem a podčiarkujem komerčný film, a nie dokument, z čoho je zrejmé, ale aj úplne akceptovateľné, že je tam v ňom mnoho technických (slušne povedané) nepresností, a viaceré pasáže (či osoby) sú vymyslené. Nakoniec, nie je to nič také zvláštne a neobvyklé. Každý z nás sme už určite vo svojom živote videli viacero filmov, kde boli značné rozdiely medzi historickou skutočnosťou a filmom.

Toto je však zaujímavá kombinácia - tak ako sú vo filme mnohé veci nasnímané a „opisované“ veľmi realisticky (natáčali to na podobnej "sesterskej" JE v Ignaline, a aj dobové rekvizity oblečenia a bežných vecí sú výborne prebrané), tak sú tam aj epizódy a momenty, ktoré v skutočnosti nikdy neexistovali, a ani sa nemohli stať. Bežný divák môže mať zrejme asi problém to od seba oddeliť.

Ponúkam pre čitateľov aj môj osobný pohľad a prehľad právd a neprávd, (či výmyslov) ako sa v tomto filme HBO „Černobyľ“  vyskytli, a kto má chuť navyše, môže si to prečítať a prípadne porovnať aj s inými zdrojmi. Nájdete to ako pokračovanie tohto článku....

Veď o tragédii na JE Černobyľ bolo napísaných a existujú desiatky kníh, stovky, ak nie tisíce článkov, a správ a to či už od odporcov JE, alebo expertov, či dokonca osobných účastníkov likvidácie.

Takže aj keď si pozrie túto sériu v TV človek, ktorý dokonca pozná pozadie havárie, nemá pochybnosti, že sa s časťou takýchto materiálov oboznámili aj autori série. Odborníkom sa síce potom už využitie získaných vedomostí môže zdať čudné, ale iba dovtedy, kým sa nedozvedia, že autor scenára je pôvodným povolaním a vzdelaním psychológ. To stačí, aby sme pochopili jeho prístup, - že ide hlavne o pocity, ktoré sú tu uplatnené na komerčný úspech.

Na a keď k tomu pridáme osvedčenú taktiku pozvoľného zvyšovania napätia a prípadné personálne prerody filmových postáv, skrátka výborné osvedčené kostry scenára na komerčný film, tak niet divu, že sa podaril film, ktorý sa určite oplatí vidieť.

Ale tu by som sa rád pristavil:

Podľa autora scenáru Craiga Mazina, ktorý tvrdí, že "Poučenie z Černobyľu nie je, že je moderná jadrová energia nebezpečná! „ (Ale, že) „Poučenie je, že klamstvo, arogancia a potláčanie kritiky je nebezpečné! A že nedostatky, ktoré viedli k Černobyľu, sú tie isté nedostatky, ktoré dnes ukazujú popierači klimatických zmien."

Kniha, ktorá s najvačšou pravdepodobnosťou poslúžila autorovi scenára filmu je od bieloruskej spisovateľky Svetlany Alexievičovej, ktorá v roku 2015 získala Nobelovu cenu za literatúru (presnejšie za prácu s orálnou históriou), a ktorá sama povedala, že práve kniha o Černobyle bola pre ňu najľahšia (!?). Na západe je táto kniha (v závislosti od prekladu) známa ako „Hlasy z Černobyľu“ alebo „Modlitba z Černobyľu“.  Dôvodom, ktorý povedala (že bola pre ňu najľahšia), bolo, že žiadny z jej partnerov - ľudí, ktorí žili v oblasti postihnutej katastrofou - nevedel, ako sa mali o tom rozhovoriť. Ona predtým v knihách písala o rozhovoroch s ľuďmi a ich skúsenostiach z Druhej svetovej vojny, zo sovietskej vojny v Afganistane, a o rozpade Sovietskeho zväzu. Keď sa vraj však pýtala na Černobyľ, „bolo to vraj iné“, pretože ten príbeh nebol dostatočne oficiálne známy. Sovietske médiá o katastrofe oficiálne informovali veľmi málo, prakticky neboli o tom žiadne knihy ani filmy ani piesne. Informácie žili iba medzi ľuďmi ich ústnym podaním, to čo je vo svete informácií často označované ako „arabský telefón“. Bolo to skoro ako vákuum.

Aj keď Alexievičovej kniha o Černobyle bola uverejnená v ruštine už v roku 1997 (viac ako 10 rokov po katastrofe), nijako s ňou vtedy neprerazila, a jej kniha sa stala známou hlavne na Západe, ale aj v Rusku, až po tom ako dostala v r. 2015 Nobelovu cenu za literatúru. Autorka pôvodne pracovala ako učiteľka dejepisu a nemčiny, neskôr sa stala novinárkou. Nobelovu cenu dostala "za jej polyfonické (prejavy mnohých ľudí) spisy, pamätník utrpenia a odvahy v našej dobe". V žiadnom prípade nechcem zhadzovať jej prácu - v priebehu mnohých rokov hovorila s množstvom ľudí, vrátane hasičov, likvidátorov (členov čistiaceho tímu), politikov, lekárov, fyzikov, ale najviac s úplne obyčajnými ľuďmi – jednoducho s občanmi. Vo svojej knihe práve opisuje ich psychologické a osobné tragédie a skúma skúsenosti jednotlivcov a spôsob, akým katastrofa ovplyvnila ich životy. Určite to má svoju veľkú cenu, a zrejme práve toto bol asi najlepší spôsob opísania jadrovej havárie ako podkad pre scenár komerčného filmu. Bezo sporu to na divákov určite dobre pôsobí a film má zaručený úspech. Ale v podstate je to podfuk, pretože ide o pocity a nie o fakty!

Áno, zlu je potrebné sa postaviť. A keď je to nutné, zrejme aj so zbraňou v ruke. Ale používať pri tom polopravdu, výmysly, alebo vedomé klamstvo?

Je to podobné, ako terajší čerstvý škandál v susednej Českej republike o pani  Sosnarovej, ktorá roky obchádzala školy a vyprávala o strašných pomeroch, ktoré „zažila“ v sovietskom gulagu, a až teraz keď na základe svojho „prežitého osudu“ požiadala oficiálne úrady o vyplácanie penzie zrazu historické dokumenty preukázali, že tam nikdy nebola a to čo tvrdí sa nikdy nestalo.  

Aj v miniseriáli HBO Černobyľ sa divákom podsúva dej, ktorý sa v mnohom tak ako je natočený reálne neodohral. Prečo je to tak? Veď o tejto tragédii (Černobyľ) existuje navyše viac ako 13 iných kníh, ktoré ponúkajú ďaleko ucelenejší pohľad od odborníkov, historikov, žurnalistov ako aj priamych účastníkov, atď.

Odpoveď je ľahká – ide o komerciu, inými slovami „ide predsa len o peniaze, o nič iné...!“

Samozrejme, že aj keď je príbeh z miniseriálu HBO Černobyľ minulosťou, jeho posolstvo je písané aj pre súčasnosť!

Je to predovšetkým varovanie pre diktátorské režimy, ale nielen pre ne!

Veď ako priznal sám Michail Gorbačov na výročie udalosti (14. apríla 2006) pre publicistický internetový portál Project-Syndicate  - že katastrofa v Černobyle bola jedným z mimoriadne dôležitých bodov zvratu a zohrala pri kolapse bývalého Sovietskeho zväzu možno dôležitejšiu rolu ako jeho spustenie perestrojky. Ľudia sa o reálnych veciach (a to často ešte aj skreslených) dozvedali inými prostriedkami ako vládnymi vyhláseniami, a jednoducho už toho začali mať po tom všetkom dosť, pričom pochopiteľne zohrala dôležitú už aj čiastočná možnosť byť informovaný iným spôsobom. Bolo to podobne analogické ako v ČSSR v r. 1968 počúvanie Slobodnej Európy a sledovanie Rakúskej TV, a v r. 1989 už aj prenášanej satelitmi.

Pretože pravda sa dá umlčať iba dočasne.

Ako hovorí stará múdrosť – „Keď pravdu povieš – stane sa ti oslobodením a tvojou minulosťou. Keď pravdu zamlčíš – stane sa ti budúcnosťou!„

Skrátka, katastrofa v Černobyle bola historickým zlomom: u ľudí v spoločnosti nastala éra pred katastrofou a potom nasledovala veľmi iná éra.

Čo je na sérii HBO Černobyľ najdôležitejšie?

Je to presne to čo aj inde v našom živote – a to sú ľudia! To vlastne ani nie je film o jadrovej energii, je to film o ľuďoch žijúcich v systéme strachu, klamstiev a v sieti medziľudských vzťahov kde napriek proklamáciám o rovnosti sú si nie pred zákonom všetci rovní, a kde klamstvo je žiaľ súčasť denno-dennej kultúry a politiky. A o spoločnosti kde sa opovrhovanie a nerešpektovanie prírodných zákonov vyvŕši hlavne na normálnych bežných ľuďoch, a kde „verchuška“ zostane opäť viac-menej nedotknutá. Pre týchto je klamstvo bežná rutina, ale pre tých obyčajných občanov, ktorí taktiež musia akceptovať klamstvá vo svojom živote aj keď sa im to protiví, pretože to bola často žiaľ jediná cesta k prežitiu. Ale nakoniec to predsa len zohrá (a aj zohralo) aj svoju význačnú historickú rolu.

Ako hovorí staré múdre grécke príslovie:

„Základom šťastia je sloboda. Ale základom slobody je odvaha!“

Pochopiteľne, že prívrženci „starých časov“ (a to nielen v Rusku), už našli vo filme prvky propagandy proti ZSSR. Samozrejme  že sa mýlia.

Takáto situácia sa v princípe môže stať v každej krajine, kde sa jej vedenie a úrady budú snažiť umlčať pravdu. A to je presne tá najväčšia sila a odkaz tohto filmu!

Niektorí kritici seriálu HBO Černobyľ dokonca tvrdia, že je to pokus oslabiť globálnu dôveru v ruskú jadrovú energetiku - konkrétne že je to akcia voči spoločnosti Rosatom. Prečo? Pretože proti Rusku stále trvajú západné sankcie a snaha USA, Francúzska, Veľkej Británie a Číny prebrať investičné jadrové projekty v „Namíbii, Nigeri, Kazachstane, Južnej Afrike a Brazílii. Pre niektorých (obchodných konkurentov) sa zdá, že spoločnosť Rosatom príliš využila (zneužila) svoju „úplnú autonómiu“ (alebo skôr presnejšie vyjadrené - vládnu podporu) a príliš rýchlo sa rozrástla a zabrala viac ako polovicu svetového trhu s jadrovými elektrárňami (aj keď má zatiaľ stále „iba“ 17% celosvetového trhu s jadrovým palivom).

V súvislosti s medializáciou tohto seriálu HBO Černobyľ vo svete, už odznelo obrovské množstvo pripomienok od obdivovateľov, podporovateľov, či naopak kritikov filmu ba dokonca aj od oficiálnych predstaviteľov jadrového priemyslu či dozoru. Zdá sa, že to už pomaly utícha, firma LEGO už začala dokonca vyrábať „Černobyľské“ figúrky a Rusi natáčajú svoju vlastnú (tiež komerčnú) verziu filmu. A na HBO bude za chvíľu nový sľubný seriál (o udalostiach z roku 1989), ktorý tiež ponúka zaujať divákov.

Je teda vôbec otázne či má zmysel k tomu ešte niečo dodávať? Predsa len niečo dodám, a mám k tomu jednoduché štyri dôvody:

  • Mnohých pracovníkov, ktorí jadrové reaktorové bloky na JE Černobyľ prevádzkovali, riadili, či neskôr uvádzali do akceptovateľného stavu som mal česť osobne poznať (resp. stále poznám).
  • Kým boli jadrové reaktorové bloky na JE Černobyľ v prevádzke, patrili počas mojej misie vo WANO do môjho portfólia (a musím skonštatovať, že pracovali spoľahlivo). 
  • Dostal som od Vás - svojich čitateľov požiadavku, aby som napísal k tomu svoj pohľad.
  • A neposledný dôvod je aj ten, že „nazrieva“ nová možná katastrofa, pre ľudstvo zatiaľ nedozernými následkami v budúcnosti, akurát sa o nej nie príliš veľa hovorí, a asi aj nie dostatočne zodpovedne vnímaná!

Čo teda s tým Černobyľským seriálom? Veď sa zdá sa, ako by ten príbeh (vo filme) nebol dokončený (okrem titulkov na konci, ktoré sú tiež diskutabilné).... Ale, veď on mal v reálnom živote aj svoje (nielen tragické, ale aj veľmi úspešné) pokračovanie.

Lenže, žiaľ, to čo je ponúkané, je síce úspešný komerčný projekt tvoriaci tučný zisk, ale zároveň iba úbohá umelá náhrada informácie. Skutočným problémom je - ako vieme, že sa mnoho ľudí (ak vôbec) nebude obťažovať porovnávať skutočné historické záznamy a memoáre s tým, čo vidia na obrazovke.

Prečo?

Jednoducho pretože sú od toho (podľa nich) ďaleko, a v pohodlí ich gauča s chrumkavými keksami im je dobre, keď strávia hodinu sledovaním zábavného (strašiaceho) filmu v presvedčení, že videli „pravdu“. Alebo, ako to z hrôzou počula jedna z mojich blízkych (učiteľka anglického jazyka), keď jeden z jej mladých študentov dokonca prehlásil, „ešte šťastie, že ten príbeh o Černobyle je iba vymyslený...!“  (Sic!) Ale to pre konzumnú spoločnosť zrejme úplne stačí.... Bohužiaľ!

Z môjho pohľadu (okrem nepravdivých informácií) ma najviac zarážajú štyri body, alebo oblasti ktoré mi vo filme chýbajú.

Čo mne v tom filme chýba?

  1. Tajný radar a tajná operácia vytvárania umelého dažďa.

Napriek tomu, že (hlavne na konci filmu) je uvádzaných množstvo informácií, ktoré buď nie sú pravdivé, resp. sa dá o nich polemizovať, nie je tam ani len náznak o dvoch tajných veciach, ktoré bezprostredne s Černobyľom súvisia.

Prvá je vojenský radar známy pod menami „DUGA“, resp. "Oko Moskvy", oficiálne sovietmi registrovaný ako „5H32“, v NATO ako „STEEL WORK“, alebo „STEEL YARD“. Slúžil pre špionáž a možnú detekciu balistických striel vypustených na Sovietsky Zväz. Je to obrovské monštrum, v podstate dodnes neprehliadnuteľné! Radar zamestnával takmer 1000 ľudí, ktorí žili v pridruženom mestečku Černobyľ-2. Jeho konštrukcia antény má dve časti, nízko frekvenčná anténa má výšku až 150 metrov a takmer pol kilometra dĺžky, a vysoko frekvenčná anténa je 100 metrov vysoká a štvrť kilometra dlhá. Spotrebovával okolo 30% energie vyrobenej v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Bol extrémne silný, (10 MW) a vysielal v krátkych vlnách, s prenikavým, ostrým, opakujúcim sa poklepávajúci hlukom pri frekvencii 10 Hz, začo dostal prezývku „Ruský ďateľ“. Bol opradený mnohými špekuláciami, ako pokusmi sovietskej kontroly mysle ľudí, či možnosti ovplyvňovania počasia. Po havárii na JE ho odstavili, najdrahšie systémy odviezli a celú vojenskú posádku aj s rodinami evakuovali. Keďže radar bol umiestnený v širšom okruhu JE s obmedzeným prístupom (konštrukcia je tam dodnes), je samozrejmé, že vtedajšie vedenie ZSSR nemalo chuť o ňom informovať celý svet, ale nepochybne zohral svoju rolu pri zvažovaní aké informácie svetu poskytnú.

Druhá vec, ktorá tiež nie je vo filme spomenutá „ani náhodou“ je niektorými zdrojmi nazývaná „tajná operácia cyklón“. O čo išlo? Je jasné že emisie ktoré vystupovali v tom čase z poškodeného reaktoru neboli nikdy uzavreté iba v teraz nazývanej „zóne vylúčenia“. Jednoducho to fyzicky nešlo. Takže je samozrejmé, že vtedajší sovietsky minister hydrometeorológie Jurij Izrael stál pred ťažkou úlohou, ktorú dostal a musel zabezpečiť. Museli sledovať pohyb emisií z reaktora po explózii a pri obave, že pôjdu na husto obývané miesta (nebodaj dokonca na Moskvu!), urobiť adekvátne opatrenia aby sa to nestalo! A preto na letisku pri Moskve technici naložili granáty do bombardéra Tu-16 s jodidom strieborným a piloti sovietskeho (vojenského!) letectva pod vedením veliteľa majora Alexeja Grušina vo svojom lietadle (Cyklón-N) boli o hodinu neskôr v Černobyle, kde horel reaktor. A tam, v kruhoch 30, 70, 100, 200 kilometrov lietali v snahe o priblíženie sa k mrakom s rádioaktívnymi materiálmi, do ktorých ten jodid strieborný strieľali, aby spôsobili (rádioaktívny) dážď. Keby to

nebolo tajné, boli by noviny plné s titulkami: "Vedci použili vyspelú technológiu na záchranu ruských miest pred katastrofou spôsobenou človekom!" Ale, to vtedy nešlo, nikto predsa nemohol otvorene povedať, že južná časť Bieloruska bola v podstate obetovaná, aby zachránila Rusko. Akcia bola ukončená až v decembri 1986, ale ešte v apríli 1987 (tj. rok po katastrofe) na letisku Belaja Cerkev od ich lietadla všetci radšej utekali a nechceli od posádky prebrať ani výstroj a výzbroj, čo boli tak kontaminovaní. Oddiel bol oficiálne rozpustený v r. 1992, a v r. 2007 pilotov osobne V. Putin vyznamenal medailami Dmitrija Donského.

2. Skutočný hrdina.

Áno, Ščerbina zohral kľúčovú rolu. Áno, on bol ten, kto prikazoval a on bol ten koho príkazy museli všetci plniť! Aj Legasov (nie však sám, ale spoločne s inými vedcami) zohrali dôležitú úlohu (hlavne na samom začiatku) keď Ščerbinovi správne radili.

Ale skutočný hrdina, ktorý tam tiež prišiel prakticky hneď po havárii a potom to dlhodobo riadil a aj úspešne zorganizoval bol niekto úplne iný. 

Nie, nebol to Taras Plochy (ako si moji čitatelia vzhľadom na jeden z mojich predošlých článkov myslia). Plochy si tam po návrate na Černobyľskú JE vlastne vykupoval trest za svoje previnenie na Balakovskej JE.

Skutočným výrazným hrdinom, ktorého činy a schopnosti sa veľmi výrazne podpísali na úspešnej likvidácií Černobyľskej katastrofy bol Jevgenij Ivanovič Ignatenko. (Pozor, nemýľte si ho s požiarnikom, či hasičom Ignatenkom, ktorý tam zahynul).

Jevgenij Ignatenko bol človek mimoriadnych schopností.

Po vysokej škole pracoval v Leningradskom inštitúte jadrovej fyziky. Ako mladý špecialista na stáži vo Švajčiarsku v Európskom centre pre jadrový výskum objavil za necelý rok štyri nové izotopy. Po návrate domov a obhájení dizertačných prác sa stal kandidátom vied vo fyzikálno-matematickej ako aj chemickej oblasti. Po prechode do SajuzAtomEnergo „spúšťal“ a preberal reaktorové bloky do prevádzky na siedmich JE. Po 26. apríli 1986, dorazil na JE v Černobyľ v priebehu niekoľkých hodín po nehode, a práve on bol jeden z prvých, ktorý správne posúdil technický stav zničeného reaktorového bloku ako celku ako aj radiačnú situáciu. Osobne preskúmal priestory pod zničeným reaktorom  zaplavené rádioaktívnou vodou a zúčastňoval sa letov vrtuľníkov nad havarovaným blokom. Pre svoje mimoriadne schopnosti efektívne organizovať prácu a prijímať rozhodnutia bol menovaný novým generálnym riaditeľom JE v Černobyle a priľahlej 30-kilometrovej zóne (tzv. Kombinát). Počas dvoch rokov od havárie zorganizoval práce tak, že bolo možné obnoviť prevádzku troch reaktorových blokov JE v Černobyle a bol aj postavený dočasný sarkofág. Po ukončení svojej misie v Černobyle Ignatenko pracoval ako vedúci hlavného vedeckého a technického oddelenia Ministerstva pre atómovú energiu. Stal sa zakladateľom štátneho koncernu Rosenergoatom, ktorý zjednotil všetky ruské jadrové elektrárne. Od roku 1992 viedol výkonný manažment tohto koncernu, bol prvým viceprezidentom a od roku 1997 generálnym riaditeľom koncernu. Zahynul 61-ročný v hlúpej bežnej dopravnej nehode, keď sa ponáhľali na nový spúšťaný blok Kalininskej JE, doplatiac na to že nemal zapnutý pás. Jeho osobné spomienky na Černobyľ si je možné prečítať v jeho knihe „Poznámky likvidátora“.

3. Kultúra jadrovej bezpečnosti.

Havária na 4.bloku Černobyľskej JE bezprostredne súvisí so špecifickým pojmom „Kultúra jadrovej bezpečnosti“. Samozrejme že rôzne a aj veľmi vážne havárie (a aj mimo jadrovej energetiky) sa stali aj predtým, ktoré mali svoju „koreňovú príčinu“ v „kultúre bezpečnosti“. Pritom do pojmu "kultúra bezpečnosti" musíme zahrnúť všetky činnosti v procese projektorvania, výstavby, prevádzkovania, odborného dozoru a nakoniec aj likvidácie JE. 

Ale teda, ako veľmi správne podotkol hlavný inšpektor ÚJD SR Peter Uhrík, až havária v Černobyle poukázala na neodškriepiteľnú dôležitosť kultúry bezpečnosti a neodškriepiteľného vplyvu manažérskych a ľudských faktorov na výkonnosť v oblasti bezpečnosti v jadrovej energetike.

A aj samotný pojem „kultúra bezpečnosti JE“ bol prvý krát použitý až v súhrnnej správe INSAG-u (1986) o hodnotení havárii v Černobyle, kde bola kultúra bezpečnosti opísaná v zjednodušení ako:

"Súhrn charakteristík a postojov v organizáciách a jednotlivcoch, ktoré stanovuje, že do pozornosti ich významu ako ich prvoradá priorita dostáva otázka jadrovej bezpečnosti v JE."

A s tým je bezprostredne prepojená ďalšia (dnes už historická) skutočnosť.

To je dnes už tridsať ročná existencia WANO (The World Association Of Nuclear Operators). Spomenutie o tejto dôležitej veci mi chýba ale nielen vo filme, ale aj v diskusiách (a to dokonca aj medzi odborníkmi), čo je pre mňa záhadné.....

Mlčanie o WANO, ktoré skutočne vzniklo ako jedinečná celosvetová organizácia doslova a do písmena ako reakcia celosvetovej jadrovej energetiky na Černobyľskú tragédiu je jednoducho nepochopiteľné.

To že WANO zohralo a stále zohráva mimoriadnu pozitívnu rolu vo zvýšení jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti pre úplne všetky JE na svete je fakt, ktorý sa nedá ignorovať. V tomto roku bude na jeseň (aj keď bolo založené v máji ) oslavovať už 30 výročie.

Príliš podozrivo sú okolo toho ticho jeho fakticky kvázi kolegovia (či žiarliví rivali?) z jadrových dozorov, alebo aj jadrových akademických obcí, namiesto aby WANO oprávnene uznali kredit.....  

Ale vlastne potom sa asi ani nemusíme čudovať keď to nespomenú ani v komerčnom filme (veď pozitívne informácie sú predsa nezaujímavé, že?) ....

A dostávame sa ku koncu:

Nazrieva nám iná potenciálna tragédia, či katastrofa (niečo ako nový Černobyľ?).

Nie, nemám teraz na mysli globálne otepľovanie. To si už dnes žiaľ môžeme plnými dúškami vychutnávať, klimatické zmeny sa už vlastne dávno začali. Čo je ešte nebezpečnejšie je niečo iné, a zatiaľ sa nám to zdá, ako by to mohol byť recept pomaly na všetko, podobne ako sa pred 65 rokmi práve ukazovala nádejne jadrová energia.

Je to umelá inteligencia (Artificial Intelligence - AI).

Zdá sa Vám že preháňam? Alebo že iba „maľujem čerta na stenu?“ Obávam sa že to tak nie je....., Len si spomeňte, koľko krát ste už aj Vy sami museli povinne odkliknúť hlášku "Nie som robot".....

S umelou inteligenciou už totiž dávno žijeme a to dokonca viac ako sa Vám zdá, resp. viac ako by ste si to možno aj priali.

Technológia nám tu ponúka taký život a potenciál prekvitania ako nikdy predtým, ale môže to byť aj úplne opačne. Môže to skončiť sebazničením ľudstva, a je to iba na nás ako to bude.

Stačí sa nám napríklad zamyslieť nad základnými 4 možnosťami, v ktorých môže byť umelá inteligencia nebezpečná:

- Možnosť 1: AI vytvorená na ničenie – je dnes už bežná realita, charakteristická neosobnosťou a nemilosrdnosťou. Drony už dávno zabíjajú ludí na ďiaľku......

- Možnosť 2: AI ako priateľská inteligencia. Aj táto je už našou hlboko zakorenenou realitou (napr. naše mobily), ale charakterizovaná aj napríklad dôkladným sledovaním a možným napodobňovaním a teda aj potenciálne ľahkým zneužitím.

- Možnosť 3: AI, ktorá nás (ľudstvo) nepochopí. Aj to je tiež možné. Predpokladajme, že umelá inteligencia vytvorená vedcami sa v záujme verejnej bezpečnosti začne učiť napríklad z tlačových správ, vo videách YouTube a komentároch zo služby Twitter. Keď „prehltne“ terabajty údajov popisujúcich lúpeže, vraždy a vojenské konflikty, môže sa rozhodnúť, že sú to práve ľudia, ktorí predstavujú najväčšie nebezpečenstvo a pokúsi sa zastaviť všetko vyššie uvedené pre svoju vlastnú (tj. AI) bezpečnosť. Som si istý, že by sa to nemuselo páčiť asi nikomu z nás.... No a nakoniec:

- Možnosť 4: AI, ktorej (my ľudstvo) neporozumieme! - Čo ak však vývoj v oblasti inteligentných strojov pôjde tak ďaleko, že sa objaví umelá inteligencia, ktorá ľudí predbehne natoľko, že tomu nedokážeme porozumieť?

Ak sa AI stane múdrejším ako človek, rovnako ako je (možno?) človek múdrejším ako mravec?

Čo ak nedokážeme nijako ovplyvniť budúce konanie AI?

Následky je ťažké si predstaviť. Že to nie je až tak ďaleko, ukazuje príklad vyvinutých samoučiacich-sa algoritmov, pomáhajúcich pri lekárskej diagnostike, pri tvorení umelých super úspešných hráčov pokeru, autonómnych vozidiel resp. robotov hovoriacich ľudským hlasom (tzv. Deep Mind). Ale žiadny z výskumníkov pracujúcich v laboratóriu Facebooku pre rozvoj umelej inteligencie (FAIR) však vôbec neočakával to, čo sa nedávno stalo už realitou, že si roboty - počítače vyvinú svoj vlastný, nepochopiteľný jazyk pre ľudí, ktorým už komunikovali medzi sebou! V určitom momente prestali používať informácie uložené v skriptoch a začali používať neznámy jazyk. Využili tak slobodu, ktorú im poskytli vedci, a rozhodli sa prejsť na „jazyk“, ktorý bol pre nich účinnejší, ale pre ľudí úplne nepochopiteľný. Až ich museli dočasne odstaviť, pretože ich nestačili sledovať!

Keď si k tomu priradíme najnovšie situácie, akí „hochštapleri“ prichádzajú vo viacerých krajinách k moci a ich zneužívanie moci - následky si je ťažké čo len predstaviť.

Poďme to spoločne zmeniť k tomu lepšiemu!

U nás na Slovensku je k tomu najvhodnejšia situácia a najbližší termín – budúce voľby v roku 2020.

 

Stručný popis - Pravda a výmysly v seriále HBO Černobyľ” , nájdete tu v pokračovaní:

https://nanias.blog.sme.sk/c/513668/jadrova-energia-pravda-a-vymysly-v-seriale-hbo-cernobyl.html

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Je Threema komunikačná platforma pre ľudí so zlým svedomím? (video)

Reportér denníka SME hovoí o Threeme aj o Kočnerovi.

Komentár šéfredaktorky

Nemôžu zo seba vyvrátiť Kočnera ako pokazené jedlo

Kočner nie je fikcia, nie je vymyslená Marvelovská figúrka.


Už ste čítali?