Jadrová energia – Ukrajinský prezident podpísal nový dôležitý dekrét.

Autor: Marian Nanias | 12.4.2019 o 2:43 | (upravené 12.4.2019 o 19:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  323x

Prezident Ukrajiny Porošenko vydal dekrét o výstavbe nových JE, nezávislosti jadrového dozoru, projekte "Energetický most Ukrajina - Európska únia " a diverzifikácii jadrového paliva. 

Jadrová energia – Ukrajinský prezident podpísal nový dôležitý dekrét.

Prezident Ukrajiny Petro Porošenko podpísal dekrét o výstavbe nových jadrových blokov, ako aj o realizácii pilotného projektu "Energetický most Ukrajina - Európska únia ".

Súčasný ukrajinský líder Petro Porošenko podpísaním dekrétu "O opatreniach na podporu rozvoja jadrovej energie a zvýšenie bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie." nariadil vláde, aby urýchlene predložila návrh zákona o rozvoji jadrovej energie do parlamentu (Najvyššej rady Ukrajiny).

Prezident Porošenko vo svojom dekréte č. 104/2019, nariadil kabinetu ministrov, aby urýchlene, predpísaným spôsobom, predložil parlamentu (Najvyššej rade Ukrajiny) návrh zákona o umiestnení, konštrukcii a výstavbe jadrových energetických blokov  č. 3 a č. 4 na teritóriu Chmelnickej jadrovej elektrárne.

Okrem toho prezident prikázal vláde aby do dvoch mesiacov pripravila a predložila na schválenie zmeny niektorých ukrajinských zákonov, najmä pokiaľ ide o zlepšenie mechanizmu ochrany proti inflácii finančných rezerv na vyraďovanie jadrových energetických blokov (tzv. Zákon "o zefektívnení otázok týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti"). Sú to návrhy zákonov na zvýšenie výšky dotácie zo štátneho rozpočtu na miestne rozpočty na financovanie opatrení na kompenzáciu sociálnych a ekonomických rizík pre obyvateľstvo žijúce v zóne okolo JE; o pridelení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na sociálno-ekonomickú kompenzáciu rizika obyvateľstva žijúceho na území kontrolovanej pozorovacej zóny, zdrojov vzniku špeciálneho fondu štátneho rozpočtu na garantované smerovanie týchto fondov vo forme dotácií do príslušných miestnych rozpočtov; a samozrejme v neposlednom rade aj o zlepšení mechanizmu ochrany pred infláciou finančných rezervných fondov na vyraďovanie jadrových blokov.

Zároveň s tým vyzval prezident Porošenko ukrajinskú vládu, aby prijala opatrenia zamerané na komplexnú podporu a realizáciu pilotného projektu „Energetický most - Ukrajina - Európska únia“, aby sa zabezpečilo zlepšenie bezpečnostného systému jadrových elektrární, a zároveň aby bolo možné zabezpečiť vlastnú výrobu jadrového paliva pre domáce (ukrajinské) jadrové elektrárne.

Okrem toho že je vláda poverená prijímaním opatrení zameraných na komplexnú podporu a implementáciu pilotného projektu "Energetický most Ukrajina - Európska únia", prezident jej uložil povinnosť implementovať štátnu reguláciu v oblasti energetiky a verejných služieb Ukrajiny mechanizmu "na trhu s elektrinou" tj. dočasného postúpenia povinnosti poskytovať služby pre rozvoj výrobných kapacít pre verejný záujem pri prevádzkovaní trhu s elektrickou energiou.

Prezidentský príkaz obsahuje aj ďalší veľmi dôležitý bod, a to že definuje potrebu zabezpečiť efektívnu nezávislosť štátneho orgánu, ktorý vykonáva reguláciu v oblasti jadrovej a radiačnej bezpečnosti, posilňuje nielen jej právomoci, ale aj inštitucionálnu a finančnú samostatnosť!

Prezident zároveň uložil svojmu koordinačnému centru pre vzťahy s kabinetom ministrov, aby monitorovalo a analyzovalo vykonávanie opatrení ustanovených týmto prezidentským príkazom a organizačnej podpory na ich realizáciu.

Treba poznamenať, že všetky tieto kroky sú potrebné na "posilnenie úrovne jadrovej a radiačnej bezpečnosti a energetickej nezávislosti štátu“, ako aj „zabezpečenie hladkého fungovania a rozvoja jadrovej energie, a integrácie jednotného energetického systému Ukrajiny do európskeho energetického systému."

Všetky relevantné informácie sú uvedené na internetových stránkach ukrajinského prezidenta.

K prezidentskému výnosu zrejme účinne pomohlo aj odporúčanie ukrajinskej akadémie vied. Tá (Národná akadémia vied Ukrajiny) spustila cieľový program pre vedecký výskum, jadrové a radiačné technológie pre energetický sektor a sociálne potreby na roky 2019-2023. Uznesenie bolo prijaté 16. januára na schôdzi predsedníctva akadémie, ktorej predsedal jeho predseda Boris Paton.

Na stretnutí generálny riaditeľ Energoatomu Jurij Nedaškovský poďakoval Patonovi za jeho pozornosť súčasným otázkam týkajúcim sa efektívnej a bezpečnej prevádzky ukrajinských jadrových elektrární vrátane „významného príspevku“ k práci na diverzifikácii dodávok jadrového paliva. Nedaškovský vtedy povedal, že "Energoatom stabilne podporuje normálne fungovanie celého energetického systému Ukrajiny, čo je obzvlášť dôležité v súvislosti s nedostatkom fosílnych palív a starnúcimi kapacitami vo výrobe v tepelných elektrárňach". Problémy s dodávkou antracitového uhlia do tepelných elektrární si v minulom roku v Ukrajine napríklad vyžiadali zvýšenie výroby elektriny v jadrových elektrárňach na viac ako 68,5%.

Nedaškovský pripomenul, že "Všetky výhody jadrovej energie, predovšetkým jej spoľahlivosť, environmentálna bezpečnosť a ekonomické prínosy, viedli k tomu, že (ukrajinská) vláda minulý rok potvrdila dominantnú úlohu jadrovej energie. Jej energetická stratégia zabezpečuje predĺženie prevádzkových období ich reaktorových blokov, zvýšenie ich nominálnej kapacity a efektívnosti, dokončenie výstavby na Chmelnickej jadrovej elektrárni a tiež výber reaktorových technológií na výstavbu nových jadrových blokov, namiesto tých, ktoré budú po roku 2030 vyradené z prevádzky. Zdôraznil, že bez jadrových vedcov nebude možné realizovať úlohy stanovené v stratégii vlády“.

Tu je vhodné pripomenúť, že ukrajinský Kabinet ministrov schválil už v auguste 2017 Energetickú stratégiu Ukrajiny do roku 2035, podľa ktorej bude jadrová energia poskytovať 50% elektrickej energie, obnoviteľné zdroje 25%, vodná energia 13% a zvyšok bude krytý tepelnými elektrárňami.

Mimochodom ukrajinská jadrová elektráreň Záporožie má inštalovanú čistú kapacitu  5 700 MWe a hrubú kapacitu   6 000 MWe, čo ju robí najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a piatou najväčšou na svete.

JE je umiestnená neďaleko mesta Enerhodar, a má šesť reaktorových blokov VVER-1000 (PWR), ktoré boli postupne spustené do prevádzky od roku 1984 do roku 1995.

Podľa generálneho riaditeľa Energoatomu je na Ukrajine jadrová energia jedným z nákladovo najefektívnejších zdrojov energie s nízkymi emisiami uhlíka a že prevádzkou jadrových elektrární v krajine sa šetrí až 117 miliónov ton CO2 emisií do atmosféry. Nedaškovský tiež uviedol, že náklady na jadrovú energiu sú najnižšie na Ukrajine v porovnaní s inými zdrojmi energie - 3,4-krát lacnejšie ako elektrika zo spaľovania uhlia a 1,2-krát lacnejšia ako elektrina z vodnej energie. Doslova povedal: „Už dnes je podiel jadrovej energie na domácej energetickej bilancii viac ako 50%. Vzhľadom na geopolitickú nepredvídateľnosť dodávok zemného plynu, ropy a uhlia je stabilná prevádzka jadrových elektrární kľúčom k energetickej, strategickej a environmentálnej bezpečnosti Ukrajiny, ktorá si vyžaduje primeranú vedeckú a technickú podporu“!

Národná akadémia vied Ukrajiny je samosprávna štátna organizácia, ktorá koordinuje prácu ukrajinských výskumných ústavov.

Jadrová energetika Ukrajiny

Jej história sa začala písať 26. septembra 1977, keď bol prvý reaktorový blok Černobyľskej JE (1000 MWe, RBMK) prifázovaný do na siete. Druhý blok nasledoval o rok nato. V tom čase bola Ukrajina jednou z 15 republík Sovietskeho zväzu (formálne Zväz sovietskych socialistických republík, ZSSR), druhá v populácii a priemyselnej výrobe (asi 20%). Osemdesiate roky boli rozkvetom jadrovej energie v ZSSR. Program rozvoja jadrovej energetiky, schválený v roku 1980, plánoval výstavbu 143 jadrových blokov s výkonmi 440 MW, 1000 MW a 1500 MW. Neboli to iba sny: bol to skutočný plán, ktorý sa aktívne realizoval. Každoročne v ZSSR spustili dva až štyri bloky a obdobie medzi naliatím „prvého betónu“ a pripojením do siete bolo pre niektoré bloky menej ako štyri roky! Pre dnešný globálny jadrový priemysel to možno porovnať iba s Čínou.

V prvej polovici 80-tych rokov bolo na Ukrajine spustených do prevádzky osem reaktorových blokov JE: Černobyľ-3 ​​a -4 (RBMK), Rovno-1a -2, Južná Ukrajina-1 a -2 a Záporožie-1 a -2 (všetky VVER). Všetky to boli 1000-MWe bloky, okrem Rovna-1 a -2, ktoré boli 440 MWe. V prevádzke bolo desať blokov a plánovalo sa 16 ďalších blokov, na existujúcich lokalitách ako aj na dvoch nových - Chmelnitsky a Krym. Prípravné práce sa začali aj na ďalších troch nových lokalitách v Čigirine, Odese a Charkove. Posledné dve boli určené na dodávku tepla do okolitých miest, ktoré mali viac ako 1 milión obyvateľov. Počas tohto obdobia bola väčšina blokov (už tradične) pripojená k elektrizačnej sieti tesne pred 22. decembrom (v deň sovietskych pracovníkov v energetike). Bolo to vtedy zaužívané ako prejav profesionálnej cti, aby práve k tomuto dňu boli oznámené nové energetické úspechy. Dnes je ťažké si predstaviť ako sa to žiaľ často dialo, pod akým psychickým nátlakom, dosiahnuť to za každú cenu a treba priznať, že aj bezpečnosť nebola často na prvom mieste, tak ako by to malo byť! Akú lekciu nám tento prístup dal vie dnes celý svet.

Obdobie po Černobyle

V noci z 26. apríla 1986 sa slovo Černobyľ stalo známym celému svetu. Nie je tu potrebné viac o tom vypisovať, existuje aj na tomto blogu o tom viacero podrobných článkov. Bol to však skutočne šok pre všetkých. Vo všeobecnosti však krajina musela naďalej žiť svoj vlastný život. Sovietska televízia pravidelne informovala o úspechoch pri odstraňovaní následkov nehody, ktorá bola spočiatku žiaľ stále vnímaná ako „náhodná odchýlka v ceste socialistického vývoja“. Zotrvačnosť v obrovskom jadrovom energetickom systéme znamenala, že naďalej rástol – a aj v tomto „núdzovom“ roku boli na Ukrajine spustené do prevádzky dva nové reaktorové bloky VVER - Rovno-3 a Záporožie-3. Ale potom sa ten rýchly rast začal spomaľovať. ZSSR vstúpil síce do éry demokracie ale aj  dlhotrvajúcej hlbokej krízy. A zhoršenie hospodárstva v celom vtedajšom Sovietskom zväze nebolo menej významným faktorom spomalenia jadrovej energetiky.

Začali protesty proti jadrovej energii (čo bolo dovtedy nevídané). Ale už v roku 1989 vyhlásila ukrajinská vláda, (vtedy stále ešte podriadená Moskve) niekoľko nezávislých rozhodnutí, a to aj moratórium na zadávanie a výstavbu nových jadrových blokov na Ukrajine. Vtedy boli síce ešte spustené do prevádzky ďalšie štyri reaktorové bloky - Južná Ukrajina-3, Záporožie-4 a -5 a Chmelnická-1. Ale spustenie štyroch ďalších blokov – Zaporožie-6, Chmelniská-2, Rovno-4 a Krym-1 - bolo pozastavené. Pokračovanie výstavby na reaktorových blokoch Chmelnická-3 a -4, a Južná Ukrajina-4 a samozrejme Černobyľ-5 a -6 bolo vtedy zastavené úplne. A projekty JE pre Čigirin, Odesu a Charkov zostali už iba „na papieri“.

V roku 1990 bolo prijaté definitívne rozhodnutie zastaviť projekt JE na Kryme (existovali ďalšie obavy týkajúce sa seizmickej bezpečnosti), napriek tomu že prvý blok bol v štádiu hotovosti na 80%! Pôvodné technologické zariadenie (ktoré bolo zakonzervované a bolo zachované), použili neskôr na iných JE na Ukrajine. Konštrukcie reaktorovej haly a turbín zostali spočiatku neporušené a po mnoho rokov sa v turbínovej hale konali veľmi populárne hudobné a tanečné festivaly.

Zase Černobyľ

V októbri 1991 nastala ďalšia nehoda v Černobyle, tentoraz na 2. bloku, ktorá opať otriasla ľuďmi, ktorí sa ešte poriadne ani nezotavili z nočnej mory z roku 1986. Blok zvyšoval zaťaženie po výpadku a na 50 % výkone sa druhý turbogenerátor spontánne pripojil do siete v dôsledku poruchy v automatizačných obvodoch. „Motorický“ režim síce trval len 30 sekúnd, ale aj to stačilo na zničenie ložísk hriadeľa turbogenerátora, čo malo za následok dekompresiu generátora a uvoľnenie veľkého množstva oleja a vodíka. Požiar v hale turbíny skončil rozpadom jej strechy. Hasiči a personál stanice, ktorí pomohli uhasiť oheň, sa cítili skoro akó v roku 1986. Zariadenia dôležité pre riadenie jadrového reaktora boli poškodené, ale prijaté opatrenia boli dostatočné na to, aby sa reaktor dostal do bezpečného stavu. Rádioaktívne emisie z bloku boli ale nevýznamné a súviseli iba so zvyškovou kontamináciou strechy turbíny z havárie v roku 1986. Vláda Ukrajiny sa rozhodla zastaviť a okamžite vyradiť tento blok z prevádzky.

Túto nehodu možno považovať za poslednú jadrovú haváriu v ZSSR, pretože o niekoľko mesiacov neskôr bola podpísaná dohoda o ukončení existencie Zväzu.

Rozpad Sovietskeho zväzu

Geopolitické zmeny a zánik Sovietskeho zväzu priniesli v tomto teritóriu aj prepad jadrovej energetiky.

Ukrajina zdedila 14 reaktorových blokov v prevádzke, vrátane dvoch v Černobyle.

Väčšina z blokov bola novšia a štyri z nich dosahovali výborné výsledky. Ale tiež zdedila dva zhavarované bloky v Černobyle a toto dedičstvo muselo byť bezpečne doprevádzkované.

V tom čase ešte stále existovali dosť silné ilúzie, že dobré vzťahy s Ruskom zostanú aj po „politickom rozvode“. Koniec koncov, jadrová energetika v ZSSR bola spoločným komplexom, vrátane projektovej, stavebnej a vedeckej a technickej podpory. Znamenalo to však narušenie vzájomných väzieb v dôsledku drastickej zmeny finančných schopností účastníkov, a vytvorenie takých zmluvných finančných vzťahov, aké nikdy dovtedy neexistovali. Ruský monopol v mnohých oblastiach viedol nielen k zhoršeniu ale v niektorých prípadoch aj k ukončeniu spolupráce.

Ukrajina si musela vytvoriť vlastný systém podpory prevádzkovania jadrových elektrární.

Vážnym problémom sa ukázalo vyhorené palivo.

V ZSSR bolo všetko vyhorené palivo prepravené do skladovacieho a spracovateľského závodu v Čeľjabinsku (Rusko). Po nezávislosti Ukrajiny sa táto služba pre ňu cenovo dramaticky zvýšila (a cena naďalej rastie), a to navyše s platbami v dolároch. Bola to cena a služba, ktorú nebolo možné odmietnuť, pretože všetky JE by museli byť odstavené, keď by boli naplnené ich dočasné bazény na vyhorené palivo. Čiastočným riešením bola preto výstavba skladovania vyhoreného paliva s využitím americkej technológie na teritóriu JE v Záporoží.

Narušenie väzieb plánovanej ekonomiky ZSSR zanechalo ukrajinskú ekonomiku v ťažkom stave. V roku 1994, v treťom roku jej nezávislosti, po niekoľkých rokoch hyper-inflácie (národná mena klesla viac ako o 100 000-krát v priebehu štyroch rokov), klesol mesačný plat kvalifikovaných jadrových pracovníkov niekedy na cca 20 dolárov a často nebol ani načas vyplácaný! To prinútilo ukrajinských jadrových pracovníkov, aby sa pripojili k protestnému pochodu cez Kyjev v bielych špeciálnych kombinézach - opäť desiac Kijevčanov, ktorí nemali o jadrovom priemysle ani potuchy.

V tomto kontexte sa rozhodnutie v roku 1995 zrušiť moratórium na výstavbu  nových jadrových elektrární zdalo celkom logické. Dokončili reaktorový blok Záporožie-6, ktorý bol v podstate takmer kompletný a kde zariadenie udržiavali vo vysokom stave pohotovosti, pričom zabezpečujúci personál pracoval dokonca na smeny. Ďalšie dva bloky, ktoré mali blízko k dokončeniu – Chmelnicky-2 a Rovno-4 - trvalo dokončiť oveľa dlhšie. Smutným vtipom typu čierneho humoru týchto rokov bolo: „Ak by nebolo to moratórium, postavili by sme a spustili tieto bloky ešte za peniaze Sovietskeho zväzu“.

Finálne odstavenie prvého bloku Černobyľ-1 v roku 1996 nebolo až tak veľmi významnou udalosťou. Rozhodnutie vlastne zohľadnilo skutočnosť, že blok potreboval nákladnú modernizáciu, ako to požadovali západné krajiny. Tretí blok Černobyľ-3 ​​zostal v prevádzke, ale v decembri 2000, po mnohých rokoch rokovaní, veľmi prísnej Peer Review (partnerskej previerky) WANO, a vyjednávaní so Západom, bol nakoniec tiež definitívne odstavený. Teatrálne pred celým svetom stlačil prezident krajiny tlačítko na odstavenie reaktora. Ale ako to obyčajne býva, pracovníci elektrárne, v presvedčení, že by blok mohol stále fungovať oveľa dlhšie, vykonávali svoje rutinné operácie odstavenia s ťažkými srdcami.

Bolo to bezpochyby politické rozhodnutie, ale rozhodnutie správne!

Znamenalo to, že slovo „Černobyľ“ prestáva strašiť nielen obyvateľov Kyjeva ale aj celej Európy, hoci na druhej strane pre krajinu s tak nízkou ekonomikou bola likvidácia bloku ktorý technicky stále mohol dodávať elektrickú energiu, a objektu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov vážnou stratou. Ale je faktom, že tento typ reaktora dokázal svoje extrémne nebezpečenstvo a zlovestná stránka ukrajinskej, ruskej a aj svetovej jadrovej energie musela dostať zadosťučinenie.  Navyše, ak by to mohla byť prípadná útecha, história jadrovej energie zaznamenala vyradenie aj oveľa novších a oveľa bezpečnejších blokov.

Miesto odstavených blokov prišli relatívne rýchlo nové bloky. V roku 2004 boli spustené dva reaktorové bloky – Chmelnitsky-2 a Rovno-4, ktoré trpezlivo čakali na ich šancu skoro 15 rokov. Ukrajinská jadrová flotila má teraz 15 reaktorových blokov typu VVER (13 x 1000 MW a 2 x 440 MW). Všetky sú vo vlastníctve štátu a od roku 1996 ich spravuje spoločná spoločnosť - Národná spoločnosť na výrobu atómovej energie (Energoatom) so sídlom v Kyjeve.

Začiatkom roka 2010 sa blížil koniec pôvodnej (tridsaťročnej) plánovanej projektovanej životnosti tých blokov, ktoré boli uvedené do prevádzky na začiatku 80. rokov. Po modernizácii a bezpečnostnom prehodnotení bola životnosť blokov VVER 440 Rovno-1 a -2 predĺžená o 20 rokov (podobné bloky sú v prevádzke v Rusku, u nás na Slovensku, v Českej republike, vo Fínsku, Maďarsku a Arménsku) a analogicky aj životnosť blokov VVER 1000 Južno-ukrajinskej JE-1 a Záporožie-1. Všetky ostatné jednotky uvedené do prevádzky koncom osemdesiatych rokov čakajú na podobné riešenie.

Otázka jadrového paliva

Vyhorené jadrové palivo:

Problém vyhoreného paliva bol riešený v Záporoží s novým skladovacím priestorom, kde bol prvý kontajner naplnený v roku 2003. Dlhodobé plány na úplné zastavenie prepravy vyhoreného paliva do ruských závodov bude zrejme možné realizovať uvedením do prevádzky úložiska v zóne Černobyľu. Tento projekt je v aktívnom štádiu implementácie (bol spustený v roku 2005) a prvé testy kontajnerov sú na tento rok 2019. Potom už bude potrebné prepraviť do Ruska len palivo z dvoch reaktorov VVER-440 a to z Rovno-1 a -2.

Čerstvé jadrové palivo:

Úloha vyriešenia diverzifikácie dodávok jadrového paliva pre ukrajinské JE trvá už mnoho rokov. Projekt na kvalifikáciu paliva VVER-1000 od firmy Westighouse sa začal na začiatku 21 storočia. Prvýkrát bol testovaný na Južnoukrajinskej JE a teraz blok Záporožie-5 plne pracuje s palivom Westinghouse. Podiel Westinghouse na dodávkach jadrového paliva na Ukrajinu je plánované zvýšiť až na 50%. Rusko bude pritom naďalej dodávať jadrové palivo pre reaktory VVER-440. V princípe dodávka ruského jadrového paliva je najmenej náchylná na politické spory - prinajmenšom vo verejnej sfére. Ukrajina sa kedysi dokonca pokúsila postaviť závod spoločne s Ruskom na výrobu kaziet s použitím uránových tabliet z Ruska, ale projekt sa skončil v roku 2014 po začiatku rusko-ukrajinského konfliktu.

Ukrajina stále ťaží svoj urán a vyváža ho do Ruska ako surovinu na obohacovanie a výrobu jadrového paliva.

Černobyľské bloky sú v procese vyraďovania. 4. blok bol nedávno prekrytý obrovským oblúkom a prebieha plánované vyraďovanie ostatných blokov. Peniaze na to pochádzajú z rozpočtu Ukrajiny ale aj od západných krajín, ktoré sponzorujú projekt.

Ďalší vývoj jadrovej energie na Ukrajine bol donedávna dosť nepravdepodobný, aj napriek z času na čas opakovaným bombastickým vyhláseniam politikov.

Meniaca sa politická situácia a hospodárska kríza znemožňujú efektívne dlhodobé plánovanie a dokonca ani v stabilnejších a bohatších rokoch pri riešení tohto problému doteraz neumožňovali veľa optimizmu.

Nádeje na uvedenie do prevádzky reaktorových blokov Chmelnitsky-3 a -4 (ktoré boli naplánované s aktívnou účasťou a financovaním z Ruska ešte pred rokom 2014) doteraz zostávali iba nádejami a pomaly postupne mizli.

Výstavba nových reaktorových blokov JE zvyčajne nebýva programom dňa v krajine, ktorá je otrasená politickou, vojenskou a finančnou krízou.

Viditeľnosť ukrajinského jadrového priemyslu je teda v rozmedzí 10 až 20 rokov pri predĺženej životnosti súčasných prevádzkovaných reaktorových blokov, hoci na druhej strane - skúsenosti s predĺžením životnosti podobných ruských blokov (ktoré boli predĺžené o 30 rokov) môžu poskytnúť Ukrajine dôvod aj na optimizmus pre ďalšie opatrenia a predĺženia životnosti blokov.

Ako vidíte aj relatívne krátka a stručná história jadrovej energetiky Ukrajiny je plná zvratov a vážnych udalostí a mohla by sa niekomu zdať aj zaujímavá.

Jadrová energia, či jadrová energetika však v princípe nie je dobrodružným románom, je to veľmi seriózne odvetvie priemyslu v ktorom platí práve opak  - čím menej udalostí, tým lepšie!

Zdá sa však že sa na Ukrajine pre jadrovú energetiku blýska na lepšie časy.

Alebo je to iba predvolebná fraška súčasného prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka?

 

Pozn. V článku sú čiastočne použité aj materiály od pána Alexeja Kovyneva,  bývalého zmenového inžiniera na JE v Záporoží, ktorý pracoval v CC WANO v Londýne. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Je Threema komunikačná platforma pre ľudí so zlým svedomím? (video)

Reportér denníka SME hovoí o Threeme aj o Kočnerovi.

Komentár šéfredaktorky

Nemôžu zo seba vyvrátiť Kočnera ako pokazené jedlo

Kočner nie je fikcia, nie je vymyslená Marvelovská figúrka.


Už ste čítali?