reklama

Jadrová energia – „Atómka na Maginotovej línii“

Maginotova línia je zrejme čitateľom známa, ale že je doslova na nej postavená aj Jadrová elektráreň, to už až tak známe asi nie je.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Jadrová energia – „Atómka na Maginotovej línii“

Maginotova línia je zrejme čitateľom známa, ale že je doslova na nej postavená aj Jadrová elektráreň, to už až tak známe asi nie je.

Maginot Ligne
Maginot Ligne 

Ako je zrejme čitateľom známe, „Maginotova línia“ bol francúzsky systém opevnení postavených v niekoľkých fázach od 1929 do 1934 (dokonca budovali ešte aj v roku 1940) rozťahujúcich sa až od Švajčiarska až po Luxembursko. Ľahšie obranné fortifikácie boli postavené a potiahnuté v predĺžení až k Dunkirku. Najdôležitejšie obranné časti však boli na francúzsko-luxemburskej-belgickej, ale hlavne nemeckej hranici proti útokom Nemcov. Hoci názov naznačuje, že ide o tenkú lineárnu obrannú líniu, v skutočnosti to bola od 18 do 20 kilometrov hlboká obranná fortifikácia, pozostávajúca zo zložitého systému opevnení a vojenských zariadení. Pozostávali z podzemných komplexných betónových

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Typický projekt pevnosti
Typický projekt pevnosti 

bunkrov opevnení, prekážok, kanónových a guľometných hniezd ako aj tajných odpočúvaní a pozorovateľní. Spredu boli samotné obrany tvorené blokádami a základňami, po ktorých nasledovali protitankové prekážky z mohutných vertikálnych kovových koľajníc zabetónovaných do zeme a prekážky vo forme veľmi hustého ostnatého drôtu. Okrem nich tam boli kazematy pechoty, ktoré boli vyzbrojené samopalmi a protitankovými puškami umiestnenými v betónových kockách a kanónmi vo vežiach namontovaných na konštrukciách, ktoré sa v prípade potreby vysúvali pod ochranou pancierových zvonov. Svojho času to bol najväčší systém opevnení na

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mapa Cattenom
Mapa Cattenom 

svete a bol pokladaný za neprekonateľný. Maginotova línia bola omnoho ďaleko viac prepracovaná a komplexnejšia ako československé opevnenie z tých rokov. Svedčí o tom aj fakt že mnohé jej pevnosti a zariadenia sú dodnes používané francúzskou armádou a vojskami NATO. Svoj prioritný pôvodný účel (ochrana proti Nemcom) však Maginotova línia nesplnila, naopak priviedla Francúzsko k fatálne chybnému odhadu situácie pretože počas druhej svetovej vojny ju nemecké vojská obišli cez Belgicko a Luxembursko.

Málo je známe že takrečeno doslova na nej (na Maginotovej línii) je postavená jedna z francúzskych jadrových elektrární. Je to jadrová elektráreň Cattenom, „La centrale nucléaire de Cattenom».

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jadrová elektráreň a Maginotova línia

JE Cattenom a Maginot Ligne
JE Cattenom a Maginot Ligne 

Jadrovú elektráreň Cattenom postavili v podstate na mieste bývalých kasární 168. pešieho pluku francúzskej armády, ktorý mal na starosti obranu liniek Maginot, ktoré sa nachádzajú v lese bezprostredne za JE Cattenom a to sú predovšetkým tri pevnosti - Galgenberg, Kobenbusch, a Bois-Karre. Pochopiteľne sú tu v širšom okolí aj ďalšie pevnosti (Sentzich, Metrich, Billing, Immerhof), ale tie nie sú až tak doslova tesne pri jadrovej elektrárni. Opevnený sektor Maginotovej línie v oblasti mesta Thionville (po francúzsky - Secteur fortifié de Thionville) bol francúzskou vojenskou organizáciou, ktorá v roku 1940 riadila tento

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Maginot Ligne
Maginot Ligne 

úsek na sever tesne od mesta (časť podzemných fortifikácií je dnes po zastavaní v podstate už súčasť mesta Thionville, mimochodom stále používaná armádu). Tento sektor bol geometricky oblúkom dĺžky cca 25 kilometrov, približne v polovici medzi francúzskou hranicou s Luxemburskom a mestom Thionville. Zaujímavé je že práve sektor Thionville bol z Maginotovej Línie najsilnejší. V prvej bitke o Francúzsko v roku 1940, ktorej hlavným cieľom bolo mesto Metz, boli časti tohto sektoru nemeckou armádou obkolesené, ale neboli vážne ešte napadnuté. Dá sa povedať, že sektor bol úspešný, pretože odvrátil nemecké útoky aj pred druhým prímerím (Compiègne) a to aj napriek predtým odvolaniu mobilných častí, ktoré mali podporovať pevné opevnenia. Potom bol odpor v podstate už nezmyselný a väčšina pozícií a ich posádky sa konečne vzdali 27. júna 1940, a zvyšok 2. júla. Po druhej svetovej vojne boli mnohé pozície Maginotovej Línie opätovne reaktivované a používané počas studenej vojny. V tomto sektore sú štyri pevnosti veľmi pekne zachované a za pomoci veteránov a nadšencov sú otvorené pre verejnosť.

Pevnosť Kobenbusch
Pevnosť Kobenbusch 

Najdôležitejšími opevneniami Maginotovej línie boli tzv. veľké pevnosti (L'ouvrage). Tieto mali najsilnejšiu konštrukciu a najväčšie delostrelectvo. Pozostávali z najmenej šiestich dopredu vysunutých bunkrových systémov alebo "bojových blokov", ktoré boli prepojené sieťou tunelov a úzkorozchodnými železničnými systémami. Boli to vlastne podzemné mestá s vlastnou infraštruktúrou vrátane elektrární, systémov vetrania, kasární, dielní, skladov s muníciou a dodávok potravín. Tieto mali zvyčajne posádku od 500 a viac ako 1000 mužov. Tieto obrany boli doplnené pozorovacími miestami umiestnenými na kopcoch, s prepojenou telefónnou sieťou, útočiskami z pechoty a ťažkým delostrelectvom. Ako tylové spojenie a zabezpečenie boli vybudované siete železničných tratí pre zásobovanie munície a iných dodávok až do vzdialenosti 45 km do vnútrozemia za líniou. Okrem toho boli pripravené havarijné plány na zaplavenie (na príkaz) niektorých povodí a riek, čím by sa vytvorila ďalšia prekážka proti nepriateľom. V Maginotovej linke bolo celkovo 142 pevností, 352 kazemát, 78 kasární, 17 observatórií a viac ako 5 000 bojových blokov.

Andre Maginot
Andre Maginot 

André Maginot -  sa síce narodil v Paríži, ale svoju mladosť prežil v Alsasku-Lorraine, regióne, kde bola neskôr postavená hlavná časť po ňom pomenovanej Maginotovej línii. V prvej svetovej vojne bol za chrabrosť a odvahu povýšený a vyznamenaný, ale pri Verdune aj vážne zranený a po celý zvyšok svojho života kríval. Maginot bol celý život štátnym zamestnancom, známy hlavne ako minister vojny. Neveril, že Versaillská zmluva poskytuje Francúzsku dostatočnú bezpečnosť a Nemecku nedôveroval. Pod vplyvom toho, čo videl v prvej svetovej vojne a zničenia ich domu v Revigny-sur-Ornain pri obrane Lorraine, navrhol vybudovanie série obranných opevnení pozdĺž francúzskej hranice. Paradoxne Maginot nikdy neuvidel svoje dielo dokončené; v Paríži 7. januára 1932 umrel v horúčke od týfusu.

Maginotova Línia v neskorších rokoch

Na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia boli tri pevnosti plne obnovené ako vojenské veliteľské strediská. Rochonvillers bola prebudovaná na použitie ako vojnové veliteľské centrum Centrálnej armádnej skupiny (CENTAG) NATO a slúžila na tento účel od roku 1961 do roku 1967, keď sa Francúzsko stiahlo z integrovanej veliteľskej štruktúry NATO. Podobne sa stala aj pevnosť Molvange stala vojenským veliteľským strediskom 4. spojeneckých taktických vzdušných síl opäť v rokoch 1961 až 1967. Ale Francúzska armáda využívala Molvange až do roku 1999. A aj pevnosť Soetrich plnila podobnú úlohu v šesťdesiatych rokoch. Rochonvillers bola opätovne reaktivovaná v roku 1980 ako vojnové veliteľské centrum pre francúzsku prvú armádu, ktorá ju v tejto pozícii využívala až do roku 1998. Pevnosti sú v podstate stále pripravené, udržiavané ale z hľadiska vojenského užívania sú dnes zapečatené. Maginotova Línia stratila svoju hlavnú strategickú rolu po zriadení francúzskej bojovej jednotky jadrového úderu, vo väčšine kazemát sa zastavila preventívna a plánovaná údržba (v 70. rokoch minulého storočia), a nakoniec väčšinu kazemát a aj malých pevností odpredali verejnosti.

Francúzske jadrové vojsko

Francúzi sa rozhodli v roku 1945 a potvrdili svoju voľbu byť jadrovou veľmocou v 50. rokoch minulého storočia na základe vnímania (z ich strany) hlavne troch dôvodov: V prvom rade obmedzenia vplyvu ako prípadnej „nejadrovej krajiny“ v rámci medzinárodného spoločenstva, najmä v rámci Atlantickej aliancie a Bezpečnostnej rady OSN. To viedlo v 50. rokoch, počas vlády Štvrtej republiky k tomu, aby Francúzsko mohlo mať jadrové zbrane. Idea v pozadí bola obnoviť politickú a vojenskú rovnosť medzi Parížom, Londýnom a Washingtonom. V Paríži nikto nezabudol vylúčenie Francúzska z Quebecských dohôd (1943), alebo jeho neprítomnosť na konferenciách v Jalte a Postupim, kde sa osud kontinentu sa rozhodoval bez ich prítomnosti! Druhý dôvod bol, že niektorí politickí lídri navyše chceli, aby Francúzsko malo takú vojenskú schopnosť, ktorá by ho jasne odlišovala od Nemecka! Pre všetkých francúzskych povojnových vodcov (s výnimkou komunistov, ktorí bojovali proti jadrovému programu až do sedemdesiatych rokov), znamenalo francúzske vojenské jadrové rozhodnutie tiež heslo "Už nikdy rok 1940!". A tretím dôvodom bola stratégia určená vtedy dostupnými prostriedkami: Ak chce mať Francúzsko také vlastné zbrane, ktoré by zaručili jeho bezpečnosť (aj) voči Sovietskemu zväzu, jedine jadrová voľba mala zmysel. Francúzsko by nemalo prostriedky na preteky v konvenčnom zbrojení, ale táto voľba bola pomerne jednoduchá: v tom čase bola jadrová energia, či už civilná resp. vojenská považovaný za silný symbol modernity v západnom svete.

Francúzsko a jadrové zbrane

Dalo by sa povedať že Francúzsko vo vzťahu k jadrovým zbraniam (ale aj k civilnému programu jadrovej energie) je skutočne niečo ako unikátna celosvetová výnimka. Žiadna iná krajina nespojila tak dokopy svoju vojenskú jadrovú schopnosť spolu s národnou (štátnou) nezávislosťou. Máloktorý národ má taký konzervatívny názor na to, aké je to odstrašujúce, a zároveň aj takú nedôveru. Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorej politický režim bol čiastočne určený jadrovou kapacitou (reforma z roku 1962). Tá dvojitosť sa dá vypozorovať aj v obsadzovaní najvyšších miest v oblasti jadrového priemyslu, kde by sa dalo povedať, že existujú akési vzájomné kontrolné mechanizmy a zdržiavací proces. Zároveň žiadna ďalšia krajina okrem Francúzska od začiatku studenej vojny nešla v jadrovom odzbrojení až tak ďaleko. Samozrejme, francúzske počty znížení od konca studenej vojny (takmer polovicu zbraní, a viac ako dve tretiny svojich rakiet), nie sú väčšie ako tie, ktoré urobili USA a Rusko. Z kvalitatívneho hľadiska je však jediná krajina, ktorá odstránila systém zem-zem a zdemontovala svoje skúšobné centrum a jeho výrobné zariadenia pre štiepne materiály. Vo francúzskej jadrovej politike existuje dnes určitý paradox. Francúzi vyvinuli bombu tvárou v tvár veľkej hrozbe z bezpečnostných dôvodov, ale najviac z politických dôvodov a to získať strategickú autonómiu od USA. Avšak v súčasnom kontexte už po ukončení studenej vojny, keď sú hrozby menej priame a viac rozptýlené, sa zdá, že pre trvalosť odstrašujúceho účinku sú teraz dôležitejšie bezpečnostné motivácie než politické. Francúzska jadrová politika je o presvedčení, že jadrové zbrane by sa mali používať iba za extrémnych okolností. Francúzsky koncept použitia jadrových zbraní vychádza zo zásady sebaobrany, ktorú uznáva aj článok 51 Charty Organizácie Spojených národov.

Dnešný jadrový arzenál Francúzska

Rafale s ASMP-A
Rafale s ASMP-A 

V súčasnosti má Francúzsko vo výzbroji už menej ako 300 jadrových zbraní. Tie má strategicky umiestnené v letectve, na mori (na ponorkách) ako aj na lietadlových lodiach. Hlavná základňa francúzskych ponoriek s jadrovými balistickými raketami je na bretaňskom polo-ostrove Île Longue. Francuzsko má štyri jadrové ponorky, vyzbrojené balistickými raketami M51 SLBM (vo francúzskej terminológii MSBS - Mer-Sol-Balistique-Stratégique znamená More-Zem-Balisticky-Strategická) ktoré boli prvýkrát nasadené v roku

Ponorka Le Triomphate
Ponorka Le Triomphate 

2010. Každá raketa nesie šesť až desať nezávisle zacielených termonukleárnych hlavíc TN 75. Pre lietadlá s jadrovými zbraňami majú vyhradené tri letiská - (Saint-Dizier, Avord, Istres), kde sú dve squadrony lietadiel Rafale, a jedna letka lietadiel Rafale-M. Lietadlá sú vybavené systémom ASMPA (air-sol-moyenne-portée-amélioré, teda vzduch-zem- zlepšený stredný rozsah) ktorý je súčasťou aj na Mirage 2000N K3 a od roku 2010 na Rafale. A systém ASMPA je ich nová generácia pre letecké jadrové hlavice.

Maginotova Línia tesne okolo JE Cattenom:

Pevnosť Galgenberg
Pevnosť Galgenberg 

Pevnosť Galgenberg - tvorí časť fortifikovaného sektora Maginotovej línie v oblasti Thionville. Nachádza sa v lese Cattenom, v blízkosti ďalšieho mohutného opevnenia Kobenbusch a malej pevnosti Oberheid. Lokalita pevnosti zaberá celý vrchol kopca Galgenberg. V tesnej blízkosti masívu Galgenberg je aj pevnosť Sentzich, s výhľadom na mesto Sentzich a na sever.Pevnosť Galgenberg „mala na starosti“ kontrolu údolia rieky Moselle a preto ju aj niekedy nazývali "štrážca Mosellu." V súčasnosti funguje ako múzeum. Pevnosť má dva vstupy a

Vnútro Galgenberg
Vnútro Galgenberg 

šesť bojových blokov. Pozorovateľňa sa nachádza za Galgenbergom, v blízkosti námestia pre kazematy kasární, ktoré poskytovali aj nadzemné ubytovacie štvrte pre posádky neďalekých pevností. Pozorovací bod bol vbavený aj vysúvacím pozorovacím zvonom. Na severnom okraji Galgenbergu sú kazematy Sonnenberg. Nie sí však spojené s hlavnou budovou alebo navzájom. Pod velením kapitána Guillaume de la Teyssoniére tu bolo umiestnených 445 mužov a 15 dôstojníkov francúzskej armády 167. pešieho pluku (RIF) a 151. pozície delostreleckého pluku (RAP). ​

Pevnosť Kobenbusch - je veľkolepá stavba Maginotovej línie fortifikovaného sektora oblasti Thionvillu v lese pri Cattenom. Má sedem bojových blokov a dva vstupné bloky, jeden pre muníciu a druhý pre mužstvo. Nachádza sa medzi malými pevnosťami Bois-Karre a Oberheid a meno dostala po názve okolitého lesu Kobenbusch. Jej nižšie hlboké podlažia chodieb boli zaplavené vodou pri výstavbe umelého jazera chladiacej vody pre jadrovú elektráreň Cattenom v bezprostrednej blízkosti, ale jej horné podlažia a povrchové časti sú zachované a sú spojené s priechodnou cestou cez okolité lesy.

Pozorovateľna
Pozorovateľna 

Pôvodné určenie pevnosti Kobenbusch bolo pozorovanie a obrana vrchu Cattenom, kde sa obranná línia východ-západ obracia na juh. Pevnosť Kobenbusch je pomerne veľká ale kompaktná, s krátkou hlavnou galériou vedúcou z muničných skladov a vstupov pre personál do podzemných kasární až k bojovým blokom. Kasárne pre pevnosť (Abri du Bois-de-Cattenom) sú neďaleko západne od pevnosti a môžu byť cieľom turistov ako vhodný cieľ návštevy. Zauimavé je že napriek tomu, že kúsok od pevnosti na východ je ešte aj malá pevnosť Oberheid, nie sú tam žiadne doplňujúce nadzemné kasárne a ani tu bezprostredne neexistujú žiadne iné kazematy, či pozorovacie miesta a ani prístrešky spojené s Kobenbuschom. Posádka pevnosti v roku 1940 predstavovala 513 mužov a 14 dôstojníkov francúzskej armády z 169. pešieho pluku a 151. pozičného delostreleckého pluku.​

Abri du Buis
Abri du Buis 

Pevnosť Bois-Karre - bola plánovaná ako spojovací bod pre opevnenú líniu ústupu z výbehu strategického bodu Cattenom, ktorý tvorili pevnosti Kobenbusch a Oberheid. Hlavná komora pevnosti je usporiadaná tak, aby pokrývala budúcu výstužnú čiaru (bretelle de Cattenom), ktorá mala byť zakotvená na druhom konci bloku pevnosti Galgenberg, ale (z nám teraz už neznámych dôvodov) nebola táto výstužná línia nikdy postavená. Jednotný bojový blok na dvoch úrovniach pozostáva z dvoch palebných komôr a jednej veže. Puškové clony na povrchu poskytovali hlavne krytie pre mesto Métrich spolu s guľometnou vežou. Integrovaná pohonná jednotka bola vybavená dvoma motormi Renault s výkonom 30 koní. Okolo pevnosti sa nachádza niekoľko kazemát, observatórií a ako aj útulkov pre pechotu. Posádku tvorilo 91 mužov a dvoch dôstojníkov francúzskej armády 168. pešieho pluku pod vedením podporučíka Boulay. Pevnosť si zachovala veľkú časť svojho vybavenia, bola obnovená a môže byť navštívená.

Jadrová elektráreň Cattenom (La centrale nucléaire de Cattenom)

JE Cattenom
JE Cattenom 

Ak cestujete na severo-východe Francúzska okolo mesta Thionwille cez oblasť Lorainne, alebo na západe Nemecka v oblasti Saarland, či luxemburskej južnej časti, alebo sa plavíte po rieke Moselle, jednoducho si ju nemôžete nevšimnúť. Jej štyri chladiace veže pôsobia dominantne v krajine podobne ako Bohunické, či Mochovecké veže na Slovensku.

JE Cattenom z kozmu
JE Cattenom z kozmu (zdroj: ISS Space)

Rozhodnutie o postavení JE:

Celosvetová ropná kríza z roku 1973 ovplyvnila energetické politiky v rôznych štátoch. Cena ropy neuveriteľne vyskočila, a nedostatok dodávok pohonných látok sa prejavil prakticky všade. V Nemecku vtedy dokonca vymysleli taký systém na obmedzenie spotreby palív že sa v nedeľu autami nejazdilo. 

Vtedy francúzska vláda prehlásila svoje posolstvo: „Získanie energetickej nezávislosti prostredníctvom masívneho rozvoja jadrovej energie“, a spustila v roku 1974 svoj prvý rozsiahly jadrový program. 

Raymond Barré
Raymond Barré 

Rozhodnutie o vybudovaní jadrovej elektrárne Cattenom prijala francúzska vláda premiéra Raymonda Barrého v roku 1978. Mimochodom Barre, ktorý si okrem premiérskeho kresla ponechal aj funkciu ministra financií, bol v tom čase konfrontovaný s hospodárskou krízou. Obhajoval prísnu politiku na zníženie inflácie a verejných výdavkov a priemyselnej "reštrukturalizácie" ("Barre Plans"). Tvárou v tvár odborom v opozícii na počudovanie k francúzskym jemným diplomatickým mravom vôbec nepoužil diplomatický jazyk, a posmešne ich nazýval "nositeľov transparentov" (francúzsky: „les porteurs de pancartes“) a hovoril im, že "namiesto násilností by ste mali tvrdo pracovať". So svojim jadrovým programom mali Francúzi aj komerčný úspech. Zatiaľ čo v roku 1970 malo Francúzsko vyváženú rovnováhu medzi dovozom a vývozom, sa v 80. rokoch už Francúzsko stalo najväčším vývozcom elektrickej energie v Európe. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia čistý vývoz dosiahol 50 TWh a dosiahol maximum 70 TWh v roku 1995 (15% celkovej výroby alebo 20% vnútroštátnej spotreby), čo v roku 2002 výnimočne prekročili s hodnotu až 76 TWh.

Rozhodnutie francúzskej vlády ohľadom JE Cattenom bolo veľmi negatívne prijímané susedmi, hlavne Luxemburskom, ktoré mu síce silne, ale márne oponovalo, ale aj Nemeckom a to najmä v blízkom regióne Sárska, a dokonca aj vlastnou francúzskou opozíciou. Výstavba začala JE hneď na ďalší rok 1979 a skončili ju v roku 1991.

1 blok Cattenom
1 blok Cattenom 

JE Cattenom má na svojich chladiacich vežiach inštalované aj doplňujúce vzduchové chladenie, ktoré zvyšuje efektívnosť chladenia - vonkajší vzduch prechádza okolo rúrok, ktoré sú vybavené rebrami na zvýšenie koeficientu tepelnej výmeny.

JE Cattenom má štyri reaktory typu „P‘4“ s výkonom 1300 MW. Reaktory s výkonom 1300 MWe sa líšia od predchádzajúcich reaktorov s výkonom 900 MWe, projektom aktívnej zóny, počtu

2 blok Cattenom
2 blok Cattenom 

slučiek ako aj systémov ochrany reaktora. Navyše Séria P'4 sa líši od série P4 v tom, že inštalácia budov a konštrukcií bola optimalizovaná s primárnym cieľom zníženia nákladov, čoho výsledkom je kompaktnejšie usporiadanie JE s menšími budovami a stavbou.

Aktívna zóna reaktora je tvorené palivovými kazetami, ktorých je 205 a v každej z nich je 264 palivových tyčí. Usporiadané sú v 17 × 17mm štvorcovej mriežke. Palivové prútiky sú vyrobené

3 blok Cattenom
3 blok Cattenom 

zo zirkóniovej zliatiny. Zirkóniový plášť trubiek s 98% zirkónia má hrúbku 0,6 mm, priemer 9,5 mm, je klasicky udržiavaný na mieste pomocou mriežok. Palivové pelety (z UO2) alebo zo zmesi oxidov uránu a plutónia (bežne známe ako palivo MOX) s priemerom 8,2 mm sú uložené vo vnútri palivových tyčí. Celková zavážka AZ je 110,5 ton obohateného uránu. Úroveň obohatenia U-235 sa líši medzi 3% a 4,5% v závislosti od

Prehľad francúzskych reaktorov
Prehľad francúzskych reaktorov 

spôsobu palivovej politiky kampane. Jadrový reaktor je vysoký cca 13,6m, vnútorný priemer má 4,5 m, a hrúbka steny v oblasti AZ je 22,5 cm. Reaktor má štyri cirkulačné slučky, pracovný tlak je 15,5 MPa, teplota vstupnej a výstupnej vody je 292 a 330 stupňov Celzia. Tlak pary v sekundárnom okruhu v parogenerátore je 7,3 MPa. Budovy reaktorov majú plno tlakový kontajment a sú tak naprojektované, aby vydržali tlak ktorý sa očakáva pri nehode (absolútne 4 až 5 barov), spôsobenej stratou chladiacej kvapaliny (LOCA havária s dvojitým gilotínovým pretrhnutím hlavného potrubia chladiacej kvapaliny) alebo prasknutím parovodu vo vnútri kontajnmentu. Projektovali ich tak, aby vydržali účinky seizmických aj

4 blok Cattenom
4 blok Cattenom 

pravdepodobných zemetrasení (SME a aj MHPE) spolu so zohľadnením bezpečnostnej rezervy, pokrývajúcej neistotu a tiež iné nebezpečenstvá, ako extrémne poveternostné podmienky, havárie lietadiel, výbuchy atď.). Sú v súlade s modernými požiadavkami bezpečnosti a zabezpečujú uspokojivú úroveň integrity. Výška betónového kontajmentu je cca 62m, hrúbka vnútornej steny je 82 cm, a vnútornej steny 40 cm.

JE Cattenom
JE Cattenom 

JE používa na chladenie vodu z rieky Mosell, a ako sme už spomenuli, má 4 oddelené chladiace veže. Pre dodržanie striktných podmienok teploty vody v rieke pre JE vybudovali navyše umelé jazero Mirgenbach. Pri budovaní tohto jazera došlo k zaplaveniu podzemných častí pevnosti Kobenbusch (súčasť Maginotovej Línie).

Keďže JE Cattenom je postavená veľmi blízko hraníc s Luxemburskom (iba cca 20

Romantické povodie Mosellu
Romantické povodie Mosellu 

km), Nemeckom (10 km) ako aj miest Thionwille (7 km), Metz (30 km), Trier (48 km) a hlavnom meste Luxemburgu – je neustále pod mimoriadne veľkou pozornosťou a kritikou. Odporcovia JE napríklad tvrdia, že už umiestnenie JE bolo urobené schválne ako snaha zničenia povodia rieky Moselle (tá tečie cez Francúzsko, Luxembursko a Nemecko kde robí ľavý prítok Rýna. Moselle sa medzi Trierom a Koblenzom točí a vytvára jednu z najkrajších riečnych dolín s terasovitými vinicami.

Neobvyklá politicko-obchodná ponuka

V apríli 2016 luxemburský predseda vlády Xavier Bettel ponúkol francúzskemu kolegovi Manuelovi Vallsovi finančné prostriedky na odstavenie JE Cattenom a povedal že Luxembursko je pripravené prijať finančný záväzok na projekt, ktorý by musel byť cezhraničný. Doslova povedal, že "JE Cattenom nás desí, nemá zmysel ho skrývať," a dodal že sa boja aby v prípade jej havárie nebolo Luxembursko „vymazané z mapy“. Šokovaný Valls sa zmohol iba na diplomatickú odpoveď, že „Odkaz bol prijatý...“

Jódové tabletky
Jódové tabletky 

Mimochodom v Luxemburgu, ktoré nemá žiadne jadrové zariadenia, sú pravidelne (preventívne) bezplatne distribuované a obnovované jódové dávky do každej rodiny na použitie v prípade havárie JE.

Z pohľadu prevádzkovej histórie je JE Cattenom jedna z lepších francúzskych elektrární. Okrem historicky známych falošných poplachov, troch menších požiarov (2x transformátor, a 1x administratívna budova), zopár menších prekročení povolených dávok z ožiarenia (dodávatelia), nie sú tam zaznamenané žiadne väčšie a vážnejšie problémy. V rámci protestov sa však aktivisti Greenpeace násilím dostali na nádvorie JE, kde na kontajnmente rozprestreli postery a vypúšťali svetelné rakety, neskôr opakovali akcie pomocou drónu, ako súčasť svojho úsilia vyzdvihnúť bezpečnostné nedostatky lokality, za svoje akcie boli právoplatne francúzskym súdom odsúdení.

Z posledných správ však stojí za zmienku rozhodnutie francúzskeho Ministerstva vnútra o rozšírení intervenčnej oblasti pre obce v okruhu 20 kilometrov okolo elektrárne Cattenom, ktoré je platné od februára 2019. Je to špecifické opatrenie v rámci štátnej doktríny o jadrovej bezpečnosti po Fukušime.

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu