Jadrová energia – Brexit – Ešte sa ani nestal a už spôsobuje vážne problémy.
Brexit prináša rôzne katastrofy vrátane plánov Spojeného kráľovstva pre novú flotilu jadrových elektrární – Hinkley Point je oneskorený a predražený, JE Moorside opustila spoločnosť Toshiba v novembri, a teraz spoločnosť Hitachi opúšťa JE Wylfa.
Brexit
Ako je známe BREXIT (portmanteau "BRitánie" a "EXIT"), je blížiace sa vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Vyplýva z referenda z 23. júna 2016, keď 51,9% to podporilo hlasujúcich (ktorých bolo 72,2 percent) možných voličov. Proti EÚ teda bola volilo fakticky iba niečo cez tretinu obyvateľstva (36,8 Percent), čím to čiastočne pripomína Rakúske referendum o JE Zwentendorf. Vystúpenie UK z EÚ presadzovali ľavicoví aj pravicoví euroskeptici, zatiaľ čo proeurópania, takisto pokrývajúce celé politické spektrum, obhajovali pokračujúce členstvo v EÚ.
Členstvo UK v EÚ
Spojené kráľovstvo sa snažilo vstúpiť do Európskeho Spoločenstva už v rokoch 1963 a 1967, ale tieto žiadosti boli vetované francúzskym prezidentom Charlesom de Gaulle. Po tom, ako sa de Gaulle vzdal francúzskeho predsedníctva, sa Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska opäť, a tentokrát úspešne požiadalo o členstvo a konzervatívny premiér Edward Heath podpísal zmluvu o pristúpení v roku 1972, parlament schválil zákony Európskych spoločenstiev a Spojené kráľovstvo sa stalo členom ES od 1. januára 1973 spoločne s Dánskom a Írskom. Členstvo Spojeného kráľovstva v Európskych spoločenstvách bolo tiež následne odobrené referendom v roku 1975. Bolo to tak, že opozičná labouristická strana spochybňovala britské podmienky členstva v ES domnievajúc sa, že sú nepriaznivé, a chcela usporiadať referendum o tom, či zostať v ES, alebo vyjednať nové podmienky. Po tom, ako labouristi vyhrali voľby, uskutočnilo Spojené kráľovstvo svoje prvé národné referendum o tom, či by Veľká Británia mala ostať v Európskych spoločenstvách v roku 1975. Výsledok referenda z 5. júna 1975 bol prijatý 8. mája 1975 a nadobudol platnosť ihneď v ten istý deň ako zákon. V súlade s týmto zákonom v referende o členstve UK v Európskych spoločenstvách uskutočnenom vo štvrtok 5. júna 1975 voliči schválili pokračujúce členstvo v ES / EHS vo výške 67% za , oproti 33% proti, za národnej účasti vo výške 64%.
Referendum o Brexite
V júni 2016 bývalý predseda vlády UK, David Cameron urobil referendum. V rámci svojej konzervatívnej strany chcel zastaviť pro-Brexitovu opozíciu. Myslel si, že referendum bude v jeho prospech. Nanešťastie pre neho zvíťazili (aj keď v hodnej časti nepravdivé a zavádzajúce) argumenty proti imigrácii a proti EÚ.
Väčšina voličov ktorá volila Brexit bola staršia, boli to zväčša vidiecki robotnícki voliči, ktorý sa dali nalákať na argumenty, a mali obavy z voľného pohybu prisťahovalcov a utečencov. Mali pocit, že členstvo v EÚ mení ich národnú identitu, nechceli žiadne rozpočtové obmedzenia a nariadenia, ktoré EÚ pre UK uložila. Nevideli, resp.sa ich to netýkalo, že členstvo v EÚ prinieslo voľný pohyb kapitálu a obchodu s EÚ. Naopak, mladí voliči a tí v Londýne, Škótsku a Severnom Írsku chceli zostať v EÚ. Boli však prehlasovaní (aj keď nie veľkou) väčšinou. David Cameron rezignoval, a jeho miesto veľmi ochotne prevzala bývalá ministerka vnútra Theresa May, ktorá, paradoxne bola pôvodne proti Brexitu. Už spočiatku sa jej vládnutie zdalo zahmlievajúce, keď na otázky odpovedala jej prvým sloganom, že „Brexit znamená Brexit“.
29. marca 2017 premiérka UK Theresa May oficiálne uplatnila oznámenie o odchode z EÚ podľa článku č. 50. To legálne umožnilo UK a EÚ vzájomne rokovať o dohode až do 29. marca 2019. 19. marca 2018 sa nakoniec UK a EÚ dohodli na 21-mesačnom prechodnom pláne, ktorý je viac menej podobný "Mäkkému Brexitu". Plán však ešte musí byť schválený na domácej britskej politickej scéne. Pokiaľ by sa tak nestalo, nasledoval by tzv. "Tvrdý Brexit", čo je rýchle opustenie EÚ bez akýchkoľvek ďalších obmedzení ako napr. novej dohode o voľnom obchode.
Koncom minulého roku - 14. novembra schválila vláda plán premiérky, ale vzišiel z toho popud na vyslovenie nedôvery. Hlasovanie o ňom prešlo 12. decembra, kde si Theresa May udržala pozíciu. Ale to nie je ešte koniec, ešte stále čelí ťažkostiam pri schvaľovaní tohto plánu Parlamentom UK. V princípe je možné, že UK môže stále svoje rozhodnutie o vystúpení z EÚ odvolať, resp. vyhlásiť nové referendum o členstve v EÚ. Obe tieto akcie sú však veľmi vysoko nepravdepodobné!
Stručný plán Brexitu
Dohoda (medzi UK a EÚ) má dve časti. Jedna z nich je záväzná dohoda o odstúpení od zmluvy. Druhá je nezáväzný súbor zásad, ktoré budú usmerňovať budúce rokovania.
Spojené kráľovstvo zostáva na neurčené obdobie v rámci "colnej únie" s EÚ. Toto pokračuje v obchode, ktorú si obe strany želajú. Obidve strany nebudú uplatňovať clá na navzájom dovezené výrobky. Môžu zdaniť dovozy z iných krajín. Kritici však chcú slobodu rokovať o samostatných obchodných dohodách s inými krajinami.
Spojené kráľovstvo si zachováva úplný prístup ku kapitálu. 3 milióny občanov EÚ, žijúcich v UK tam môžu naďalej žiť a pracovať bez pracovných víz. Analogicky cca 1,3 milióna občanov UK môžu v EÚ aj naďalej robiť to isté.
Veľká Británia bude rešpektovať rozsudky Európskeho súdneho dvora a zákony EÚ. Ale keďže už nie je členom EÚ, UK už nebude môcť hlasovať o zákonoch. Je to podobné vzťahu Nórska s EÚ. Kritici však odmietajú toto usporiadanie.
Vzhľadom na to, že UK zostáva v colnej únii EÚ, nemôže byť tzv. "Tvrdá Hranica" (v podobnom zmysle ako sme ju zažívali my za komunistického režimu) medzi Severným a Južným Írskom. Severné Írsko je súčasťou Spojeného kráľovstva a Južné Írsko je nezávislou krajinou, a členom EÚ. Do roku 1998 tam medzi nimi bola militarizovaná hranica v dôsledku religiózneho sektárskeho násilia, ktoré zanechalo viac ako 3 500 obetí na životoch. Keď však skončí prechodné obdobie, bude musieť byť táto otázka opäť riešená. UK by mohla opustiť colnú úniu iba vtedy, ak bude rokovať o obchodnej dohode s EÚ, ktorá zruší hraničné kontroly v Írsku. Mohlo by to byť napríklad technologické riešenie hraničnej infraštruktúry.
Veľká Británia zaplatí za odchod z EÚ 50,7 miliárd eur, a splní samozrejme všetky zostávajúce finančné záväzky.
Dohoda je podobná "dohode s Jersey", ktorú im ponúkla Európska rada 9. augusta 2018. Táto dohoda by udržala UK v jednotnom trhu pre obchod a zároveň umožňuje obmedziť prisťahovalectvo. Na druhej strane musí UK dodržiavať všetky environmentálne, sociálne a colné predpisy EÚ.
10. decembra 2018, predsedníčka vlády UK odložila predloženie plánu na hlasovanie z obavy, že parlament Spojeného kráľovstva by proti nemu hlasoval. 13. decembra sa stretla s lídrami EÚ, aby rokovali o dohode, ktorá by prešla Parlamentom, nakoniec z toho bolo iba vyjasňovanie si pozícii a Španielsko dostalo ubezpečenie, že sa bude podieľať na akejkoľvek obchodnej dohode, ktorá sa týka Gibraltáru. Územie Spojeného kráľovstva je susedným a obchodným partnerom Španielska.
Ak sa nič nezmení, 29. marca Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska právne opustí EÚ, a bude pre EÚ síce blízkym susedom a dúfajúc dobrým partnerom, ale po právnej stránke tzv. „Treťou krajinou“.
Brexit a Euratom
Vo vzťahu k Euratomu (teda oficiálne Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu), o ktorom sme tu už mali samostatný článok, bol v tejto veci predložený návrh zákona schválený v Snemovni lordov 20. októbra 2018. Nahradil predošlý pozmeňujúci a doplňujúci návrh zo snemovne podobným vládnym návrhom, ktorý bol podpísaný 26. júna 2018 a stal sa tak novým zákonom o jadrových zárukách z roku 2018.
Najhorším dopadom Brexitu je spomaľovanie hospodárskeho rastu UK. Okrem toho je to vysoká neistota z konečného výsledku.
Doposiaľ táto neistota z Brexitu už spomalila rast UK o 1,3 percenta v roku 2018. Britský minister financií Philip Hammond oznámil, že v roku 2019 sa zníži o ďalšieho 1,9 percenta a v roku 2020 o ďalšieho 1,6 percenta. Britská libra je približne o 14 percent nižšia ako pred referendom o Brexite! To síce pomáha vývozu, ale zase naopak zvyšuje ceny dovozu. Tvrdý Brexit by bol katastrofálnym problémom pre London-City, ktoré je nielen finančné centrum Spojeného kráľovstva, ale prakticky celosvetové! Nebolo by už základom pre spoločnosti, ktoré ju používajú ako anglicky hovoriaci vstup do hospodárstva EÚ. Mesto Londýn oznámilo, že by mohlo dôjsť iba vo finančnej sfére k priamej strate 5 000 pracovných miest. To by mohlo viesť ku kolapsu výstavby nehnuteľností, kde je mnoho nových kancelárskych budov vo výstavbe. Ak sa odvetvie finančných služieb presunie inde na kontinent (Frankfurt, Paríž, Luxemburg, resp. Madrid), môžu zostať budovy prázdne.
Brexit je hlas proti globalizácii.
Posiela Spojené kráľovstvo mimo hlavnú fázu finančného sveta. Vytvára neistotu v celej Británii, ale Londýn sa snaží udržať svojich medzinárodných klientov. Stabilita inde vo svete, napr. v USA by však mohla znamenať výhru New Yorku oproti Londýnskej strate.
Zajtra sa to rozhodne
Britov čaká jeden z kľúčových týždňov, ktorý rozhodne o ich budúcnosti. Iba cca tri mesiace pred plánovaným Brexitom – odchodom UK z EÚ, by mali už zajtra poslanci Dolnej snemovne definitívne rozhodnúť o vyjednanej dohode.
Už na úvod päťdňovej parlamentnej rozpravy, ktorá sa začala minulý týždeň utrpela vláda premiérky Theresy May niekoľko citlivých porážok. Parlament jej výrazne zmenšil manévrovací priestor pre prípad, že by Dolná snemovňa dohodu o Brexite odmietla. Premiérka May mala predložiť do troch dní náhradný variant, ako chce situáciu riešiť. Premiérke vypovedali poslušnosť aj niektorí proeurópski poslanci jej vlastnej strany, ktorí Brexit dlhodobo odmietajú a hlasovali spolu s opozíciou. Krátko predtým poslanci tiež rozhodli, že budú musieť formálne oni rozhodnúť o prípadnom tvrdom Brexite.
Vodca opozičných labouristov Jeremy Corbyn chce samozrejme v prípade, že vláda prehrá hlasovanie, nové predčasné voľby.
Vláda UK dlhodobo predpokladá, že do roku 2025 bude požiadavka 60 GWe čistých nových kapacít na výrobu elektrickej energie, z čoho 35 GWe má byť z obnoviteľných zdrojov energie. V návrhu národnej politickej deklarácie pre výrobu z jadrovej energie sa uvádza, že "značné množstvo" zostávajúcich 25 GWe má pochádzať z jadrovej energie, hoci vláda UK nestanovila pevný cieľ pre jadrové kapacity. Ministri vlády však sústavne tvrdia, že do roku 2025 by malo byť postavené 16 GWe nových jadrových kapacít a to na piatich miestach, aj keď tento cieľový dátum klesol už až do roku 2030.
Brexit a nové britské jadrové projekty
Spojené kráľovstvo má v súčasnosti 15 reaktorov s celkovou výrobnou kapacitou cca 10 GWe. Tieto JE vyrábajú približne pätinu elektriny v Spojenom kráľovstve - napriek tomu je plánované ich postupné odstavovanie až do roku 2030. Výnimkou je Sizewell B, jediný tlako-vodný britský reaktor (PWR), ktorý začal svoju prevádzku v roku 1995. Energetické spoločnosti sú v procese budovania nových jadrových elektrární (JE) v Spojenom kráľovstve, pričom prvé nové reaktory by podľa pôvodných pánov mali byť pôvodne už v prevádzke v polovici roku 2020. Podľa štúdie IPPR z roku 1999 objednanej spoločnosťou EDF Energy by investície do nových JE mohli zvýšiť HDP Spojeného kráľovstva o viac ako 5 miliárd libier, vytvoriť 32 500 pracovných miest a zvýšiť vývoz jadrového priemyslu až o 900 miliónov libier.
Typy plánovaných nových reaktorov:
Formálne sú pre nové jadrové projekty v UK zvažované štyri typy jadrových reaktorov: 1 - Framatome EPR (pôvodne Areva európsky tlakový reaktor), 2 - AP1000 Westinghouse, 3 - Hitachi-GE Advanced Boiling Water Reactor (ABWR), a 4 - čínsky Hualong HPR1000. Aj Juhokórejská skupina Kepco pripravovala ponuku na nasadenie reaktora APR1400 vo Veľkej Británii.
Tu je potrebné spomenúť, že Spojené kráľovstvo síce zaviedlo veľmi dôkladný proces hodnotenia nových návrhov reaktorov a ich umiestnenia, čo je veľkým prínosom, na druhej strane Spojené kráľovstvo však privatizovalo výrobu elektrickej energie a liberalizovalo svoj trh s elektrickou energiou, čo zase spôsobuje, že veľké kapitálové investície sú viac problematické.
Projekt Hinkley Point C
EDF Energy plánuje vybudovať dva jadrové reaktory EPR v Hinkley Point v Somerset, ktoré sú projektovo do určitej miery prepojené s plánmi vybudovať ďalšie dva v Sizewell v Suffolku. Spoločnosť požiadala o súhlas na výstavbu a prevádzku prvých dvoch (3260 MWe) v Hinkley Point v októbri 2011, hoci vyhodnocovací proces nebol ešte ukončený. V tom čase spoločnosť EDF plánovala uviesť prvý nový reaktor do prevádzky do roku 2018! Do polovice septembra 2010 spoločnosť EDF Energy uzavrela zmluvy vo výške 50 miliónov GBP na práce na mieste v lokalite Hinkley Point a vo februári 2013 náklady na predbežnú výstavbu už dosiahli takmer 1 miliardu libier. V marci 2013 boli získané povolenia na prevádzku elektrárne a bolo vydané stavebné povolenie.
EDF v októbri 2013 oznámila, že si zachová 45-50% z projektu Hinkley Point C, a dve čínske spoločnosti, CGN a CNNC, budú mať 30-40% z nich, pričom Areva by si nechala ešte 10% a ostatné zainteresované strany by mali zvyšných 15%. (Francúzska vláda vlastní 85% EDF a 80% spoločnosti Areva, a dané čínske spoločnosti sú tiež vo vlastníctve štátu). V septembri 2015 spoločnosť EDF po finančných stratách spoločnosti Areva však prehlásila, že 10-percentný podiel spoločnosti Areva "už nie je na programe".
V rokoch 2012, 2013 EDF ako materská spoločnosť spoločnosti EDF Energy, rokovala s vládou Spojeného kráľovstva s cieľom získať "správny trhový rámec [aby] umožnil primeranú návratnosť potrebných masívnych investícií". Zmluva vo výške 1,2 miliardy libier bola pozastavená. V júni 2013 vláda UK oznámila, že garantuje až 10 miliárd GBP úverov pre elektráreň v rámci systému záruk pre infraštruktúru Spojeného kráľovstva na rok 2012 (pričom sadzby pre veterné elektrárne boli minimum 100 libier za MWh a 155 liber/MWh pre veterné elektrárne na pobreží). V septembri 2015 vláda UK dala ponuku záruk za pôžičku vo výške 2 miliárd libier na projekt a uviedla, že viac bude k dispozícii, (ak bude EDF spĺňať určité podmienky). EDF uviedla, že "pripraví cestu pre konečné rozhodnutie o investíciách energetickej spoločnosti EDF podporovanej generálnym jadrovým elektrárňam Číny (CGN) a Čínskej národnej jadrovej spoločnosti (CNNC)."
V októbri 2013 vláda oznámila, že s EDF pre JE Hinkley Point C bola dosiahnutá počiatočná dohoda o kľúčových podmienkach navrhovanej investičnej zmluvy vo výške 16 miliárd GBP. Medzi ne patrí 35-ročná zmluva na rozdiel ceny vo výške 89,50 GBP/MWh, ktorá je plne indexovaná na index spotrebiteľských cien a podmienená projektom Sizewell C. Ak to z akéhokoľvek dôvodu nebude možné aby developer zdieľal také prvotné náklady, cena má byť 92,50 GBP/MWh. 35-ročné obdobie je myslené od spustenia v rokoch 2025-2029. Po roku 2029 cena skráti o jeden rok omeškania až do roku 2033, po ktorom bude zrušená.
V októbri 2014 Európska Komisia rozhodla, že podporí plány UK pre tento projekt, a že sú v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Zistilo, že cenová podpora elektrickej energie z elektrárne nad 35 rokov berie do úvahy skutočný trh. V procese prešetrovania Spojené kráľovstvo súhlasilo s významným zmenením podmienok financovania projektu, a to zvýšením poplatku za záruku, ktorý zaplatil developer ministerstvu. Akonáhle by celková návratnosť vlastného kapitálu prevádzkovateľa prekročila odhadovanú sadzbu v čase rozhodnutia, akýkoľvek zisk bude zdieľaný s verejnosťou, a to spôsobom podporujúcim dlhodobú veľkoobchodnú cenu elektriny. Tento mechanizmus zdieľania zisku bude zavedený nielen na 35-ročné trvanie podpory, ako sa pôvodne predpokladalo, ale na celú 60-ročnú životnosť projektu. Navyše, ak sa stavebné náklady ukážu ako nižšie, ako sa očakávalo, zisky budú tiež zdieľané.
V októbri 2015 bola podpísaná strategická dohoda o investíciách, v rámci ktorej sa zaviazala generálna nukleárna spoločnosť Číny (CGN), k prevzatiu 33,5% projektu, pričom spoločnosť EDF (pôvodne zodpovedná za 66,5%), chcela znížiť podiel na takmer 50%. Holding spoločnosti CGN bude projekt manažovať prostredníctvom svojej novej spoločnosti General Nuclear International. V decembri 2016 čínska spoločnosť na ťažbu uhlia Wintime Energy súhlasila s prevzatím približne 2% projektu prostredníctvom CGN. Spoločným podnikom EDF-CGN je spoločnosť NNB Generation Company Limited, ktorá je držiteľom licencie na miesto vydanej v roku 2012.
EDF očakáva, že prvý reaktor bude v prevádzke 115 mesiacov po investičnom rozhodnutí a vládnom schválení, teda od začiatku roka 2026. V máji 2016 boli náklady projektu vo výške 18 miliárd libier vrátane bežných nepredvídaných výdavkov, z ktorých už 2,4 miliardy GBP boli minuté. V júli 2017 sa odhad nákladov zvýšil na 19,6 miliardy libier. K novembru 2017 bolo uzatvorených približne 9 miliárd libier zmlúv v dodávateľskom reťazci.
EDF tu pôsobí ako projektant. Dodávateľmi sú Areva pre reaktorový systém, palivo a riadiace a prístrojové vybavenie v hodnote 1,7 miliardy libier; Bouyges a Laing O'Rourke dodáva stavebné inžinierstvo v hodnote viac ako 2 miliardy libier; GE a Alstom dodá sekundárny okruh s dvoma turbínami Arabelle s výkonom 1770 MWe v hodnote 1,9 miliardy dolárov; a Costain buduje tunely na prívod chladiacej vody (priemer sedem metrov s celkovou dĺžkou 11 km). Spoločnosť Rolls-Royce zabezpečuje výrobu jadrových komponentov. Vláda a spoločnosť EDF uviedli, že až 57% prác bude dodaných britskými firmami. Celkový počet pracovníkov na projekte by mohol dosiahnuť až 25 000 ľudí, pričom v časovej špičke až 5600 priamo na mieste. EDF odhaduje 900 stálych pracovných miest, keď už budú reaktorové bloky pracovať. V septembri 2016 spoločnosť EDF uviedla, že projekt nebude využívať ponúknutú vládnu pôžičku.
V marci 2017 vydal jadrový dozor UK (ONR) povolenie na začatie betónovania pre "technické galérie" JE. Ide o sériu podzemných železobetónových konštrukcií umiestnených pod miestom a niektoré nadzemné stavby. V novembri ONR schválila výstavbu reaktora, ktorý sa od decembra 2018 do polovice roku 2019 udeje v štyroch etapách. Prvý betón pre konštrukcie primárneho okruhu bol vyliaty 11. decembra 2018.
EDF Energy – Sizewell C
EDF Energy plánuje vybudovať dva reaktorové bloky typu EPR v JE Sizewell v meste Suffolk. EDF a CGN sa dohodli v októbri 2015, aby rozvinuli projekt Sizewell C až do bodu, kedy je možné urobiť konečné investičné rozhodnutie s cieľom vybudovať a prevádzkovať oba reaktory EPR. Počas tejto vývojovej fázy bude EDF mať 80% podiel, zatiaľ čo CGN bude mať podiel 20%.
NuGeneration – Moorside
NuGeneration * projekt bol založený na začiatku roku 2009 a bol to 50:50 percent spoločný podnik spoločnosti Iberdrola (ktorá vlastní škótsku energiu) so spoločnosťou GDF Suez (teraz Engie). NuGeneration v októbri 2009 kúpil 190 ha pozemkov v Moorside, na severnej strane Sellafield od NDA za 70 miliónov libier. V decembri 2013 spoločnosť Iberdrola súhlasila s predajom svojho 50% -ného podielu spoločnosti Toshiba za 85 miliónov libier po tom, ako sa od začiatku roka diskutovala o budovaní svojich reaktorov AP1000 v spoločnosti Westinghouse. Spoločnosť Toshiba potom kúpila jednu pätinu podielu spoločnosti GDF Suez za rovnakú cenu, aby (v júni 2014) získala väčšinu (60%) vlastníctva vo výške približne 102 miliónov libier. V nadväznosti na návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti Westinghouse (v apríli 2017) spoločnosť Engie oznámila kúpu svojho podielu vo výške 40% v spoločnosti NuGen a táto transakcia bola ukončená v júli 2017 za 109 miliónov libier. Engie ponúkla poskytnúť svoje know-how a odborné znalosti spoločnosti NuGen a pomôcť ľubovoľnej reštrukturalizácii s novými potenciálnymi partnermi pre vývoj, výstavbu a prevádzku projektu". V decembri 2017 bola spoločnosť Korea Electric Power Corporation (Kepco) označená za preferovaného uchádzača na získanie 100% akcií spoločnosti NuGen. Po dokončení akvizície a schválení vlády Spojeného kráľovstva by použili dva reaktory APR1400 spoločnosti Kepco, ktoré by nahradili predchádzajúce plány pre tri reaktory AP1000. V júli 2018 však bolo oznámené, že spoločnosť Kepco stratila status svojho prednostného uchádzača. V septembri 2018 spoločnosť NuGen oznámila zníženie počtu svojich zamestnancov o 60% z dôvodu "dlhodobého procesu", pri predaji. V novembri 2018 spoločnosť Toshiba oznámila, že rozhodla, že bude spoločnosť NuGen od januára 2019 zrušená.
* - (Pôvodne ju vlastnili Iberdrola a GDF Suez 37,5% a 25% spoločnosťou Scottish & Southern Energy, hoci SSE sa rozhodla predať v roku 2011, pričom ostatným partnerom zostalo 50%. Pred akvizíciou spoločnosti Toshiba bola na spoločnosti NuGen údajne zainteresovaná spoločnosť China Nuclear Power Technology Corporation (SNPTC))
Horizon – Wylfa Newydd a Oldbury
Na začiatku roka 2009 vznikla novozaložená „Horizon Nuclear Power“ spoločná spoločnosť RWE npower s podielom 50:50 percent s E.ON UK. Horizont chcel pozemky NDA pri starých elektrárňach Magnox v Oldbury, Wylfa a Bradwell. Ďalšími uchádzačmi boli spoločnosti EDF Energy a Vattenfall. Víťazné ponuky pre Oldbury a Wylfa boli od spoločnosti Horizon, vrátane ponúk od EDF a NuGeneration, aukcia zvýšila cenu na 387 miliónov GBP pre NDA. Projekt Horizon plánoval mať v roku 2025 v prevádzke okolo 6000 MWe nových jadrových kapacít. Pre svoje miesto vo Wylfe vo Walese spoločnosť Horizon navrhla výstavbu až štyroch AP1000 reaktorov alebo troch reaktorov EPR. Pre miesto v Oldbury zvažovali buď tri reaktory AP1000, alebo dva EPR. Žiadosti o novú JE Wylfa boli dané v roku 2012, v prípade JE Oldbury v roku 2014. Ale na začiatku roka 2012 však nemeckí akcionári z RWE a E.ON oznámili, že chcú z projektu Horizon vystúpiť. Nasledovali ďalšie záujmy o nákup Horizonu: prvý bol Rosatom s cieľom použiť reaktory VVER-1200, potom Čínska štátna technologickú spoločnosť pre jadrovú energiu (SNPTC) so spoločnosťou Toshiba, ktorá sa snažila aj o Westinghouse-SNPTC s Exelonom. Aj Areva-CGNPC mala záujem s použitím reaktorov EPR, ale potom sa stiahla, až nakoniec predložila ponuku na výstavbu spoločnosť Hitachi Ltd, s reaktorom GEW-Hitachi Advanced Boiling Water Reactor (ABWR). Spoločnosť Rosatom následne uviedla, že je stále pripravená postaviť v UK reaktory s pôvodným dizajnom pre Západnú Európu, až do návrhu certifikácie typov VVER. V októbri 2012 bola prijatá ponuka spoločnosti Hitachi vo výške 696 miliónov libier, a spoločnosť Horizon sa stala 100% dcérskou spoločnosťou spoločnosti Hitachi. Plánovali postaviť na každej novej JE dva alebo tri reaktory 1380 MWe ABWR a v apríli 2013 žiadali jadrový dozor o súhlas. Tento získali v decembri 2017. (V Japonsku je v prevádzke niekoľko reaktorov ABWR.) V júni 2018 Hitachi a britská vláda začali rokovať o projekte Wylfa Newydd. Minister obchodu a energetiky Spojeného kráľovstva uviedol v parlamente 4. júna 2018, že chceli dosiahnuť nižšiu cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov a že bude poskytnuté "dlhodobé riešenie" podpory pre nové jadrové projekty v UK. Ministerstvo zvažuje priame investície do projektu Wylfa Newydd cez úver vo výške 18 miliárd dolárov. Ďalšie možnosti financovania sú možné aj cez záruky na pôžičky a partnerstvo medzi britskou a japonskou vládou. V júni oznámila Hitachi, ze diskutovala s japonskými bankami a verejnými podnikmi v súvislosti s investíciami do spoločnosti Horizon.
General Nuclear Systems – Bradwell B
Bradwell je miesto JE s reaktormi Magnox, kde boli oba reaktory odstavené v roku 2002. V rámci strategického procesu hodnotenia lokalít bol v roku 2011 bol schválený ako miesto pre novú výstavbu JE. General Nuclear Systems (GNS) je spoločný podnik, v ktorom CGN má 66,5% podiel a 33,5% EDF, ktoré chcú zrealizovať projekt Bradwell B. Bradwell B by mal mať dva reaktory Hualong One s kapacitou 1.150 MWe.
V súvislosti s dohodou o JE Hinkley Point z októbra 2015 spoločnosť EDF a CGN súhlasili so založením tejto spoločnej spoločnosti, aby pripravili plány pre Bradwell a požiadali o schválenie jadrového dozoru pre britskú verziu čínskeho reaktora Hualong One. GNS napísala vláde v októbri 2016 žiadosť o začatie procesu v novembri 2017 sa hodnotenie presunulo do intenzívnej fázy.
Očakávalo sa, že po projekte Bradwell budú nasledovať ďalšie, so spoločnosťami Toshiba (NuGen a Moorside) kde CGN boli pripravení predložiť svoje plány na to, aby prvý blok JE Bradwell bol v komerčnej prevádzke od roku 2030.
Posledné informácie:
V novembri 2018 boli zrušené plány na novú JE v Cumbrii po tom, čo japonský konglomerát Toshiba oznámil, že stopol dcérsku spoločnosť NuGeneration, potom, čo sa nepodarilo spoluinvestora, a odpisuje stratu 18,8 miliárd japonských jenov (125 miliónov libier). Projekt Moorside mal vyrábať približne 7% elektriny v Spojenom kráľovstve..
Prestížny denník Financial Times FT informuje, že v rokovaniach medzi vládou UK a Hitachi je "stopercentná cena" - garantovaná suma, ktorá sa bude platiť za vyrobenú energiu - "približne 75 libier za MWh". Budúce reaktory JE by mohli mať cenu len 60 libier. Ale to je "oveľa nižšia ako podpora poskytnutá spoločnosti Hinkley Point C, ktorá dosiahla cenu 92,50 libier za MWh". Tvrdí sa, že ministerstvo financií je skeptické v súvislosti s myšlienkou ministra energetiky Grega Clarka, že vláda UK by mohla priamo prevziať podiel na projekte. Japonský Nikkei Asia Review zase uvádza, že "Hitachi mal problémy nájsť firemných investorov v Japonsku" na podporu projektu pretože "rastúca opozícia voči vláde Teresy May v parlamente z Brexitu vyvolala otázky o budúcnosti britskej jadrovej politiky." Hovorí sa, že "zastavenie ušetrí Hitachi sumárne 3bn jenov….".
Nedá sa pokračovať v projekte, kým nie je schválené financovanie
Spoločnosť Horizon Nuclear Power, dcérska spoločnosť spoločnosti Hitachi, ktorá sa venuje vývoju nových jadrových elektrární, vydala toto vyhlásenie: "Od vyhlásenia ministra zahraničných vecí v júni 2018 sme boli vo formálnych rokovaniach s vládou UK o financovaní Wylfa Newydd spôsobom, ktorý funguje tak pre investorov, ako aj pre britského zákazníka elektrickej energie. To je jeden z aspektov fázy vývoja projektu, ktorý musí byť uzavretý pred výstavbou Wylfa Newydd, ale diskusie sú obchodné dôverné a nebudeme komentovať povesti alebo špekulácie. "
Spoločnosť Hitachi súhlasila s prevzatím projektu Horizon v roku 2012 po tom, ako ho spoločnosť RWE a E.ON dali na predaj. Očakávalo sa, že nová JE bude mať už od polovice nasledujúceho desaťročia výrobnú kapacitu 2 900 MW.
Odstúpenie spoločnosti Hitachi bude veľkým úderom do plánov Spojeného kráľovstva nahradiť špinavé uhlie a starnúce reaktory novými jadrovými elektrárňami a zvýši tlak na ministrov, zvážiť iné alternatívy, ako sú veterné elektrárne na pobreží. Znamenalo by to však aj možný koniec nádeje Japonska vyvážať svoju jadrovú technológiu do sveta.
Tieňová opozičná ministerka obchodu Rebecca Long-Bailey, povedala, že zrušenie projektu Wylfa je veľmi znepokojujúce pre hospodárstvo a pracovné miesta na severe Walesu a bude mať "významný negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť UK, najmä po krachu iného projektu JE Moorside v roku 2018. ", a dodala: "Predsedníčka vlády musí povedať verejnosti, či počas tejto návštevy prediskutovala plány Hitachi o JE Wylfa so Šinzom Abeom." Japonský premiér Shinzo Abe tvrdil, že vraj osud jadrovej elektrárne nebol počas rozhovorov s Theresou May vo štvrtok prerokovávaný (čo je zrejme ale dosť nepravdepodobné), hoci spolu strávili viac ako tri hodiny na dvoch samostatných zasadnutiach. Ale údajne jej povedal, že „Japonsko nechce vidieť nepríjemný Brexit, keď v marci Británia opustí Európsku úniu“.
Stručný záver v pár riadkoch:
Brexit zatieňuje rôzne politické katastrofy vrátane plánov Spojeného kráľovstva pre novú "flotilu" jadrových elektrární:
- JE Hinkley Point: oneskorený projekt o 8 rokov, mega-predražený
- JE Moorside: spoločnosť Toshiba zanechala projekt v novembri 2018
- JE Wylfa: spoločnosť Hitachi zanecháva projekt teraz
Neúspešné britské jadrové plány fakticky nastavujú vážnu otázku pre budúce riešenie výroby elektrickej energie v UK.
