Jadrová energia – celosvetová situácia ku koncu roku 2018.

Autor: Marian Nanias | 11.1.2019 o 6:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  605x

Koniec každého roku je typický pre bilancie, resp. porovnávania. Pozrime sa spoločne ako je to (resp. bolo) v jadrovej energii a energetike.    

 

Jadrová energia – celosvetová situácia ku koncu roku 2018.

Koncom každého kalendárneho roku sú robené bilancie, porovnávanie ako sa naplnili očakávania, a čo sa za ten uplynulý rok zmenilo. Pozrime sa spoločne ako je to (resp. bolo) v jadrovej energii, či energetike.   

A) - Komerčné jadrové elektrárne

B) - Výskumné jadrové reaktory

C) - Jadrové zbrane.

 

Iba približná mapa komerčných jadrových elektrární vo svete:

A) - KOMERČNĚ JADROVÉ REAKTORY:

Ku koncu roku 2018 bolo na celom svete v prevádzke 454 reaktorových blokov, s inštalovanou kapacitou 400, 285 GWe, čo predstavuje prevádzkovú skúsenosť 17 865 reaktorokov.

Väčšina z nich sú tlako-vodné reaktory typu PWR (VVER).

54 reaktorových blokov bolo vo fáze výstavby, s plánovanou inštalovanou kapacitou 55,013 GWe.

V priebehu roku 2018 bolo prifázovaných do elektrickej energetickej siete 9 nových (všetko tlako-vodných) reaktorových blokov, z toho dva v Rusku, a ostatné v Číne, a to konkrétne:

  • 2. februára 2018, bol prifázovaný 4. blok JE ROSTOV (PWR, 1011 MWe) v Ruskej Federácii.
  •  9. marca 2018, bol prifázovaný 1. blok JE LENINGRAD-2 (PWR, 1085 MWe), v Ruskej Federácii.
  • 23. mája 2018, bol prifázovaný 5. blok JE YANGJIANG (PWR, 1000 MWe), v Čínskej ľudovej republike.
  • 29. júna 2018, bol prifázovaný 1. blok JE TAISHAN (PWR, 1660 MWe), v Čínskej ľudovej republike, ktorý je zároveň prvým spusteným blokom typu EPR, a v súčasnosti blokom s najvyšším výkonom na svete.
  • 30. júna 2018, bol prifázovaný 1. blok JE SANMEN (PWR, 1167 MWe), v Čínskej ľudovej republike.
  • 17. augusta 2018, bol prifázovaný 1. blok JE HAIYANG (PWR, 1170 MWe), v Čínskej ľudovej republike.
  • 24. augusta 2018, bol prifázovaný 2. blok JE SANMEN (PWR, 1157 MWe), v Čínskej ľudovej republike.
  • 13. októbra 2018, bol prifázovaný 2. blok JE HAIYANG (PWR, 1170 MWE) v Čínskej ľudovej republike.
  • 27. októbra 2018, bol prifázovaný 4. blok JE TIANWAN (PWR, 990 MWe) v Čínskej ľudovej republike.

 

Pocet reaktorov podla statu:

Zastupenie jadrovej energie vo vyrobe elektrickej energie:

Pre porovnanie - rok predtým:

 

B) VÝSKUMNÉ JADROVÉ REAKTORY:

Ku koncu roku 2018 bolo vo svete celkovo prevádzkovaných 226 výskumných jadrových reaktorov a 9 bolo v režime výstavby.  

Informácia pochádza z databázy výskumných jadrových reaktorov, ktorá obsahuje administratívne, technické a informačné informácie o 670 výskumných reaktoroch vrátane kritických a podkritických zoskupení v 69 krajinách a Európskej únii. Informácie v databáze sú aktualizované priamo národnými agentúrami, ktoré boli oficiálne a úradne vymenované za poskytovateľa údajov o zariadeniach, preskúmané a následne akceptované MAAE. Od prevádzkovateľov reaktorov je požadované, aby potvrdili  relevantné informácie (napr. o odstaveniach) a taktiež aktualizovali informácie o prevádzkových reaktoroch.

Geograficky, podľa regiónov je rozdelenie výskumných jadrových reaktorov nasledovné:

 Bolo by tu asi vhodné uviesť aj fakt že až 151 reaktorov je od dosiahnutia prvého kritického stavu už starších ako 40 rokov! Z toho je osem mimo prevádzky, takže viac ako 63 percent prevádzkovaných  výskumných reaktorov na svete je už starších ako 40 rokov!

Geografické rozloženie obohatených jadrových palív pre výskumné reaktory podľa pôvodu (americké a ruské) je nasledovné: (LEU – nízke obohatenie, HEU – vysoké obohatenie.)

C) JADROVÉ ZBRANE:

Situácia jadrových zbraní vo svete

(Aktuálna aktualizácia k novembru 2018)

Počet jadrových zbraní na svete od studenej vojny výrazne klesol: - Zo svojho vrcholu približne 70 300 v roku 1986 sa znížil k polovici roku 2018 na približne 14 485

Predstavitelia vlád často vykresľujú tento úspech v dôsledku súčasných dohôd o kontrole zbrojenia, ale prevažná časť zníženia sa v skutočnosti stala v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Navyše, porovnanie dnešného zoznamu s inventárom v 50. rokoch je ako porovnávanie jabĺk a pomarančov; pretože dnešné jadrové sily sú oveľa viac schopné. Tempo znižovania, teda jadrového odzbrojovania sa výrazne spomalilo. Namiesto plánovania úplného jadrového odzbrojenia jadrové veľmoci si zrejme plánujú zachovať veľké arzenály na neobmedzenú budúcnosť.

Odhad globálnych zásob jadrových zbraní v rozmedzí rokov 1945 - 2018

Napriek pokroku v znižovaní jadrových arzenálov v studenej vojne zostáva spoločne celosvetový počet jadrových hlavíc na veľmi vysokej úrovni: zhruba 14 485 bojových hlavíc od polovice roka 2018.

Z nich je približne 9 335 vo vojenských zásobách (zvyšok čaká na demontáž), z ktorých je nasadených 3 750 hlavíc v operačných silách, z ktorých je približne 1 800 amerických, ruských, britských a francúzskych bojových hlavíc vo veľmi vysokej pohotovosti, pripravených na v podstate okamžité použitie.

Približne 93 percent všetkých jadrových hlavíc vo svete vlastnia Rusko a Spojené štáty, ktoré majú vo svojich vojenských zásobách približne 4000 hlavíc.

Žiadny iný jadrový štát (zatiaľ) nevidí potrebu mať a držať viac ako niekoľko stoviek jadrových zbraní pre (svoju) národnú bezpečnosť:

Spojené štáty americké, Rusko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znižujú zásoby bojových hlavíc, ale tempo tohto znižovania sa v porovnaní s ostatnými 25 rokmi spomaľuje.

Francúzsko a Izrael majú a držia relatívne stabilné zásoby, zatiaľ čo Čína, Pakistan, India a Severná Kórea si naopak - zvyšujú svoje zásoby bojových hlavíc!

Všetky štáty s jadrovými zbraňami naďalej modernizujú svoje zostávajúce jadrové sily a zdajú sa, že sú odhodlané držať jadrové zbrane v budúcnosti na neobmedzenú dobu.

Samozrejme, že presný počet jadrových zbraní, ktoré vlastní každá krajina, je ich prísne tajné národné tajomstvo. Napriek tomuto obmedzeniu však verejne dostupné informácie, dôkladná analýza historických záznamov a príležitostné úniky umožňujú robiť najlepšie odhady o veľkosti a zložení národných zásob jadrových zbraní:

Vysvetlenie tabuľky: Nasadené strategické hlavice sú tie, ktoré sú nasadené na medzikontinentálnych raketách a na ťažkých bombardovacích lietadlách. Nasadené nestrategické hlavice sú tie, ktoré sú rozmiestnené na základniach s prevádzkovými dodávkovými systémami krátkeho dosahu. Rezervné hlavice sú tie, ktoré nie sú nasadené na odpaľovacích a skladovacích zariadeniach (zbrane na bombardovacích lietadlách sa považujú za nasadené). Vojenské zásoby zahŕňajú hlavice, ktoré sú v úschove armády a určené na použitie v prípade požiadavky dodania. Celkový inventár zahŕňa hlavice vo vojenskej zásobe, ako aj tie, ktoré sú ako bojové hlavice nasadané a pripravené na demontáž, ale stále neporušené.

Čo sa týka NATO:

Napriek tomu, že samotné NATO si nebuduje jadrové zbrane, jej strategická koncepcia z roku 2010 a preskúmanie obrany a obranného postoja z roku 2012 opätovne potvrdzujú, že NATO je vojenská aliancia s jadrovými zbraňami, ktorá sa aj naďalej bude o ne (jadrové zbrane) opierať tak dlho, ako budú jadrové zbrane existovať! Niektoré štáty, ktoré nie sú jadrovými veľmocami, sa navyše intenzívne podieľajú aj na podrobnom jadrovom plánovaní a dokonca vybavujú nimi svoje (národné) lietadlá dodávanými americkými jadrovými zbraňami.

Približne 150-180 jadrových bômb B61je v súčasnosti rozmiestnených na šiestich základniach v piatich európskych krajinách. Všetky tieto zbrane sú určené na návrat do Spojených štátov a modernizované na novú jadrovú zbraň s vedením B61-12.

Prvý takýto nový systém B61-12 sa plánuje nasadiť do Európy okolo roku 2020 a bude nasadený na existujúce lietadlá NATO F-15E, F-16 a Tornádo NATO. Od roku 2024 začnú prichádzať do Európy (zatiaľ tajné) bojové bombardéry F35A schopné používať jadrové zbrane F35A, ktoré postupne prevezmú úlohu jadrového úderu z lietadiel F16 a Tornádo.

Približne polovica bômb v Európe je vyčlenená na doručenie národným lietadlám z piatich štátov, ktoré nie sú jadrovými veľmocami a to pre: Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko. Paradoxom je, že všetky tieto štáty, (ktoré nie sú jadrovými veľmocami), sú však zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), a preto nie je pre nich povolené prijímať od kohokoľvek jadrové zbrane alebo iné jadrové výbušné zariadenia, či preberať kontrolu nad takýmito zbraňami priamo alebo nepriamo. Je to tak, že v čase mieru sú zbrane na národných základniach pod kontrolou squadrony americkej vojenskej leteckej jednotky, ale za vojny USA odovzdajú kontrolu nad zbraniam národným pilotom, ktorým dodajú zbrane na použitie a v tom čase vlastne porušia NPT. Kombinácia jadrovej bomby B61-12 s F-35A stíhacím bombardérom piatej generácie výrazne posilní vojenské schopnosti NATO v Európe.

Zaujímavé je že v podstate nikto už proti jadrovým zbraniam (na rozdiel od jadrových elektrární) v Európe neprotestuje! Zrejme vedia, že by u politikov, na rozdiel od protestov proti jadrovým elektrárňam, čo je vlastne úplne bizardná situácia s protestom nepochodili....

Záver:  Ako vidieť z horeuvedených informácií a doplňujúcich zdrojov, Európa je v skutočnosti celosvetovým centrom najhustejšej koncentrácie jadrových technológií a zariadení. Od prvotného začiatku palivového cyklu - až po samý koniec. Od mierového využívania pre medicínu, vedu, cez komerčnú výrobu elektrickej energie až po výrobu a skladovanie jadrových zbraní. Bolo by veĺmi múdre, keby si tento fakt uvedomili všetci tí, ktorí stoja pri kormidlách národných a medzinárodných politík a nenechali našu budúcnosť napospas osudu prípadného zneužitia jadrovej energie, čo by sa žiaľ skutočne mohlo stať!      
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Marketér: Deti v predvolebnom spote Smeru? Je to za hranou

Ako by mali komunikovať štátne inštitúcie a darí sa to polícii?


Už ste čítali?