Katowice - COP24, EÚ a Jadrová energia – pohľad experta z Poľska

Autor: Marian Nanias | 19.12.2018 o 6:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  273x

Nemecko už teraz vie, že nedosiahne stanovené ciele znižovania emisií CO2 stanovené pre rok 2020 a že medzera bude značne významná. Je na čase zmeniť politiku EÚ!

Katowice - COP24 a Jadrová energia – pohľad experta z Poľska

Nemecko už teraz vie, že nedosiahne stanovené ciele znižovania emisií CO2 stanovené pre rok 2020 a že medzera bude značne významná. Aj to je dôvod, prečo odkladá odstavenie uhoľných elektrární a stavia Nord Stream 2, píše Józef Sobolewski, riaditeľ oddelenia jadrovej energetiky na poľskom ministerstve energetiky. [Pôvodne publikované vo Wszystko Co Najważniejsze]

V septembri tohto roku som bol pozvaný, aby som sa zúčastnil na generálnej konferencii MAAE, aby som prezentoval na svojom vedeckom fóre argumenty týkajúce sa rozvoja jadrovej energie ako faktora ochrany klímy pre krajinu s jednou z najvyšších mier emisií CO2 v Európe na energetický blok na výrobu (elektrickej) energie. Mohol som zopakovať niektoré bežné vyhlásenia nájdené v mnohých správach, ale ako fyzik z povolania som sa rozhodol sústrediť sa na fakty.

Na základe údajov Európskej environmentálnej agentúry som porovnal historické údaje o emisiách pre Poľsko, Nemecko a Francúzsko. Výsledky, aj keď sú pre mňa zjavné, sa pre mnohých môžu zdať šokujúce.

Zistil som, že Poľsko za posledných 20 rokov znížilo svoje emisie takmer o rovnakú sumu ako Nemecko, ktorého celková investícia do obnoviteľnej energie presiahla 250 miliárd EUR. Samozrejme, hovoríme o mierne odlišných úrovniach.

Nemecké pomerné emisie elektrárenský blok sú približne polovice emisií v Poľsku, ale nezabúdajme, že v Poľsku sme mali úplne iný východiskový bod. Obraz je o to zaujímavejší, keď sa pozriete na Francúzsko. V skutočnosti Nemecko, hoci ide cestu preferovania obnoviteľných zdrojov energie, má emisie desaťkrát vyššie ako Francúzsko, preferujúce jadrovú energiu. A tu prichádzame k veľmi zaujímavým zisteniam a otázkam.

Ako je možné, že krajina, ktorá tak silne investuje do obnoviteľnej energie, skončí s podobným pomerom ako v Poľsku?

Pokiaľ ide o expertov na výrobu energie, odpoveď je jednoduchá - nestabilné zdroje energie dosahujú určitý stupeň saturácie v energetickom mixe, a to tak, že ich ďalší vývoj nevedie k účinnému zvýšeniu ich podielu na celkovej výrobe energie.

Energetický systém má vyrovnanú - nulovú balanciu, musí byť v rovnováhe. Energia sa vyrába len v takých množstvách, ktoré je možné použiť, lebo možnosti skladovania sú zvyčajne zanedbateľné.  Energetický systém nemôže byť napájaný výlučne z obnoviteľných zdrojov bez dodávok aj zo stabilných zdrojov, a to je v prípade Nemecka práve zabezpečované lignitovými elektrárňami, ktoré sú najväčšími producentmi emisií.

Náš západný sused (Nemecko) si to dokonalo uvedomuje, a otvára ťažbu v nových lignitových baniach, brániac tak ambíciám Európskeho parlamentu stanoviť vyššie ciele.

Nemecko už vie, že nedosiahne stanovené ciele znižovania emisií CO2 stanovené pre rok 2020 a že medzera bude značne významná. To je dôvod, prečo odkladá odstavenie uhoľných elektrární a buduje Nord Stream 2. Jedinou možnosťou zníženia emisií bez úvahy uhlia a jadrovej energie je už iba plyn, a práve preto je Nemecko odhodlané dokončiť druhú vetvu plynovodu Nord Stream.

Nedávno prišiel do Varšavy, jeden nemecký expert, poradca nemeckého ministra hospodárstva, aby predniesol zaujímavé prednášky na univerzitách vo Varšave a v našom Sejme o veternej energii ako zdroji energetického systému. Predniesol jasné posolstvo - že veterná energia nemôže byť základom energetickej sústavy a taktiež veterné parky na morskom pobreží. Vysvetlil tiež, prečo “Svätý grál” obnoviteľnej energie - zásobník energie ktorý by mal byť schopný vyplniť medzeru vtedy, ak sa vietor zastaví po celej krajine - sa jednoducho nedá vybudovať, -  čo znamená, že neexistuje. Pamätajte na to, že bezvetrie môže trvať aj niekoľko týždňov.

A teraz sa pozrime na Francúzsko, ktoré získava 75% svojej energie z jadrových elektrární. Zvyšok vyrába tepelnými elektrárňami – a vypúšťa priemerne desaťkrát menej emisií CO2 na energetický blok ako susedné Nemecko. 

Francúzsky prezident (Macron) upustil plán svojho predchodcu, ktorý sa na vlne ekologickej ideológie zaviazal znížiť podiel jadrovej energie na 50% a uviedol, že dôležité je zníženie emisií a nie spôsob, akým sa to dosiahne. Napriek tomu, aby ukľudnil aj veternú lobby, schválil výstavbu pobrežných veterných elektrární s garantovanou cenou päťkrát drahšou, než je cena jadrovej energie. No skrátka, bohatí si môžu dovoliť viac.

Európska únia by sa mala sama seba opýtať, či ňou zvolená alebo fakticky vynútená cesta rozvoja obnoviteľných energetických zdrojov skutočne vedie k ochrane klímy - znižuje emisie CO2 - alebo je to (výhodná) zisková schéma podnikania? Ja si myslím, že je to to druhé!

Možno že to na začiatku pri návrhoch rozvoja veternej energie, bola myslené ekologickými úvahami, ale potom obrovské dotácie pretransformovali tento spôsob výroby energie na veľmi výnosný podnik!

Pred niekoľkými rokmi som čítal článok jednej poradenskej firmy o tom, že "veterná turbína nie je veterná elektráreň, ale je to vynikajúci finančný nástroj." Je to pravda! 

Veď je ťažké nájsť a ukázať na iný “nástroj”, ktorý zaručuje taký vysoký zisk už toľko rokov! A je to aj obchod s veľmi výkonnou lobby za chrbtom. Ako inak by bolo možné vysvetliť, že ustanovenia koaličnej dohody SPD-CDU, ktorá výslovne hovorí o exporte politiky “Energiewende”, kde poukazujú na ochranu takmer 200 000 pracovných miest v Nemecku?

A okrem toho v tom istom dokumente sa zároveň zdôrazňuje rozhodnutie zabrániť využívaniu finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na rozvoj jadrovej energie. Takže Nemecko môže využiť nemecké finančné prostriedky vyplatené z rozpočtu EÚ na rozvoj obnoviteľných zdrojov v Nemecku, ale Poľsko nemôže využiť svoje príspevky na jadrovú energiu.

Niekto sa možno spýta, kto získava najväčší profit z rozvoja obnoviteľnej energie? Je to jasné, že to nie je klíma!

Okrem odvetví súvisiacich s obnoviteľných energetických zdrojov a finančných trhov sú najväčšími príjemcami dodávatelia zemného plynu, a komodity podporujúce využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ktorých európske zdroje sa ale postupne vyčerpávajú, ale nevyčerpávajú sa ruské! A na LNG (skvapalnený prírodný plyn) sa nebudem príliš spoliehať, pretože ázijské krajiny budú vždy schopné zaplatiť viac ako my a ich potreby sú určite väčšie a rastúce.

Ak by EÚ naozaj chcela chrániť klímu znížením emisií CO2, stanovila by ciele znižovania emisií čo najefektívnejšie, bez ohľadu na použitú technológiu.

Najefektívnejšou súčasnou dostupnou technológiou je jadrová energia získavaná štiepením (technológia fúzie má ešte ďaleko na komerčné využitie). Jadrová výroba má síce vysoké investičné náklady, ale výrova elektrickej energie prostredníctvom nej je veľmi lacná vďaka dlhej životnosti a nízkym variabilným nákladom. Je k dispozícii kedykoľvek, bez ohľadu na poveternostné podmienky, a tým zaručuje energetickú bezpečnosť. Faktom je, že polovica energie bez emisií v EÚ je vyrábaná v jadrových elektrárňach.

Ale jadrová energia má aj svojich oponentov, najmä ideologicky zameraných, ktorých argument je "Nie, preto že nie!". Vo väčšine prípadov používajú nepravdivosti, alebo skresľujú skutočnosti; často nevedia o čom hovoria a bohužiaľ sú schopní hrať na emóciách. Ale to je problém západných krajín, úplne irelevantný pre vyvíjajúce sa a rastúce štáty Ázie, ktoré veľmi dynamicky jadrovú energiu rozvíjajú!

Za posledných 30 rokov došlo k jasnému spomaleniu vývoja jadrovej energie v tzv. „Prvom svete“. Bolo to zapríčinené najskôr neúspechom elektrárne v Černobyle (ľudskou chybou) a potom, keď jadrová energia zažívala renezanciu, tsunami v Japonsku jej dalo kľúčový úder. Hoci nikto vo Fukušime priamo z ožiarenia neumrel, oponenti jadrovej energie využili nehodu na vybudovanie masívnej protikampane a zároveň zabránili jej ekonomicky životaschopnému rozvoju.

Samozrejme, tak ako som už uviedol, toto sa nevzťahuje na rozvojové krajiny. A napriek tomu, okrem výroby elektrickej energie, nové jadrové technológie majú omnoho širšie uplatnenie. Umožňujú výrobu tepla na vykurovanie alebo procesné teplo a tiež na dosiahnutie teplôt umožňujúcich účinnú vodnú pyrolýzu, ktorá vedie k vytvoreniu (zatiaľ) najsľubnejšieho paliva - vodíka. A to všetko je možné s nulovými emisiami do atmosféry.

Výhodou týchto nových riešení je pasívna bezpečnosť: Tu už v dôsledku straty chladiacej kvapaliny sa aktívna zóna jadrového reaktora nedá roztaviť. Ale ako „Prvý svet“ už začíname zaostávať.

Nedávno bolo zverejnených niekoľko správ o zmene klímy, v ktorých je jasne naznačovaná potreba rozvíjať jadrovú energiu ako jediné skutočné opatrenie, ktoré môže zabrániť aby to nebolo ešte horšie. 

Správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA – International Energy Agency), predložená na začiatku tohto roka, zdôraznila nestranným a vyváženým spôsobom potrebu intenzívneho rozvoja jadrovej energie.

Ale najprekvapujúcejšia je nedávna štúdia Medzivládneho panelu o zmene klímy (Panel on Climate Change), podľa ktorej zo všetkých scenárov, ktoré vedú k obmedzeniu priemerného nárastu teploty, najúčinnejším je práve významný rozvoj jadrovej energie.

Takže možno je práve teraz na čase zvážiť zmeny v politike Európske Únie a nahradiť "obnoviteľnú energiu" za "čistú energiu"?

Dr Józef Stanisław Sobolewski, riaditeľ odboru jadrovej energetiky

Józef Sobolewski je absolventom Fyzikálnej fakulty Varšavskej univerzity so zameraním na jadrovú fyziku. Bol držiteľom štipendia Max-Planck Gesellschaft. Absolvoval postgraduálne štúdium a doktorát na Fakulte fyziky Johannes Gutenberg University v Mainzi (Nemecko) a rad kurzov v oblasti riadenia a obchodu (Franklin), vrátane bakalárskeho programu v Global Sales Institute v Dallase (USA).

V rokoch 1979-1982 bol výskumným pracovníkom Ústavu jadrového výskumu v Świerku.

V rokoch 1985-1993 pôsobil ako výskumný pracovník Ústavu jadrovej chémie Maxa Plancka v Mainzi, potom ako asistent na katedre fyziky Johannes Gutenberg University v Mainzi.

V rokoch 1993 - 2014 bol zamestnancom spoločností, v oblasti IT , elektronických dátových systémov (EDS) a Hewlett-Packard (HP). Zastával manažérske pozície týkajúce sa implementácie systémov IT, rozvoja podnikania a správy predaja, najmä v strednej a východnej Európe. Zodpovedal za implementáciu rozsiahlych informačných systémov v odvetviach poľskej elektrickej energie (PES) a plynu (PGNiG).

V rokoch 2014 - 2016 sa podieľal na vývoji monitorovacích služieb v prenosových a distribučných sieťach energetiky založených na bezpilotných lietajúcich systémoch (drónoch).

Je autorom viacerých článkov vo vedeckých a priemyselných časopisoch a denníkoch, a je uznávaným konzultantom v sektore elektriny a plynu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?