reklama

Katowické celosvetové stretnutie COP24 a jadrová energia? - smutný výsledok.

Včera skončilo v poľských Katowiciach celosvetové stretnutie COP24 k opatreniam ku klimatickým zmenám našej matičky Zeme. V texte protokolu tam však slová „jadrová energia nenájdete!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Katowické celosvetové stretnutie COP24 a Jadrová energia?

Včera skončilo v poľských Katowiciach celosvetové stretnutie COP24 k opatreniam ku klimatickým zmenám našej matičky Zeme. 

Niet pochýb, že sa vyjednávači v Poľsku snažili. Tvrdia, že „konečne dosiahli dohodu“ o celom rade opatrení, ktoré umožnia, aby Parížsky pakt o zmene klímy bol uplatnený. Napriek tomu, každý kto to aspoň trošku viac sledoval, vie že to tak úplne nie je.

Delegáti síce veria, že nové pravidlá zabezpečia, aby krajiny dodržiavali svoje prísľuby na zníženie emisií uhlíka, a že cieľ – že parížske ciele obmedzenia nárastu globálnej teploty na úroveň pod 2C budú naozaj uplatnené. Predsedajúci stretnutia COP24, Michal Kurtyka povedal, že : "Zosúladenie pracovného programu Parížskej dohody je veľkou zodpovednosťou", a že "Bolo to dlhá cesta, urobili sme všetko pre to, aby sme tam dali všetko."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nuž sú to síce krásne slová, ale zdá sa že je oprávnené aj o nich pochybovať.

Veď stačí, keď sa pozrieme detailnejšie na text záverečného odsúhlaseného protokolu. Slovo „NUCLEAR“, teda jadrová energia tak nenájdete! To isté platí aj o texte Parížskej dohody – jadro pre ňu jednoducho neexistuje!

Zdravo sedliackym rozumom uvažujúci človek sa asi zarazí. Je to vôbec možné? No ako vidieť asi áno.

Dobre, dajú sa asi pochopiť veľmocenské chúťky a presadzovania si svojich ambícií a pozícií takých svetových hráčov ako je USA, Saudská arábia a Rusko (jedni z najvačších hráčov vypúšťajúcich emisie) že dohodu odmietli. Ale keď aj vrcholoví predstavitelia Európskej komisie (predstavujúcej najväčší trh na svete) strkajú svoju hlavu v tejto veci do piesku a hrajú sa na „neutrálnu pozíciu“ je to asi viac ako na pováženie. Ako to kedysi dávno povedal Albert Einstein?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Albert Einstein
Albert Einstein 

Svet nebude zničený tými, ktorí robia zlo, ale tými, ktorí ich pozorujú bez toho, aby čokoľvek urobili“ - Albert Einstein....

Aby som nebol osobný, pozrime sa na ten problém očami iných ľudí, dokonca takých ktorí sú od Európy ďaleko, a v princípe by im mohlo byť jedno, čo sa s Európou v budúcnosti stane.

Pozrime sa čo hovoria (píšu) čínski vedci v jednej zo svojich vedeckých štúdií z roku 2016. Je to štúdia pripravovaná k možnej spolupráce medzi Čínou a USA v oblasti jadrovej energie. (Published 5 August 2016, Science 353, 547 (2016) DOI: 10.1126/science.aaf7131)

Čo nám ponúkajú si prečítať?

V rokoch medzi 1970 a 1990, sa svetová jadrová kapacita veľmi rýchlo rozvíjala. Kým v roku 1970 existovalo len 82 jadrových reaktorov, predstavujúcich spoločne inštalovanú kapacitu 16 GW. Už o päť rokov, v r. 1975, tento počet narástol na 168 jadrových reaktorov (72 GW), a potom až do 420 jadrových reaktorov (327 GW) v roku 1990. V 20-tich rokoch počet jadrových reaktorov v prevádzke narástol päť krát!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto expanzia je o to pozoruhodnejšia, že v 70. a 80. rokoch minulého storočia bola daná technológia stále ešte dosť nová a väčšina energetických spoločností si musela okrem budovania jadrových elektrární a priemysel paralelne súčasne rozvíjať svoje zručnosti a priemyselnú kontrolu.

Konkrétny príklad zo Švédska: 

Analýza jadrového programu hlavne rozbehnutého v rokoch 1970 až 1990 vo Švédsku, napríklad veľmi dobre ilustruje potenciál rýchlej dekarbonizácie práve vďaka jadrovej energii. Pred spustením svojho jadrového programu nárast švédskych emisií CO2 v princípe paralelne sledoval alebo dokonca prekročil rast HDP. Pri implementovaní svojho jadrového programu v rokoch 1972 až 1986 klesli švédske emisie na obyvateľa o 75% za menej ako 20 rokov!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Švédske emisie CO2
Švédske emisie CO2 

Švédsko sa tiež spoliehalo na svoj energetický systém aj s múdrym cieľom dekarbonizovať aj iné, ostatné sektory: potravinársky priemysel, terciárne a rezidenčné sektory atď. V širšom zmysle, krajina vyváža nízko-uhlíkovú elektrickú energiu aj pre svojich susedov, čo im pomáha znížiť aj ich „uhlíkovú stopu“.

Štúdia z roku 2016 analyzovala a porovnávala programy rozmiestňovania výrobných kapacít s nízkymi emisiami uhlíka v rôznych krajinách od 70. rokov minulého storočia. Na porovnanie ich efektívnosti z hľadiska príspevku sa ročne zaoberá skutočnou produkciou dodatočnej nízko-uhlíkovej elektrickej energie na obyvateľa.

Od roku 2000 niekoľko krajín (Nemecko, Dánsko a Spojené štáty) zaviedli ambiciózne politiky na podporu rýchleho nasadenia slnečných a veterných elektrární.

Napriek tomu tempo švédskeho programu jadrovej energie v rokoch 1976 až 1986 zostáva päťkrát vyššie ako program Dánska, ktorý bol zavedený na začiatku roka 2000. K dnešnému dňu sú ukazovatele Švédska ešte vyrovnané. Podobné výsledky možno vidieť vo všetkých krajinách s programami jadrovej energie (Francúzsko, Belgicko, Slovensko, Taiwan).

Najvačší hráči
Najvačší hráči 

Čína, Spojené štáty americké a India sú v tomto poradí tri krajiny s najväčšími emisiami CO2 z fosílnych palív. Nemecko je šieste, po Rusku a Japonsku. Nemecko je tu uvádzané, pretože je najväčším štátm, ktorý vyvinul najväčšie úsilie nahradiť fosílne palivá obnoviteľnými zdrojmi energie. Rast spotreby energie v Číne sa za posledné dva roky spomalil, aspoň čiastočne súvisí so spomalením hospodárskeho rastu. Napriek rýchlemu rastu obnoviteľnej energie existuje stále potreba obrovského množstva nízko-uhlíkovej energie, ak sa v najbližších niekoľkých desaťročiach majú rýchlo zastaviť emisie fosílnych palív.

V USA sa za posledných 15 rokov dosiahol len malý pokles spotreby energie z fosílnych palív. Najmä kvôli prechodu z uhlia na plyn sa emisie CO2 v USA znížili približne o 10%. Celosvetová atmosférická úroveň CH4 sa však za posledné roky opäť začala zvyšovať, čo môže čiastočne súvisieť práve paradoxne so zvýšenou ťažbou a využívaním plynu.

Očakáva sa, že počet obyvateľov Indie bude v roku 2021 už prevyšovať počet obyvateľov Číny. Spotreba energie v Indii je blízka začiatku bežného rastu rozvojových krajín, čo poukazuje na potenciál veľkého rastu emisií CO2, ak tam čoskoro nerozvinú zdroje energie bez obsahu uhlíka.

Prehľad štátov s JE
Prehľad štátov s JE 

V Nemecku napriek obrovským investíciám do obnoviteľných energií ešte stále nevytlačili používanie fosílnych palív. Veľké zníženie spotreby uhlia na začiatku 90. rokov bolo spôsobené zatvorením neefektívnych tovární vo východnom Nemecku po znovu zjednotení Nemecka. Približne 30% obnoviteľnej energie v Nemecku sú biopalivá, ktoré však tiež môžu mať vplyv na životné prostredie vrátane čistých emisií uhlíka.

V niekoľkých krajinách, napríklad Nemecku, Dánsku a v USA pomocou dotácií a iných politických stimulov došlo k rýchlemu nárastu kapacít zo solárnych a veterných elektrárni. Ale v skutočnosti historicky (ako je to vidieť aj z obrázkov) sa však dosiahol oveľa skôr rýchlejší nárast nízko-uhlíkovej elektrickej energie počas zvyšovania počtu jadrových reaktorových blokov.

Obrázky znázorňujú priemernú ročnú mieru rastu nízko-uhlíkovej výroby elektrickej energie v skupine krajín vrátane väčšiny popredných prevádzkovateľov jadrovej, veternej a solárnej energie. Pridaná výroba elektrickej energie je vhodnejšou metódou ako prírastok kapacity kvôli rozdielom v kapacitných faktoroch medzi technológiami a hlavne preto, že ide skôr o nízko-uhlíkovú energiu, než o kapacitu, ktorá vyradí používanie fosílnych palív. Príspevky z vetra a solárnej energie sú v obrázku skombinované (ale iné obnoviteľné zdroje energie vrátane vody, geotermálnej a biomasy sú nie zahrnuté, pretože vo všeobecnosti sa zďaleka nezmenili tak rýchlo ako vietor a slnečná energia a v budúcnosti sa to tiež neočakáva.)

Pre jadrovú, ako aj pre veternú, či solárnu energiu je na obrázku znázornená priemerná ročná miera rastu počas desaťročia, v ktorom bolo zaznamenané najrýchlejšie zmiernenie. Na stanovenie maximálneho desaťročia sa vypočítalo desaťročné priemerné tempo rastu pre každý možný desaťročný rozsah a určilo sa desaťročie s najvyššou priemernou mierou rastu.

V prípade veternej a slnečnej energie bola špička desaťročia takmer vždy najnovšia (2004 - 2014) okrem Španielska, kde bola v rokoch 2003 - 2013. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, vrcholová dekáda sa zvyčajne pohybovala v rokoch 1970 a 1980, hoci v prípade Južnej Kórey to bolo v rokoch 1995-2005. 

Ako je uvedené na obrázku, najrýchlejší rast elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na obyvateľa sa vyskytol v Dánsku, a to najmä vďaka zavádzaniu veterných pobrežných elektrární. Ale jadrová elektrická energia napríklad rástla vo Švédsku asi päťkrát rýchlejšie v rokoch 1976 až 1986, než veterná spolu so slnečnou v Dánsku s najvyššou rýchlosťou. Aj v mnohých ďalších krajinách jadrová energia priniesla rýchlejší rast nízko-uhlíkovej elektrickej energie, než sa bola nedávno dosiahnutá prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie.

Porovnanie medzi krajinami je komplikované faktormi špecifickými pre jednotlivé krajiny. Avšak podobné porovnania prinášajú podobné závery.

Rast jadrovej energie v Nemecku v rokoch 1975-1985 pridal z nízko-uhlíkových kilowatthodín viac ako dvojnásobok kombinovanej pridanej miery zo solárnych a veterných elektrární za posledné desaťročie. Podobne prínos jadrovej energie v USA v rokoch 1981-1991 pridali elektrinu s nízkym obsahom uhlíka viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako rast slnečnej a veternej energie v poslednom desaťročí.

Samozrejme, v mnohých krajinách sa dá očakávať ešte aj ďalšie zvyšovanie miery solárnych a veterných elektrární.

Dostupné dôkazy však nepodporujú myšlienku, že jadrová energia je vo svojej podstate pomalší zdroj než obnoviteľné zdroje energie, hlavne pokiaľ ide o znižovanie emisií na podiel nízko-uhlíkovej elektrickej energie.

V skutočnosti doteraz jedine jadrová energia priniesla trvalé vysoké miery rastu nízko-uhlíkovej elektrickej energie, ktorá bude potrebná na splnenie hlbokých cieľov v oblasti dekarbonizácie do polovice storočia. 

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu