Jadrová energia – História týchto dní – Eisenhower, Reagan a Gorbačov.
8. decembra 1953 mal v OSN prezident Eisenhower prejav "Atómy pre mier", a
8. decembra 1987 prezident Reagan a sovietsky vodca Gorbačov podpísali prvú zmluvu medzi USA a ZSSR na zníženie ich masívneho jadrového arzenálu.
Atoms for Peace – Atómy pre mier.
Prejav prezidenta USA Dwighta D. Eisenhowera na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku dňa 8. decembra 1953 bol historicky prelomový a prevratný hlavne v tom, že USA potom spustili program "Atómov na mier" pre verejnosť! Pod týmto programom dodávali bezpečné zariadenia a informácie školám, nemocniciam a výskumným inštitúciám v USA, ale aj na celom svete. Prvé jadrové reaktory v Iráne, Izraeli a Pakistane boli vybudované práve v rámci tohto programu spoločnosťou „American Machine and Foundry“, dovtedy bežne známou ako významným výrobcom bowlingových zariadení.
„Atómy pre mier“ však bol svojim spôsobom vynútený kompromis a aj vhodné ospravedlnenie na ďalšie kroky v jadrovom zbrojení s tichým súhlasom verejnosti. USA totiž po zistení že aj ZSSR má už svoje jadrové zbrane stratilo svoj celosvetový monopol, a bolo sa treba rozhodnúť čo a ako ďalej.
Prezidentov prejav bol skutocne mimoriadne dôležitý. Na jednej strane bolo v ňom deklarované, že „Moja krajina (tj. USA) chce byť konštruktívna, nie ničivá. Chce dať národom dohodu, nie vojny. Sama (USA) chce žiť v slobode a v dôvere, že ľudia aj každého iného národa majú rovnako právo na voľbu svojho vlastného spôsobu života. - Dwight D. Eisenhower“. Že, „Pri rozhodovaní o týchto osudových rozhodnutiach sa Spojené štáty pred sebou zaväzujú - a teda (aj) pred svetom, že sa rozhodli pomôcť vyriešiť strašné atomové dilema - venovať celé svoje srdce a myseľ, že našli spôsob, akým by zázračná vynaliezavosť človeka nebola zasvätená smrti, ale zasvätená životu. - Dwight D. Eisenhower“.
Program "Atómy pre mier" teda otvoril jadrový výskum pre civilistov a krajiny, ktoré predtým nevlastnili jadrovú technológiu.
Eisenhower argumentoval za dohodu o nešírení zbraní na celom svete, zdôrazňoval na zastavení šírenia iba vojenského využívania jadrovej energie. Program "Atómov za mier" tiež vytvoril dôležité podmienky na legislatívu využívania jadrovej energie a prostredníctvom toho na jednej strane odstavoval ďalšie krajiny v rozvoji zbraní, ale na druhej strane im súčasne umožnil technológiu využívať na mierové prostriedky.
Mimoriadne dôležité bolo, že "Atómy pre mier" vytvorili vhodné spoločenské a ideologické prostredie – ako podhubie pre vytvorenie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE-IAEA) a taktiež na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.
Na druhej strane, to bol aj ciastocne militantný prejav, pretože argumentoval, že „krajiny, ktoré už majú atómové zbrane, a len niekoľko málo ďalších krajín, ktoré už vyvinulo podobné zbrane – si zvyšujú (ich) zásoby!“ To fakticky poskytlo politické krytie pre budovanie a zvyšovanie zásob jadrových zbraní v USA a tiež poskytlo pozadie pre studenú vojnu a závody v jadrovom zbrojení.
V neposlednom mieste v rámci programov týkajúcich sa "Atómov za mier" v medzinárodnom kontexte, USA vyviezli viac ako 25 ton vysoko obohateného uránu (HEU) do 30 krajín, väčšinou ako jadrové palivo pre výskumné reaktory, ktoré v terajšej nedávnej minulosti po toľkých rokoch (vzhľadom na medzinárodnú bezpečnostnú situáciu) sú naopak považované za vážne riziko a vzhľadom na šírenie terorizmu ich (USA, plus Rusko) sťahujú späť.
Ani ZSSR nezostal bokom - pod podobným programom vyviezol Sovietsky zväz do niektorých iných (im politicky naklonených) krajín vyše 11 ton HEU.
Prvá zmluva medzi USA a ZSSR o znížení ich jadrového arzenálu
Druhý historický moment sa na prvý pohľad nemusí zdať súvisiaci s jadrovou energiou, ale je to len zdanie.
K jadrovým zbraniam totiž nestačia iba náplne, teda jadrové hlavice! Aby ich bolo možné efektívne použiť, musia byť k nim aj adekvátne transportné prostriedky, ktoré zabezpečia ich dopravenie „na miesto“ – inými slovami rakety, raketová výstroj a výzbroj.
Zmluva o odstránení rakiet stredného a kratšieho dosahu (DRSMD, INF Treaty) je zmluva medzi ZSSR a USA podpísaná 8. decembra 1987 Gorbačovom a Reaganom počas sovietsko-amerického summitu vo Washingtone. Zmluva vstúpila do platnosti 1. júna 1988.
Po prvýkrát v histórii zmluva umožnila vylúčenie celej triedy zbrojenia: strany sa zaviazali zničiť všetky pozemné balistické a krídlové rakety stredného (1000 - 5500 km) a kratšieho doletu (od 500 do 1000 km) a nevyrábať, skúšať alebo nasadzovať (takéto) rakety v budúcnosti. V súlade so zmluvou obe strany museli do troch rokov zničiť všetky rakety a pozemné strely v rozmedzí od 500 do 5500 kilometrov vrátane rakiet na európskom aj ázijskom území ZSSR. Zmluva stanovila aj kontrolné postupy inšpektormi, ktorí mali monitorovať zničenie rakiet protistrany.
Pred podpísaním tejto zmluvy v USA boli balistické rakety rozdelené na medzikontinentálne (viac ako 5000 km), stredné (od 500 do 5000 km) a krátke (od 150 do 500 km). V ZSSR až do polovice osemdesiatych rokov, operatívne taktické rakety boli tiež rozlíšené (od 1 do 500 kilometrov). V USA mali taktické (operačno-taktické) rakety letový rozsah od 1 do 150 kilometrov. V roku 1987, po podpísaní zmluvy, bola konečne stanovená nová klasifikácia. Na obdobie do polovice osemdesiatych rokov bolo použitie oboch klasifikácií legitímne (napr. pre históriu).
V súlade s článkom č.3 (platnej dohody) mali byť zničené:
Rakety stredného doletu:
- V ZSSR – RSD-10 (Pionier), R-12, R-14 (podľa kódovej klasifikácii NATO, SS-20, SS-4, SS-5, ako aj krídlové rakety RK-55 (podľa klasifikácii NATO SSC-X-4 „Slingshot“.
- v USA – Pershing-2, BGM-109G (krídlové rakety Tomahawk)
Rakety krátkeho doletu:
- v ZSSR – OTR-22 „Temp-S“, OTP-23 „Oka“ (SS-12, SS-23)
- v USA – Pershing-1A
V júni 1991 bola zmluva INF splnená: Do konca mája 1991 bolo odstránených z nasadenia 2 692 rakiet, po ktorých nasledovalo 10 rokov inšpekcií na mieste. ZSSR zničil 1846 raketových systémov (približne polovica z nich boli vyrobené rakety, ktoré neboli na bojovej službe); a USA zničili 846 komplexov. Zmluva sa nevzťahuje na rakety používané na mori.
V súčasnosti je otázka budúcnosti zmluvy, ktorá sa stala jedným z pilierov režimu kontroly zbrojenia otázna, pretože Rusko a Spojené štáty sa navzájom obviňujú z toho, že ju porušili.
20. októbra 2018 súčasný americký prezident Donald Trump oznámil, že USA zmluvu zrušia. Mnohí prominentní odborníci na kontrolu jadrových zbraní, vrátane Georgea Shultza, Richarda Lugara a Sam Nunna, vyzvali Trumpa, aby zmluvu zachoval.
Na opačnej strane Ruský prezident Vladimír Putin oznámil 20. novembra 2018, že Kremeľ je pripravený diskutovať o otázke INF s Washingtonom.