Jadrová energia - Svet po Černobyle - Diskusie expertov

Autor: Marian Nanias | 7.12.2018 o 5:10 | (upravené 7.12.2018 o 5:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  281x

Černobyľ mal globálny dopad a doviedol celý svet k vážnym prehodnoteniam. A čo na to hovorili (hlavne) západní experti? Pozrime sa na to....

Černobyľská jadrová katastrofa samozrejme mala svoj globálny dopad a doviedla celý svet k rozsiahlym prehodnoteniam bezpečnosti jadrových reaktorov ako aj havarijného plánovania po celom svete, dokonca aj pre jadrové elektrárne, ktoré sa ďaleko líšili od zničeného sovietskeho reaktorového bloku RBMK.

Aj keď spočiatku, čoskoro po nehode z 26. Apríla existovali rôzne vyhlásenia typu, že však ide iba o dizajn reaktora úplne odlišný od západných blokov, sa odborníci predsa len jednomyseľne zhodli, že Černobyľ dal v skutočnosti svetu veľmi dôležitú lekciu, platnú pre všetky jadrové elektrárne na svete.

Záver bol viditeľne zjavný v nespočetnom množstve rôznych medzinárodných konferencií ako aj národných (vnútroštátnych) rokovaní a hodnotení, v rôznych správach o havárii a tisícok rozhovorov s odborníkmi na bezpečnosť reaktorov. Vlády, jadrový priemysel, výskumné laboratóriá a mnohé ďalšie skupiny vyhodnocovali haváriu - ako veľmi vážnu jadrovú haváriu so smrteľným potenciálom.

Samozrejme že odborníci vedeli už aj predtým, že takmer všetky jadrové reaktory majú určitý teoretický problémový potenciál, (aj keď extrémne veľmi nízky), pre nejakú nehodu, aj keď nie katastrofu podobnú s Černobyľom.

Keďže sa však tento “teoretický” scenár stal skutočnosťou, je pochopiteľné, že aj odborníci sa následne začali viac obávať, aby sa takáto udalosť nezopakovala.

Dr. Richard Wilson, fyzik z Harvardu, ktorý vtedy viedol štúdiu americkej spoločnosti fyzikov o ťažkých nehodách reaktorov povedal: "Je to prvýkrát, kedy došlo k takej vážnej jadrovej havárii, akej sme sa obávali". "Nikto, kto sa zaoberá jadrovou energiou, v USA, alebo aj inde, nemôže predstierať, že Černobyľská nehoda nemá žiadny vplyv." Navyše katastrofa v Černobyle, ako  uviedli odborníci odhalila nedostatky v havarijnom plánovaní a reakcii na nehody, ktoré by sa mohli opakovať aj mimo Sovietskeho zväzu. Evakuácia a významná rádioaktívna kontaminácia sa vyskytli až 150 km od elektrárne v Černobyle – teda vo vzdialenosti až 10-násobku havarijného pásma v tom čase používaného v Spojených štátoch.

Demografia katastrofy

V tom čase vo svete bolo prevádzkovaných 374 jadrových elektrární, z toho 102 v Spojených štátoch. Ďalších 157 bolo rozostavaných, z toho 24 v USA. Viac ako 700 miliónov ľudí žilo v okruhu 150 km od jadrovej elektrárne. A asi 3 miliardy ľudí – teda v tom čase cca tri pätiny svetovej populácie - žili v okruhu 1500 km, čo bola maximálna vzdialenosť, v ktorej bola obmedzená spotreba potravín kvôli Černobyľskej kontaminácii.

Po Černobyle aj tie štáty, ktoré predtým nevenovali veľkú pozornosť jadrovej energetike si začali po prvýkrát klásť otázky o bezpečnostných programoch a zárukách, berúc do úvahy celosvetový rádioaktívny spád zo sovietskej katastrofy.

James K. Asselstine, v tom čase komisár US NRC, teda člen Komisie jadrového dozoru Spojených štátov amerických povedal, že "Černobyľská havária jasne demonštruje, že jadrová bezpečnosť je naozaj celosvetovou záležitosťou!" "Boli by sme slepí, keby sme ignorovali niektoré z širších problémov, ktoré presahujú projektové hranice. V skutočnom zmysle sme si všetci navzájom rukojemníci. " 

Miera, do akej bolo možné úplne pochopiť lekciu bola však neistá.

Niektoré záviseli od detailných číselných a fyzikálnych údajov zo Sovietskeho zväzu, ale Sovieti spočiatku odmietali odpovedať na viac ako 600 otázok položených západnými vedcami a jadrovými inšpektormi.

Medzinárodná spolupráca pre  následné štúdie o ožiarení, na ktorú Západ naliehal, bola zo strany Sovietskeho zväzu spočiatku vzedy odsúhlasená iba obmedzene.

Bolo preto jasné, že to bude nutné, (ale zároveň spočiatku aj takisto veľmi neisté, do akej miery), že sa budú zohľadňovať všetky dôležité opatrenia vzhľadom na dodatočné ekonomické náklady a v niektorých prípadoch aj potreba na výmenu informácií, ktoré však môžu byť či už politicky, alebo obchodne veľmi citlivé.

Napriek tomu jadroví experti videli a tvrdili, že havária určite zvýši tak znalosti, ako aj bezpečnosť v širokej škále v mnohých oblastiach jadrovo energetického komplexu. Tieto zahŕňajú:

* Celkové plánovanie bezpečnosti.

Černobyľ ukončil dlhú predchádzajúcu diskusiu o tom, či by sa mohla skutočne stať nehoda "najhoršieho prípadu". Teraz už namiesto toho, aby sa hádali o tom, či sa môžu vyskytnúť takéto katastrofy, odborníci študujú, ako im predchádzať.

* Projektovanie.

Nehoda poukázala na dôležitosť mnohých bezpečnostných zariadení už používaných v západných reaktoroch, ale tiež naznačila, že môže byť potrebných aj viac takýchto, či podobných zariadení. Taktiež vznikli nové otázky o primeranosti kontajnmentových konštrukcií určených na ochranu proti žiareniu a obmedzenie (zabránenie) rádioaktívnych výpustí.

* Prevádzka JE.

Černobyľ s mnohými porušeniami predpisov od projektantov, konštruktérov, stavbárov, jadrový dozor, a do určitej miery aj operátorov opäť dokázal, že práve ľudia sú slabým článkom v oblasti bezpečnosti jadrových reaktorov! Niektorí odborníci tvrdili, že operátori a manažéri sú stále ešte nedostatočne vyškolení alebo opatrní, aby zabránili ďalšej veľkej nehode.

* Reakcia na nehodu.

Černobyľ poukázal aj na veľké medzery v postupoch opatrení a bránení proti požiarom s možnými výpusťami rádioaktívnych emisií, zaobchádzaní s obeťami a zdôraznil skutočnosť, že v často neexistuje miestny havarijný plán, ktorý by efektívne riešil nehodu tak veľkú ako bola v Černobyle.

* Programy obnovy.

Z tejto sovietskej skúsenosti zničenia reaktora, presídľovania desiatok tisíc ľudí, dekontaminácie a monitorovania rozsiahlych oblastí, sa ukázalo, že znižovanie expozície reziduálneho žiarenia a riadenie kontroly pracovníkov, ktorí pravidelne vstupujú do rádioaktívnej oblasti, je možné získať značné skúsenosti a ponaučenie.

* Medzinárodné vzťahy.

Existujúce obavy z neskorého podávania varovaní o nehodách do iných krajín sa od Černobyľskej havárie síce zmiernili, ale zatiaľ stále neexistovala široká dohoda o hospodárskej, ekonomickej, a finančnej zodpovednosti, o jednotných normách ožiarenia a hlavne o zdieľaní údajov o nehodách a haváriách. Medzinárodná kontrola jadrových reaktorov zostávala stále dobrovoľná.

Nehoda taktiež vyvolala návrat k mnohým starým diskusiám, vrátane likvidácie jadrového odpadu, poistenia jadrových pohrôm, investícií, ako aj to, či je jadrová energia nespravodlivo kritizovaná v spoločnosti, ktorá každoročne toleruje desiatky tisíc iných smrteľných nehôd, napríklad v doprave. Tím expertov z 12 krajín v Medzinárodnej poradnej skupine pre jadrovú bezpečnosť, ktorí preskúmali sovietsku správu o Černobyle, povedal: "Teraz existuje príležitosť, aby sa experti z celého sveta v oblasti bezpečnosti mohli poučiť z tejto tragickej udalosti, aby výrazne zlepšili naše chápanie jadrovej bezpečnosti, "Uvidíme, či k tomu dôjde... „

Sovietska reakcia na Černobyľ

Sovieti po havárii v roku 1979 na JE Three Mile Island v Spojených štátoch pomaly (ak vôbec) implementovali ponaučenia z nej, a skôr sa ironicky usmievali úsiliu a opatreniam západných spoločností, prijatých v rokoch po TMI, s poukazovaním ako zbytočne nákladných a aj nepotrebných. Po Černobyľe však na konferencii, ktorú sponzorovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Viedni koncom augusta, hneď po publikovaní sovietskej správy o Černobyle, prisľúbili progres v technických bezpečnostných vybaveniach, zlepšení disciplíny – ako aj  preskúmaniu ďalších postupov s cieľom vyhnúť sa vážnym nehodám.

Predstavitelia ZSSR uviedli, že to "zaručí", že sa veľká nehoda u nich nezopakuje. Avšak (pochopiteľne) takmer všetci experti, účastníci konferencie z iných štátov v diskusiách vyjadrili pochybnosti a boli skeptickí voči týmto uisteniam.

Jeden z vážnych argumentov bol, že Sovieti nemajú v pláne vybudovať (pretože je to prakticky technicky nemožné) silnejšie kontajmenty okolo prevádzkovaných reaktorov RBMK (Černobyľského dizajnu). A tiež poznamenali, že v tom čase Sovieti nenasledovali západnú stratégiu mnohých nezávislých bezpečnostných systémov. Dokonca aj sám Valerij A. Legasov, hlavný sovietsky delegát na konferencii vo Viedni, pripustil v rozhovore, že "Černobyľ nezmenil našu základnú bezpečnostnú filozofiu pre sovietske reaktory“.

Dr. Kunmo Chung, juhokórejský jadrový expert, nazval sovietske zmeny hardvéru iba "ako opatrenia na upchanie diery", a Richard T. Kennedy, zástupca amerického veľvyslanca pre jadrové otázky, taktiež spochybnil sovietske bezpečnostné záruky. Americký minister pre energetiku John Herrington povedal, že má obavy z dvoch sovietskych jadrových blokov, ktoré v tom čase Sovieti budovali na Kube, iba 130 km od USA (napriek tomu, že to už bol vylepšený projekt podobný ako má JE Loviisa vo Fínsku, teda s plnotlakovým kontajmentom). Viacerí bezpečnostní experti tiež vyjadrovali znepokojenie nad sovietskymi vyhláseniami, ktoré v nich poukazovali na vyššiu prioritu pre ekonomiku, a nie pre jadrovú bezpečnosť.

Dr. Herbert JC Kouts, riaditeľ pre jadrovú energiu v národnom laboratóriu Brookhaven na Long Island, napríklad prišiel s tvrdením, že po preskúmaní dostupných sovietskych údajov, že operátori v Černobyle udržiavali susedný  reaktor 3. bloku v prevádzke ešte tri a pol hodiny po nehode 4. bloku, napriek výbuchom, strešným požiarom a ožiareniu do vzduchu. Ďalšie susedné bloky č. 1 a 2 boli stále v prevádzke ešte ďalších 24 hodín a boli odstavené až vtedy, keď bola úroveň žiarenia príliš vysoká pre operátorov. „U nás (v USA), by na také niečo jadrový dozor reagoval ako horda rozzúrených včiel," povedal Dr. Kouts.

Pierre Tanguy, v tom čase, špičkový francúzsky predstaviteľ pre jadrovú bezpečnosť, uviedol že Sovietske úrady odstavujú 4. blok spôsobom budovania betónového sarkofágu, ktorý je "výhodný z hľadiska dolárov", ale možňuje vačšie úniky do životného prostredia viac ako iné metódy. 

Dr. Kouts zdôraznil, že kompletné sovietske odpovede na technické otázky by umožnili lepšiu analýzu bezpečnosti aj západných reaktorov a možné ďalšie bezpečnostné návrhy, ktoré Rusi pravdepodobne vynechali. Povedal, že "potrebujeme zhromaždenie mnohých detailov, ale zatiaľ sme ich nedosiahli".

Legasov uviedol, že priniesol do Viedne len 15 percent údajov zhromaždených o nehode, ale v rozhovore zároveň prehlásil, že "Sovietsky zväz už splnil svoju povinnosť pri predkladaní faktov." Rusi vtedy tiež nesúhlasili s bezpečnostnými inšpekciami svojich reaktorov Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ako aj mnohými ďalšími krajinami. Dr Wilson z Harvardu vyhlásil, že Rusi žiaľ "Budú prevádzkovať tieto reaktory bez ohľadu na všetko", ''Jedinou istotou, aby boli prevádzkované bezpečne, je výmena informácií o jadrovej bezpečnosti. Žiaľ, zatiaľ neexistuje žiadny náznak toho, že by sa Sovieti k tomu chystali“.

Diskusia o dovtedy najhoršej jadrovej katastrofe sa skončila.

Najdôležitejším poznaním ako sa zhodli experti, bolo, že sa ukončila (pred tým nekonečná) diskusia či sa podobná havária vôbec môže stať.  ''Rozdiely jadrových projektov v USA a Sovietskymi JE ale poukazujú, že nie je možné aby sa analogické nehody, či havárie stali v USA tak isto'' povedal Robert D. Pollard, jadrový inžinier z “Union of Concerned Scientists  a vysvetlil, že ''oni (Sovieti) nehovorili verejnosti, je že sa takáto havária s tak veľkým dosahom a rádioaktívnymi výpusťami môže stať.''

Dr. James MacKenzie z inštitútu World Resources Institute z Washington na vtedajšom sympóziu v Harvarde prehlásil, že štúdie publikované v Západnom Nemecku a Švédsku ukazujú že ďalší incident spojený s možnosťou zničenia jadrového reaktora kdekoľvek vo svete sa môže opäť stať a to z pravdepodobnosťou 70 percent v priebehu nastávajúcich piatich rokov, a až  86 percent v priebehu nastávajúcich desiatich rokov!

Informoval, že jadrový priemysel má veľké množstvo prevádzkových rokov skúseností včítane havárií Three Mile Island a Černobyľ. Každým rokom získavame cca 400 rokov prevádzkovania reaktorov (tzv. reakto-rokov). Dr. MacKenzie však podčiarkol, že "Existuje príliš veľa spôsobov, ako sa na JE môžu vyskytnúť problémy", a tiež, že "Aj na našich reaktoroch cítime nedostatky kontrol možných problémov."

Niektorí experti v jadrovom priemysle, ktorí predtým tvrdili, že západné reaktory predstavujú menšie nebezpečenstvá katastrof, teraz prehodnotili svoje postoje.

Bernard J. O'Keefe, predseda výkonného výboru spoločnosti EG & G, Inc., ktorá dodáva servis pre jadrový priemysel, uviedol veľmi vážne znepokojenie, že: "Roztavenie aktívnej zóny v jadrovom reaktore sa pravdepodobne zopakuje“.

Súbor okolností v danej situácii bude ale nový, takže sa dá skoro zaručiť, že ľudia opäť nebudú na ne pripravení. " Ale ďalší odborníci tvrdia, že riziko katastrofy predsa len už bude nižšie, pretože už budú existovať nové zlepšenia bezpečnosti, ktoré budú prijaté práve v dôsledku Černobyľa. "Po každej veľkej havárii boli vykonané úpravy," povedal Dr. Anthony R. Buhl, jadrový inžinier, ktorý stál v čele študijnej skupiny amerického jadrového priemyslu.

Hlavný problém je kontajment.

Obmedzenie prípadných výpustí je podľa odborníkov najnáročnejšie riešenie problému, a to spočíva v kontajnmente oceľovej a betónovej konštrukcie okolo reaktora, ktorý zachytáva unikajúce žiarenie. Po Černobyľskej havárii americkí obhajcovia jadrovej energie zverejnili v novinách reklamy, kde propagovali, že taká nehoda ako v Černobyle sa v USA nemôže stať, pretože západné kontajmenty sú oveľa efektívnejšie a silnejšie než to čo mali v Černobyle.

Dr Morris Rosen, ktorý dohliadal na programy jadrovej bezpečnosti v MAAE vo Viedni a bol tam jedným z najvyšších americkým reprezentantov, uviedol, že ako Černobyľské a aj západné kontajmenty sú navrhnuté tak, aby odolávali tlakom ktoré môžu byť spôsobené určitými (projektovými) typmi nehôd. Ale lekcia, ktorú sme z Černobyľu dostali, je, že v jadrových elektrárňach môžu nastať aj ďalšie druhy nehôd, ktoré môžu spôsobiť explózie, ktoré nijaký súčasný kontajment nemôže vydržať.

Marshall Berman, šéf analýzy vážnych havárií v laboratóriu Sandia National Laboratories v Novom Mexiku, uviedol, že niektoré explózie vodnej pary by mohli narušiť integritu aj niektorých kontajmentov na amerických reaktoroch. A v Černobyle sa vyskytla práve nehoda kombinovaná s explóziou pary.

S touto neistotou Západ teda prehodnocuje úrovne svojich pôvodných projektov odolania širšej škále možných nehôd, vrátane explózie pary a nepríjemných súvisiacich reakcií (tvorba vodíku), ako aj iných fenoménov, ako je rýchla degradácia jadrového paliva namiesto pomalého rozpadu, ktoré bolo jediné vnímané ako teoretický postulát ešte pred Černobyľom.

Pokračovanie v budúcom článku...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Agent 007 sa celé roky predstavoval zle. Jeho pravé meno je iné

V archívoch objavili skutočného Jamesa Bonda.

Komentár Zuzany Kepplovej

Večný kandidát Mikloško. A prečo ním zostane

KDH sa vzdali Čaučíka a pohnevali si Mikloška.


Už ste čítali?