Jadrová energia – Černobyľ inými očami – časť D)

Autor: Marian Nanias | 21.11.2018 o 23:18 | (upravené 22.11.2018 o 18:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  456x

Ďalšia oblasť o JE Černobyľ, kde sú miešané fakty s pocitmi, je tvrdenie, že za všetko zlé, čo sa stalo počas havárii na 4 bloku sú zodpovední operátori. Nie je to pochopiteľne pravda. 

Jadrová energia – Černobyľ inými očami – časť D)

Ďalšia oblasť o JE Černobyľ, kde sú miešané fakty s pocitmi, je tvrdenie, že za všetko zlé, čo sa stalo počas havárii na 4 bloku sú zodpovední operátori. Nie je to pochopiteľne pravda.

To, že príčinou nehody boli aj nedostatky projektu a vo schválenej fyzike reaktora, samozrejme nemohli štátne inštitúcie ihneď priznať, pretože príčiny nehody by tým navyše získali aj politický nádych!

Veď ako by predsa Sovietsky Zväz vyzeral v očiach svetovej verejnosti, ak by príčinou nehody neboli chyby v prevádzkovaní ale celkom niečo iné, ako je napríklad projekt reaktora?

V dôsledku toho ich prvá hlavná, alebo takzvaná prvá oficiálna verzia nebola v skutočnosti formovaná ako vedecko-technicky prijateľná verzia nehody, ale zmenila sa na politicko-korektnú správu (mimochodom nepripomína Vám to niečo aj z dnešných dní, v rôznych oblastiach našej spoločnosti), ľudovo a surovo povedané „obkecávanie“ a zvaľovanie viny výlučne iba na operatívny personál.

V bývalom ZSSR to dokonca spočiatku došlo až tak ďaleko, že v prvé 4 roky po havárii v Černobyle boli všetky informácie utajované. Skutočne pravdivá diskusná odborná konfrontácia sa konala iba v úzkom uzavretom odbornom kruhu a informácie rozšírené smerom von obsahovali iba obvinenia adresované personálu JE.

Jediným úradným dokumentom o nehode bola "Správa o nehode jadrovej elektrárne v Černobyle a jej účinkoch" z 26. augusta 1986, ktorú pripravila sovietska delegácia pre expertov z MAAE. Práve na základe týchto informácií vydala MAAE správu INSAG-1, kde v podstate písali o nehode iba to isté čo dostali vtedy od Sovietov. A toto spôsobilo, že namiesto technicky vhodných, jasných a konečných záverov aj v oficiálnych dokumentoch na medzinárodnej úrovni MAAE (kde dovtedy nepoznali dostatočne detailne sovietske projekty RBMK) že aj v dokumente INSAG-1 boli tvrdenia s nadmernou „politickou korektnosťou“.

Začiatkom deväťdesiatych rokov však došlo k radikálnym zmenám v politickom živote, ZSSR sa rozpadlo, začala sa éra publicity a všetky spory týkajúce sa Černobyľskej nehody sa dostali do verejného priestoru. A až v roku 1991 bol vydaný dokument Ruského jadrového dozoru „O príčinách a skutočnostiach pri havárii na 4 bloku Černobyľskej JE 26 apríla 1986“, ktorý už možno považovať za oficiálny a ktorý má značne iné vývody oproti predošlým ruským dokumentom aj v otázke príčin nehody.

V roku 1993, bola správa INSAG 1 nahradená správou INSAG-7, avšak ešte aj tam sa vyskytli chyby.

Ale boli skutočne aj Černobyľskí operátori bez viny? Pozrime sa teda ako to v skutočnosti bolo.

Práca v jadrovej energetike je veľmi silne založená na kolektívnej spolupráci a vzájomnej podpore od mnohých, často krát tých, ktorí nie sú hneď „na očiach“.

Pre zaručený úspech je potrebný veľmi dobre vybraný, pripravený, natrénovaný a vzájomne zohraný kolektív.

Naopak, pre neúspech stačí niekedy aj nedisciplinovaný, alebo nedostatočne pripravený jedinec. 

Ale kto sú to vlastne tí „operátori“?

Názov „operátor“ je veľmi široký. Vo všeobecnosti môže zahŕňať oblasti od teoretických matematických funkcií až po napríklad tajných agentov Britskej tajnej služby „operujúcich“ proti teroristom v Severnom Írsku. Inokedy sa operátorom (hlavne v západnom žargóne) nazýva aj elektrárenská spoločnosť, teda vlastne mienená ako prevádzkovateľ – spoločnosť prevádzkujúca jadrovú elektráreň (JE).

V našom prípade sa však jedná o pracovníkov JE vo veľmi špecifických povolaniach, pracovníkov, ktorí bezprostredne osobne, fyzicky kontrolujú a priamo osobne riadia jadrový reaktor, reaktorový blok a celú JE.

V každom štáte na svete, aj na Slovensku (resp. v prípade Černobyľskej havárie v bývalom ZSSR) je podľa medzinárodných dohôd a zmlúv za prevádzkovanie jadrových elektrární vo všeobecnosti zodpovedný štát! Napriek tomu že JE môže byť prípadne aj súkromná spoločnosť.

Štát potom určuje zákonom podmienky a licenčný proces podľa ktorého elektrárenská spoločnosť musí JE prevádzkovať. A tam sú určené aj veľmi prísne podmienky pre „operátorov“.

Profesia "operátorov" podľa zákona spadá ako povolanie pod tzv. regulovanú činnosť.  To znamená, okrem iného, že pred nástupom do týchto funkcií musí byť úradné uznanie odbornej kvalifikácie dotyčnej osoby (vzdelania a odbornej praxe) v danej krajine. Ak ide o regulované povolanie, musíte mať konkrétny vysokoškolský diplom, a absolvovať aj špeciálne skúšky. A ešte pred tým ako daný jednotlivec (ktorý sa chce stať operátorom JE) získa licenciu od jadrového dozoru, musí žiadateľ absolvovať rôzne prísne lekárske, psychologické vyšetrenia ako aj bezpečnostnú previerku vo vzťahu k svojim najbližším a rodine z ktorej pochádza. A aj po udelení licencie musia prevádzkovatelia ako aj samotní operátori dodržiavať viacero požiadaviek na udržiavanie a obnovu svojich licencií. Nie je to vôbec jednoduché a ľahké.

Viem veľmi dobre, o čom píšem, pretože nielen že som bol dlhé roky jeden z nich, ale som bol aj dlhé roky členom skúšobnej komisie pre operátorov JE.

Každá operátorská licencia podlieha viacerým podmienkam (v USA sú to napr. predpisy: 10 CFR 55,53).

Uveďme si príklad - Držitelia platných licencií sú okrem iného povinní:

  • sledovať všetky aplikovateľné nariadenia, príkazy a odporúčania jadrového dozoru,
  • udržiavať svoju profesionálnu pripravenosť k práci, a opakovane absolvovať všetky potrebné školenia a rekvalifikáciu,
  • povinne absolvovať každé dva roky (na Slovensku to bolo kedysi každý rok) zdravotné a psychologické vyšetrenie, a v prípade že sa mu zmenia zdravotné podmienky, je povinný to do mesiaca nahlásiť. V prípade nutnosti môže jadrový dozor aj zmeniť licenciu podmienečne podľa situácie.
  • udržiavať sa fit pre výkon svojej profesie, nesmú nadmerne konzumovať alkohol, či drogy, alebo iné latky, ktoré by mohli mať vplyv na ich výkon funkcie, a v prípade požiadania sa musia podrobiť testom.​​​​

 

Proces získania licencie na operátora JE:

V prvom rade musí dotyčný spĺňať tie úplne základné predpoklady, ktoré sú tam očakávané. Teda mať ukončené vysokoškolské vzdelanie technického, alebo prírodovedného smeru (fyziky, strojárstvo, elektro), nadpriemernú inteligenciu, a byť dostatočne psychicky silný a stabilný.

Musí byť schopný potlačiť svoju (zvyčajne) vysokú tvorivosť a podriadiť sa bezprostredne a úplne plneniu predpisov a návodov. Teda očakáva sa mimoriadna sebadisciplína!

Podľa štatistík psychológov a personalistov to údajne vychádza iba tak na cca 30 percent pôvodných uchádzačov.

Pred zaradením do odbornej prípravy na operátorské funkcie však musia najprv absolvovať zdravotné a psychologické prehliadky a testy, či sú vôbec na ne vhodní.  Mimochodom aj tie psychotesty nie sú také bežné. Najprv ich pochopiteľne dôkladne preveria na osobnostných testoch, potom emocionálne-inteligenčných, pretože je nutné aby adepti úspešne zvládali stresové situácie a efektívnu komunikáciu v nich a samozrejme aj s veľkou pozornosťou na profesne-záujmovú orientáciu. Musia mať výbornú priestorovú orientáciu, včítane okrajového videnia ako aj rýchle a správne, bezchybové manipulovanie.

Ak sa ukáže že adept nespĺňa očakávania, to ešte nemusí znamenať koniec jeho kariéry v JE. Môže mu byť ponúknutá iná, menej exponovaná funkcia, kde by mohol obstáť, také prípady sa stávajú dosť často.

Ak však vyhovuje, je zaradený do špeciálneho kurzu prípravy pracovníkov JE, ktorý síce absolvujú prakticky všetci zamestnanci JE, ale pre operátorov je to ten najdlhší a aj najkomplexnejší modul, ktorý by sa dal porovnať snáď aj s ďalšou vysokou školou.

V čase keď som ho absolvoval ja, sme skladali cca 43 čiastkových skúšok z jednotlivých predmetov, písali záverečnú prácu a končilo to záverečnými skúškami. Trvalo to cca 2 roky.

Tento kurz je mimoriadne dôležitý hlavne z dôvodu, že novo prijatí budúci operátori majú svoje pôvodné technické znalosti zo svojich (rôznych) technických vysokých škôl rôzne, a je potrebné zabezpečiť a sa uistiť že v potrebných budúcich oblastiach ich práce budú tieto vedomosti rovnaké tam kde je to nutné.

Súčasťou prípravy operátorov je aj tréning na simulátore, ako aj stážovanie na budúcich pracovných miestach, kde budúci operátor na budúcich pracovných miestach pozoruje pod dozorom skúseného služobne staršieho kolegu, a na konci je jeho stážovanie aj vyhodnotené.

Až potom musia prejsť skúškou pred Štátnou skúšobnou komisiou na tú ktorú funkciu.

Pred každou skúškou však musia opäť najprv absolvovať zdravotné a psychologické prehliadky a testy, či sú stále aktuálne vôbec vhodní, a ako sa ich stav zmenil od poslednej kontroly či testov.

Po získaní licencie však ešte musí prejsť u budúceho prevádzkovateľa na už konkrétnom pracovnom mieste (blokovej dozorni, toho ktorého reaktorového bloku) tzv. dublovaním, kde budúci operátor na svojom budúcom pracovnom mieste už pracuje, ale pod dozorom paralelne so skúseným služobne starším kolegom, a na konci je jeho dublovanie vyhodnotené. A až potom keď toto všetko pozitívne absolvuje a sú s ním spokojní, mu konkrétna JE dá súhlas na výkon funkcie.

Takto to pokračuje každé dva roky (!), resp. keď chce pracovník postúpiť na vyššiu operátorskú funkciu.

Zákon (v zmysle zdravého rozumu) nariaďuje, že operátor začína na najnižšej pozícii (OSO – Operátor Sekundárneho Okruhu), a musí úspešne pracovať minimálne jeden celý rok aby mohol potenciálne postúpiť na ďalšiu vyššiu priečku v operátorských funkciách.

Z pozície OSO môže prejsť na pozíciu OR (Operátor Reaktora).

Z pozície OR môže prejsť na post VRB (Vedúceho Reaktorového Bloku).

A z pozície VRB na najvyššiu priečku – ZI (Zmenový Inžinier JE).

Na obrázku je vidieť tento principiálny možný služobný postup. Je to vertikálny postup v riadení (a samozrejme aj v zodpovednosti)!

Takže keď sa na to pozrieme spoločne a zrátame, tak zistíme, že (teoreticky) sa pracovník môže dostať na najvyššiu pozíciu (Zmenový inžinier JE) najskôr tak cca po piatich rokoch!

A to píšem teoreticky, pretože treba brať do úvahy že na JE funguje šesť prevádzkových zmien, a taktiež že na tieto funkcie nadriadení (ako aj skúšobná komisia) odporúča a vyberá iba tých najlepších z najlepších.... takže tá pravdepodobnosť je veľmi nízka.

Že prečo? A čo tak protekcia (o ktorej každý vieme že v spoločnosti reálne funguje)?

Odpoveď je veľmi jednoduchá.

Každý chce spokojne spávať.

Veď riaditeľ JE (námestníci, hlavný inžinier, atď) nebývajú na druhom konci kontinentu, ako to bolo v prípade Kalifornského škandálu s ENRON-om v USA.  

Zvačša bývajú bezprostredne pri JE. Ak by sa aj objavila snaha „upratať“ nejakého neschopného synáčika niekoho vplyvného, na každej JE sa nájdu aj „tiché fleky“, ktoré nie sú tak „na očiach“, ale hlavne, aj ten kto by to urobil by sa musel obávať čo by mu takýto výtečník mohol urobiť na mieste kde ide bezprostredne o jadrovú bezpečnosť doslovne „v rukách“ človeka.

A to už ani nehovoriac, že takíto Ľudia by s vysokou pravdepodobnosťou asi ani neboli schopní celý ten proces zvládnuť a licenciu dostať. Samozrejme česť výnimkám!

Okrem toho je s tým počítané aj v zákone. Keby na takúto pozíciu JE postavila človeka bez adekvátnej prípravy a kvalifikácie, tak by dostala od jadrového dozoru dobre mastnú pokutu. A to bolo už dokonca aj v starom režime (a vtedy bol 1 milión Korún strašná suma).

Za celú svoju celoživotnú profesionálnu kariéru som nezažil a ani nepočul nikde vo svete, že by niekde bol na takúto profesiu dosadený nedostatočne kvalifikovaný a nepripravený človek!    

Takže môžeme konštatovať že operátori na JE sú „extra trieda“, sú extra pripravovaní, aj odmeňovaní, ale sa od nich aj extra očakáva.

Operátori musia jasne vždy vedieť čo sa deje v jadrovom reaktore, musia mať detailné znalosti a jasné predstavy čo idú robiť, a aj to - čo sa stane po ich zákroku a manipulácii.

Ale netreba byť v sebaklame, nemusia to byť tí úplne najmúdrejší na JE. Pretože operátori zase nepotrebujú ani vedieť úplne všetko.

Tak ako pre pilotov stíhačiek, kozmonautov či jazdcov Formule1 v pozadí slúži celý tím expertov, ktorí naopak poznajú práve tie iné podrobnosti (ako je napríklad nastavená konštanta na niektorom meracom prístroji), aj v jadrovej elektrárni sú v pozadí desiatky múdrych ľudí, ktorí operátorom pripravujú podmienky na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku.

Od nich sa čaká že budú proste elita, že to čo sa do nich vložilo sa aj vráti, a že z pohľadu prevádzkovania sú to tí najlepší z najlepších, „Crème de la crème (fr.-smotánka)“. A že prevádzkové limity a podmienky, a prevádzkové predpisy a vydané nariadenia budú pre nich „písmo sväté“, ktoré budú do bodky rešpektovať a podľa nich sa správať a konať.

 Ale aj na to doplácajú, pretože nič na tomto svete nie je zadarmo. Ako hovorí staré ruské porekadlo: „Zadarmo je iba syr v pasci na myši“. Striedanie nočných a denných smien často vplýva na biologické rytmy človeka. A teda ich (operátorov) starnutie je iné, rýchlejšie opotrebovanie ako u bežných ľudí, a napríklad už pri prípadnom jednoduchom prechode zo smien na denné pracovné pozície má mnoho z nich veľké problémy sa adaptovať, okrem iného aj preto, že na zmenách v JE platí polo-vojenský režim.

Každý tam vie čo má robiť a každý jasne vie kto je jeho šéf.

Keď si nevie dať rady, a niečo nenájde v prevádzkových predpisoch, je tam vždy možnosť – zavolať priamo zmenovému inžinierovi.

Ale v bežnom živote to tak vôbec nie je.

A zmenový inžinier JE – to je funkcia podobná ako kapitán na ponorke.

On je pánom zmeny v prevádzke, a  bez jeho vedomia a súhlasu sa na JE v prevádzke nesmie začať žiadna operácia ktorá by mohla byť hlavne z jadrovo, radiačného hľadiska diskutabilná.

Pokiaľ je v službe, nikto mu nesmie rozkazovať, ani dispečer energetickej sústavy a dokonca ani samotný najvyšší riaditeľ JE.

Jediné čo by mohli s ním urobiť je – že ho vystriedajú v službe iným zmenovým inžinierom!

Pri tejto príležitosti si spomínam na veľmi kuriózny prípad, ktorý sa stal na Bulharskej JE Kozloduj. Aj keď sú operátorské miesta drvivou väčšinou doménou mužov, v tomto prípade tam bola v práci (mimochodom veľmi múdra a schopná) zmenová inžinierka – žena. Na JE prišla práve nejaká dôležitá delegácia, a pán riaditeľ (mimochodom sám kedysi bývalý zmenový inžinier JE) ju spolu so slúžiacou  ZI sprevádzali po priestoroch JE. Ako sa hovorí „Čo čert nechcel...“, akurát keď boli na blokovej dozorni (BD), teda riadiacom velíne reaktorového bloku, dostali nejakú poruchu, ktorá za pár minút vyústila do havarijného odstavenia celej JE. Samozrejme že z pohľadu návštevy tam nastal chaos, pretože z predtým pokojne sediacich a kontrolujúcich operátorov sa pred nimi v mihu stala skupina pobehujúcich ľudí zatvárajúcich a obsluhujúcich rôzne páčky a prístroje za blikania rôznych svetielok, bzučania zvukovej signalizácie a množstva telefonátov. Riaditeľ (možno ešte z podvedomých reflexov ako sám predtým bývalý zmenový inžinier) chcel začať organizovať práce. V tom momente však slúžiaca zmenová inžinierka rezolútne zahlásila (síce veľmi slušne ale o to dôraznejšie!) aby boli takí láskaví a aj s delegáciou opustili blokovú dozorňu, že ona ho bude neskôr informovať, kedy a čo bude potrebné. Riaditeľ sa najprv veľmi urazil (taká nehoráznosť – pred delegáciou...!), ale vzápätí pochopil že má pravdu a v tichosti sa aj z delegáciou vytratili.....   

Áno, operátori sú elita, najlepší z najlepších. Ale správajú sa tak ? No mali by !

Ale to sme z pohľadu našej dnešnej témy povedali iba „A“.

A ešte existuje aj „B“!

A to sú prevádzkové predpisy a program, ktoré operátori na JE Černobyľ mali rešpektovať a podľa nich sa riadiť.

Aké teda boli v tom čase tie prevádzkové predpisy a konkrétny program skúšky?

A to bude téma pre budúci článok.....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Agent 007 sa celé roky predstavoval zle. Jeho pravé meno je iné

V archívoch objavili skutočného Jamesa Bonda.

Komentár Zuzany Kepplovej

Večný kandidát Mikloško. A prečo ním zostane

KDH sa vzdali Čaučíka a pohnevali si Mikloška.


Už ste čítali?