Jadrová energia - Slovák, Agent Kominterny, ktorý zverboval atómových špiónov pre Sovietov

Autor: Marian Nanias | 9.11.2018 o 14:01 | (upravené 12.11.2018 o 21:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  503x

Jadrová energia od úplných začiatkov priťahovala pozornosť všetkých tajných služieb. O tom že pre Sovietov jedným z brilantných agentov, kto zverboval dôležitých atómových špiónov bol pôvodom Slovák nie je moc známe.    

Slovák – Agent Kominterny, ktorý verboval atómových špiónov pre Sovietov.

Jadrová energia je tak vážna strategická oblasť, že vyžadovala utajovanie od úplných začiatkov, a tým samozrejme prirodzene priťahovala pozornosť všetkých tajných služieb. O tom že pre Sovietov jedným z brilantných agentov, kto zverboval dôležitých atómových špiónov bol práve pôvodom Slovák nie je moc známe.    

V tridsiatych rokoch 20. storočia mnohí politickí a náboženskí utečenci z nacistického Nemecka a Rakúska ušli do severozápadného Londýna, tradičného domova ľavicových emigrantov. Vo štvrti Hampstead so svojimi ošumelými viktoriánskymi uličkami, podľa oficiálnych záznamov sa populácia cudzincov do roku 1941 zvýšila takmer na 24 000. Bolo medzi nimi plno členov komunistickej strany, ktorí pravidelne v sobotu ráno trávili čas predávaním na rohu ľavicový „Daily Worker“, a v nedeľu posedávaním v reštaurácii Cosmo na ulici Finchley Road s inými utečencami z "Mittel-Europa". Existovali tam principiálne dve emigračné spoločenstvá – Nemci a Rakúšania, ktorí považovali za svoju povinnosť pokračovať v boji proti fašizmu a spojiť sa s podobne zmýšľajúcimi Britmi. Tí (utečenci), ktorí sa takto rozhodli, pomáhali sovietskej spravodajskej službe. Nemeckí komunisti v Hampstead pracovali väčšinou s agentúrou sovietskej armády GRU, a Rakúski komunisti mali tendenciu spolupracovať naopak s NKVD.

Ale to sme už ďaleko, treba sa nám trochu vrátiť do histórie spať.

Rodina Sušických v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia vo Viedni úspešne prevádzkovala kníhkupectvo, a ich dcéra im v tom pomáhala. V jeden deň tam vstúpil mladý muž a požiadal o knihu rakúskeho psychoanalytika Wilhelma Reicha, ktorého publikované názory na sex boli tak kontroverzné, že toto kníhkupectvo bol jeden z veľmi mála obchodov, ktoré ich mali. Vtedy 17-ročnú obchodnú asistentku Edith Suschitzky to zaujalo, a bola zvedavá na pána, ktorý o to žiadal.

Jeho meno bolo Arnold Deutsch, bol židom, tak ako ona, ale o štyri roky starší, pôvodne zo Slovenska, so silnou, mocnou postavou a bujnými vlasmi. Pre oboch z nich bola komunistická politika bola prirodzenou cestou aj sexuálneho oslobodenia. Podľa rodinných zdrojov ju Arnold pozval na prednášku o sexuálnej politike, chodili do parku, nahí plávali v noci v Alte Donau a bola to jej prvá milostná aféra, napriek tomu že už bola sľúbená inému. Povedala mu: „Ja som si Ťa vybrala“.

Ich vzťah bol dlhodobý, ale dočasne prerušovaný, jeho doktorandskou prácou, jeho manželstvom s inou kurátorkou z Kominterny, jeho následným výcvikom v Moskve ako agentom ako aj Editinou vlastnou inklináciou do sovietskej spravodajskej služby.

V roku 1934 už obaja agenti žili v Londýne, ale boli  zosobášení s inými ľuďmi. Arnoldovo krytie bolo štúdium vo výskume psychológie na Londýnskej univerzite, a Edith bola fotografka so štúdiom v oblasti Belsize Park v Hampstead. Vďaka náhode (alebo vynikajúcej organizácii NKVD?) jej príchod z Rakúska do Veľkej Británie uľahčilo jej manželstvo s britským komunistom Alexom Tudorom-Hartom, aby sa stala pani Edith Tudor-Hartová, zatiaľ čo ďalšia rakúska židovská komunistka Litzi Friedman dostala vstup „po zamilovaní sa“, a manželstve (vo Viedni) s iným britským komunistom, aby sa stala pani Kim Philby. (To meno ja Vám asi akosi známe, že?).

Na dokončenie symetrie treba dodať, že sa Edith a Litzi už z Viedne navzájom dobre poznali, a Alex a Kim boli zase obaja „komunistickí“ absolventi z Cambridge, ktorí zase poznali Maurice Dobba. To bol kameraman z Cambridge, ktorý poslal Philbyho na cestu do Viedne už v roku 1933, aby si osobne overil triednu vojnu v akcii. Rakúska ľavica tam vtedy bojovala na uliciach a snažila sa získať moc. A pravica, povzbudená vzrastom fašizmu v celej Európe, ich chcela zničiť. Po návrate do Londýna (keď vo Viedni ľavica prehrala) Tudor-Hart a Philby žili v rôznych častiach štvrte Hampstead ale spoločensky sa stretali.

A tak sa stalo, že Edith by podľa Philby slov mala "urobiť návrh, ktorý by mohol životne dôsledne ovplyvniť moju budúcnosť". Spoločne zišli dolu z Hampstead, aby ho Edith mohla predstaviť človeku "rozhodujúceho významu". Keď sa dostali na lavicu k rybárskemu jazierku v Regent Parku, muž, ktorý ich tam už čakal, sa postavil a privítal ich. Edith povedala: "Tak sme tu, presne na čas" a nechám Vás...... Takto Kim Philby opisuje v spomienkach prvé stretnutie s budúcim spolupracovníkom a bývalým Editiným milencom Arnoldom Deutschom. Ten Philbyho zverboval do sovietskej spravodajskej služby a urobil to isté s ďalšími Philbyho priateľmi, ktorých mu predstavil z Cambridgeskej univerzity. Boli to budúci britskí diplomati zahraničných úradov Donald Maclean a Guy Burgess. Deutsch im ponúkol aby sa pripojili k tomuto exkluzívnemu klubu boja proti fašizmu, namiesto aby boli oficiálne členmi komunistickej strany. V skutočnosti ich Deutsch upozornil, že oficiálny vstup do (komunistickej) strany je tá posledná vec, o ktorej by mali myslieť.

Kto to bol ten záhadný Arnold DEUTSCH?

Dobrá otázka, ťažšia odpoveď...

Ako to zvyčajne býva u tajných agentov, aj tu v biografii Arnolda Deutscha je mnoho nejasností a mýtov.

Jedno je však isté – bol to človek mimoriadnych schopností – brilantný mozog a geniálny psychoanalytik.  Plynule ovládal Slovenský, Nemecký, Anglický, Francúzsky, Taliansky, Holandský, Ruský , pravdepodobne aj Maďarský jazyk, no a pochopiteľne Jidiš.

Narodil sa buď v roku 1903, alebo 1904 v židovskej rodine. Jeho otec prišiel s rodinou do Viedne zo Slovenska, kde pôvodne pôsobil ako učiteľ a maloobchodník (pravdepodobne z Levíc, alebo Zlatých Moraviec). Viaceré zdroje ho však opisujú aj ako pôvodom Rakúšana, Maďara, či dokonca Čecha. Je to dôsledkom toho ako bolo v čase jeho narodenia a mladosti štátno-práve usporiadanie v našich krajinách...

Bol bratrancom veľmi úspešného a bohatého podnikateľa Oscara Deutscha (tiež žijúceho v Londýne), ktorý bol zakladateľ a majiteľ reťazca Odeon Cinemas. Pričom málo kto vie že skratka ODEON nie je v tejto súvislosti grécke meno označujúce zábavu, ale znamená skratku pre „Oscar Deutsch Entertains Our Nation“.  

V roku 1923 sa Arnold Deutsch pripojil k Alfredovi Klahrovi a Arnoldovi Reisbergovi v Komunistickej mládežníckej asociácii, ktorá mala svoje centrum vo Blumauergasse vo Viedni-Leopoldstadte. V roku 1924 vstúpil do KPÖ a začal študovať chémiu a fyziku na univerzite vo Viedni. Spoločne s kolegom Fritzom Feiglom publikovali spoločnú prácu a v roku 1928 (už vo veku 24 rokov) ukončil štúdium s vyznamenaním a získal doktorát.

V roku 1929 sa oženil s Josefine, ktorá ho odvtedy sprevádzala celým jeho životom. Krátko na to boli obaja zverbovaní do služieb Kominterny a pracovali pre OMS (Oddel meždunarodnoj svjazy) inými slovami spravodajská služba Kominterny.

OMS ho v januári 1932 poslalo do Moskvy, kde v roku 1931 vstúpil komunistickej strany Sovietskeho zvazu. Na návrh Kominterny ho prijali priamo do Sovietskej spravodajskej služby, do zahraničného oddelenia NKVD. Všetky jeho aktivity v štátnych bezpečnostných orgánoch boli zabezpečované formou spravodajskej práci z nelegálnych pozícií.

Najprv bol poverený výkonom kuriéra a odcestoval do Grécka, Rumunska, Sýrie a Palestíny. V roku 1933 bol poslaný do Paríža, odkiaľ pôsobil pod pseudonymom "Otto" okrem Francúzska aj v Belgicku, Holandsku, Rakúsku a Nemeckej ríši.

V roku 1933 bol v Nemecku zatknutý nacistickými orgánmi, ale bol prepustený z väzby s pomocou Willy Lehmanna, sovietskeho agenta v Gestape.

Potom v roku 1934 bol poslaný pod vlastným menov, ale kódovým pseudonymom "Stephan" do Londýna, kde sa zapísal na filozofickú fakultu University of London s cieľom podvratných aktivít. V rokoch 1933 až 1937 bol riadiacim agentom pre neskôr známu „Cambridge Five“. Počas tejto doby vyhodnotil aj ponúkaného amerického náborového pracovníka Michael Whitney Straighta, ktorého však odmietol zverbovať. Neskôr to zohralo dôležitú úlohu pri odtajnení skupiny. V Anglicku, s pomocou agenta Dimitri Bystroletova, dokázali zlomiť tajné kódy ministerstva zahraničných vecí, čo umožnilo sovietom čítať britské diplomatické tajomstvá. V auguste 1935 sa vrátil do Sovietskeho zväzu, no v apríli 1936 bol opäť poslaný do Londýna. Pod dohľadom Theodora Malého, a využitím bývalých rakúsko-uhorských známostí zverboval nových agentov tento krát na Oxfordskej univerzite vrátane Arthura Wynna a založil skupinu Oxford, ktorá pôsobila nezávisle od Cambridge Five. Okrem svojej práce ako agenta Deutsch pokračoval v pravidelne v štúdiu a dokázal absolvovať a úspešne ukončiť štúdium filozofie v roku 1936.

21. mája 1936 sa im narodila dcéra Ninette Elisabeth.

V septembri 1937 bol však povolaný späť do Sovietskeho zväzu. Krátko predtým prebehli na Západ vysokopostavení sovietsky agenti Ignatz Porecký a Walter Krivitsky, v ktorých operáciách bol aj on okrajovo zapojený, takže sa obávali, že bude odhalený. V tom čase však boli v ZSSR Stalinské čističky, počas ktorých bol zatknutý jeho viedenský priateľ z detstva Arnold Reisberg. Po dlhých vypočúvaniach sa mu však podarilo odviesť od seba podozrenie.

V roku 1938 mu a jeho manželke bolo udelené sovietske občianstvo, pričom pasy vydali mená Štefan Grigorievič Lang a Josefina Pavlovna Lang.

Toto obdobie sa však ukázalo ako ťažké a bolestivé pre tak skúseného a úspešného spravodajského dôstojníka, pretože bol na jedenásť mesiacov preradený na inú prácu (ktorá spočívala v tom, že ho k ničomu nepustili!). Bolo to preto, lebo NKVD vedené čerstvo nastúpeným Lavrentiom Beriom mu zatiaľ stále neverilo.

Deutsch nastúpil ako výskumný pracovník do Medzinárodného inštitútu pre ekonomiku. Spravodajská služba ho neskôr opäť využívala ako odborníka na rukopisy a falšovanie a po vypuknutí vojny v júni 1941 bol ako agent opäť reaktivovaný.

V novembri 1941 bol poslaný so skupinou ďalších agentov do Argentíny. Trasa bola naplánovaná cez Perziu a Strednú Áziu. Avšak, ale keď v decembri 1941 vypukla vojna medzi Japonskom a Spojenými štátmi, misia bola zastavená a skupina sa vrátila do Moskvy. Namiesto toho zvolili nebezpečnú cestu opačným smerom - naprieč Atlantikom, a skupina odplávala so sovietskym tankerom Donbass. Tento bol však 7. novembra 1942 torpédovaný nemeckým torpédoborcom Z-27 v Severnom mori a bol potopený. Pozostalým neskôr oznámili, že sa Arnold Deutsch utopil.

Informácia o jeho smrti, či sa skutočne utopil pri potopení Donbassu, je historicky kontroverzná. Podľa iných zdrojov sa hovorilo o nemeckej misii kde mal skočil padákom do Rakúska, a tam bol údajne zatknutý.

Avšak Rufina Ivanovna Puchowa, posledná žena Kim Philbyho, zopakovala v roku 2003 verziu o potopení, ale zase urobila konfliktné vyhlásenia o cieli misie. Takže nie Latinská Amerika mala byť skutočným cieľom, ale New York, kde nemčina mala byť utajeným uľahčujúcim jazykom medzi agentmi pre špionáž.

Záujem o Arnolda Deutscha vzrástol až v roku 1964, keď sa podozrenie na Kimby Philbyho stalo konkrétnejším, pretože on ušiel do Sovietskeho zväzu. Iba potom britská MI5 a americká CIA začali hlbšie vyšetrovať agentúrnu skupinu Cambridge Five a jej pôvod ešte spred druhej svetovej vojny. Dnes o Arnodlovi Deutschovi oficiálne publikuje aj ruská spravodajské služba SVR ako o jej hrdinovi, ale mnohé dôležité detaily, ako napríklad jeho smrť v roku 1942, predtým až do konca existencie Sovietskeho zväzu neboli zverejnené.

Generál NKVD-KGB Sudoplatov napríklad spomína vo svojich memoároch:

V roku 1941, menej ako mesiac pred odchodom Zarubina (Sovietsky rezident NKVD v USA), britský diplomat MacLean, náš dôveryhodný agent zo skupiny Cambridge, v tej dobe pracujúci pod pseudonymom "List", informoval o zdokumentovaných údajoch, že britská vláda venuje vážnu pozornosť rozvoju bomby atómovej energie s neuveriteľnou ničivou silou.

Od roku 1939 som bol kurátorom spravodajských operácií zahŕňajúcich použitie slávnej skupiny Cambridge vrátane vývoja Philbyho a Macleana. V júli 1939 som sa rozhodol obnoviť kontakt s Macleanom, Philbym, Burgessom, Cairncrossom a Bluntom, aj keď ich mohol odhaliť Alexander Orlov, ktorý utiekol na Západ. Keď bolo Francúzsko porazené, sa v júni 1940 Maclean, ktorý pracoval na britskom veľvyslanectve vo Francúzsku, vrátil do Londýna na Ministerstvo zahraničia. V Londýne pôsobil pod operačným vedením rezidenta Gorskyho (jeden z jeho pseudonymov "Vadim"). 16. septembra 1941 britský vojenský kabinet, ako kabinet ministrov bol povolaný počas vojny, zvažoval osobitnú správu o vytvorení uránovej bomby v priebehu dvoch rokov. Projekt uránovej bomby bol pomenovaný Tube Alloy. Pre túto prácu bola britskému koncernu Imperial Chemical Industries pridelená obrovská suma. Maclean nám poskytol plnú šesťdesiat stranovú správu britského vojenského kabinetu s diskusiou o tomto projekte......

V čom a prečo bol Arnold Deutsch tak úspešný?

Počas obdobia svojej práce v Anglicku Deutsch zverboval do spolupráce so ZSSR viac ako 20 ľudí vrátane členov slávnej Cambridge 5 (K.Philby, G. Burgess, D.Maclean atď.).

Jeden z hlavných „prínosov“ a „úspešné dedičstvo“ Arnolda Deutscha z jeho času v Británii, je že prišiel s úplne novou veľmi úspešnou náborovou stratégiu pre svoje agentúry.

Deutsch spoznal a včas pochopil, že vysoké množstvo študentov s veľmi dobre zabezpečených rodín je frustrovaných s politickým vývojom 30tich rokov. Na jednej strane bol nárast reálnej hrozby fašizmu, na druhej strane neschopnosť adekvátnej reakcie buržoáznych vládnucich strán, a všeobecná nespokojnosť mladých ľudí dokopy viedla študentov v hľadaniu možných východísk. A práve tento čas nespokojnosti, dospievania a nezrelosti poskytuje vynikajúci náborový priestor.

Jeho cieľom bolo vybrať schopných, idealistických študentov, tajne pracovať pre komunizmus, ale nechať ich verejne deklarovať vzdania sa od komunizmu, aby mohli preniknúť do britskej vlády a spravodajskej sféry. Bývalú angažovanosť študentov v komunistickom poblúznení by Briti prehliadli ako jednoduchú mladistvú chybu (čo sa v skutočnosti viac krát potvrdilo, a ich priznanie bolo dokonca posudzované ako úprimnosť). Táto stratégia priniesla Sovietskej spravodajskej službe mnoho veľmi dobre umiestnených tajných agentov, predovšetkým z Cambridge Five, z ktorých prvý bol známy Kim Philby, ktorého priamo zverboval Deutsch.

Harold Adrian Russell Philby „Kim“

Kódové meno“ „Sonny“, a „Stanley“, (1. január 1912 - 11. máj 1988)

Keď sa v roku 1963 objavila informácia o Cambridge Five, bol Philby jeden z nich, ostatní boli Donald Maclean, Guy Burgess, Anthony Blunt a John Cairncross. Pilby bol úplne najúspešnejší v poskytovaní tajných informácií Sovietskemu zväzu. Jeho aktivity boli zmierňované iba strachom Jozefa Stalina, že by mohol byť trojitým agentom. Za svoju „kvalitnú prácu“ dostal vyznamenania v UK „Officer of the Order of the British Empire (OBE)“(!) a v ZSSR v roku 1966 „Rad Lenina“(!).  Po ukončení štúdia na univerzite v Cambridge pracoval K. Philby nejaký čas v redakcii časopisu The Times a počas španielskej občianskej vojny bol tam vyslaný ako osobitný korešpondent. Už vtedy plnil dôležité úlohy sovietskej spravodajskej služby. Na odporúčanie rezidenta sovietskej spravodajskej služby sa mu podarilo v roku 1940 prejsť pracovať do britskej spravodajskej služby "Secret Intelligence Service", kde vďaka svojim mimoriadnym schopnostiam, ako aj jeho šľachtickému pôvodu bol za rok je menovaný zástupcom vedúceho kontrarozviedky tejto služby (oddelenie B). V roku 1944 bol povýšený a menovaný na pozíciu vedúceho 9. oddelenia SIS, ktorý (aký paradox, Sovieti si nemohli priať nič lepšie!!) študoval "sovietske a komunistické aktivity" v Británii. V lete roku 1947 odišiel do Istanbulu ako rezident ICU a zostal tam až do roku 1949. Od roku 1949 do roku 1951 riadil kontaktnú misiu ICU vo Washingtone. Mal veľmi blízke kontakty s vedením CIA a FBI vrátane A. Dullesa a E. Hoovera. Koordinoval činnosť amerických a britských spravodajských služieb v boji proti "komunistickej hrozbe"(!). Pod zvyšujúcou sa hrozbou potvrdenia jeho zrady, ktoré bolo už dlhodobo vyšetrované prebehol v roku 1963 do ZSSR. Podľa odhadov západných expertov je K. Philby zrejme jeden z najslávnejších sovietskych agentov v oblasti spravodajstva. Jeho kandidatúra bola dokonca zvažovaná až na nomináciu najvyššieho postu - za kandidáta na funkciu vedúceho SIS. Keď v roku 1967 bola uverejnená informácia o skutočnej úlohe Philbyho, bývalý dôstojník CIA M.Cawland, ktorý ho osobne poznal, povedal: „Západné úsilie medzi rokmi 1944 a 1951 bolo tak neúspešné, že by bolo asi bývalo lepšie, keby sme neboli robili nič."

Donald Duart Maclean

(25. mája 1913 - 6. marca 1983) bol britským diplomatom  v Paríži, a vo Washingtone, D.C. dosiahol až hodnosť prvého tajomníka. Medzi UK a USA (a aj NATO) pracoval aj v oblasti jadrovej energie. V priebehu rokov spolupráce so sovietskou zahraničnou spravodajskou agentúrou jej odovzdal veľké množstvo prísne tajných dokumentárnych materiálov vrátane šifrovanej korešpondencie britského ministerstva zahraničných vecí s veľvyslanectvami v zahraničí, zápisnice z vládnych schôdzí, amerických a britských plánov o využívaní atómovej energie na vojenské účely. Jeho informácie v tejto oblasti získané už v septembri 1941 zohrali dôležitú úlohu pri budovaní atómových zbraní v ZSSR.

A ako dopadla jeho milenka Edith?

Keď Burgess a Maclean ušli do Moskvy, bol to začiatok konca pre Edithin kruh. Philby sa dostal pod podozrenie a po rokoch aj on tiež utiekol do Sovietskeho zväzu. MI5 bola v Edithinom prípade na stope, sledovala jej dom a nakoniec ju spracovala tak, že sa priznala, že "pracovala pre ruskú spravodajskú službu v Rakúsku a Taliansku v rokoch 1932-3", ale nepreukázalo sa jej nič, čo by bolo zločinom proti Spojenému Kráľovstvu. Po páde "Cambridge Five" (Anthony Blunt a John Cairncross boli spochybnení, ale nikdy neboli obvinení), sa MI5 k tomu vrátili späť a v roku 1964 im Blunt povedal: "Vždy som veril tomu, že to bola Tudor-Hart, ktorá prvá zverbovala Kima Philbyho" a že to ona bola asi tou "babičkou nás všetkých". Edith upadla do neuróz, pokúšala sa o šťastie v obchodovaní so starožitnosťami v Portobello Road a Brightone a nakoniec v roku 1973 zomrela na rakovinu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Lajčák sa prvýkrát za niečo postavil

Žeby Lajčák našiel hodnoty?

DOMOV

Okolo protestov sa objavujú spravodajské hry

Polícia prešetruje postup šéfa NAKA.

TECH

Jediné zviera na svete má výkaly v tvare kocky. Vedci zistili prečo

Je dôležité, aby sa výkaly neskotúľali.


Už ste čítali?