reklama

40 výročie spustenia Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach

V týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch je výročie začatia fyzikálneho spúšťania, dosiahnutia prvej kritiky, ako aj prifázovania so siete prvého reaktorového bloku jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Zavážanie prvých jadrových palivových kaziet do reaktora na 1 bloku JE V-1
Zavážanie prvých jadrových palivových kaziet do reaktora na 1 bloku JE V-1 (zdroj: M Durišová)

Výstavba jadrovej elektrárne V1 (JE V-1) s dvoma reaktorovými blokmi VVER 440 typu V 230 sa začala 24. apríla 1972. Príprava a realizácia výstavby elektrárne a jej uvedenie do prevádzky sa konali v úzkej spolupráci špecialistov a organizácií z Československa a bývalého Sovietskeho Zväzu. Prevažná časť dodávok pre primárnu - jadrovú časť elektrárne bola sovietskej výroby, a zariadenia sekundárneho okruhu – teda nejadrovej časti elektrárne, dodali československé podniky. Výstavba mala slušné tempo - celkové obdobie výstavby elektrárne nepresiahlo šesť rokov. Fyzikálne spúšťanie začalo 7 novembra 1978, a jadrový reaktor prvého bloku dosial svoju prvú kritičnosť (dosiahnutie tzv. minimálneho kontrolovaného výkonu reaktora) 27. novembra 1978, blok začal skúšobne pracovať 17. decembra 1978. Jadrová elektráreň V1 sa stala prvou československou jadrovou elektrárňou priemyselného typu, v ktorej bolo inštalované sériovo vyrábané zariadenie. Jej spustenie do prevádzky pomohlo výrazne zlepšiť energetickú bilanciu vtedajšieho Československa. Pôvodná plánovaná životnosť každého reaktorového bloku bola 30 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stará – nová elektráreň, ci nová-stará elektráreň.

V čase, keď JE V-1 ešte len začali stavať, už pracovalo niekoľko podobných (predchodcov), resp. rovnakých blokov (V-230), a to štyri bloky (V-210, V-365, 2 x V-179) v ruskej JE Novovoronež, ďalej už pracovali prvé dva bloky (V-230) JE Kola, vo výstavbe bol prvý blok JE Metsamor (V-270) v Arménsku, taktiež prvé dva bloky (V-230) JE Kozloduj v Bulharsku, a v plnom prúde výstavby boli aj prvý a druhý blok (V-230) na JE Greifswald vo Východnom Nemecku, kde zároveň v tom istom čase začínali stavať aj taký istý tretí a štvrtý blok.

Rok predtým (1971) však vo Fínsku na JE Loviisa už stavali prvý reaktorový blok VVER V-213, a ani nie do roka aj druhý taký istý blok. Vtedy už začali stavať ďalšiu generáciu reaktorových blokov VVER V-213 aj v JE Rovno (dnes Ukrajina). (Reaktorové bloky V-213, sú také ako sú napríklad bloky v JE V-2, Mochovce, či Dukovany, teda s barbotážnymi vežami. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1974 začali takéto bloky (V-213) stavať aj na JE Pakš v Maďarsku, a v roku 1977 ďalšie dva bloky (V-213) na JE Kola.

Takže situácia bola taká, že keď bola JE V-1 postavená, a reaktorové bloky JE V-1 začali spúšťať, tak v tom čase už reaktorové bloky (V-213) na JE Loviisa úspešne pracovali, a aj v Greifswalde už stavali ďalšie tri bloky VVER ale novšieho typu - V-213. To isté bolo v Čechách, kde všetky štyri bloky JE Dukovany (V-213) začali stavať začiatkom roku 1979.

Čo to znamená?

Vieme že projekty JE s jadrovými reaktormi VVER sú všeobecne veľmi dobré, robustné, s niekoľko násobnou rezervou vo viacerých bezpečnostných parametroch. Dokonca vo viacerých hodnotiacich parametroch (hlavne v oblasti pasívnej bezpečnosti) sú lepšie ako iné svetové projekty. Nie je potrebné o tom ani diskutovať a ani ísť do hĺbky, existuje veľké množstvo dostupnej odbornej literatúry, skrátka je to fakt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale treba povedať, že v tom čase a situácii (výstavby a spúšťania JE V-1) sme sa vlastne ocitli v realite že máme úplne novú kvalitnú, ale už projektovo zastaralú elektráreň.

Odborníci síce o tom vedeli už vtedy, ale vzhľadom na podpísané medzinárodné medzivládne dohody, ako aj systém záruk a garancií ktoré museli byť rešpektované sa s tým nedalo dočasne nič robiť, pretože JE musela byť postavená a odovzdaná podľa pôvodného projektu.

Samozrejme že po uvedení do prevádzky sa to zmenilo. Veľmi rýchlo bolo uplatnených a zrealizovaných viac ako 1 300 technických vylepšení, ktoré už vychádzali väčšinou zo skúseností na blokoch, ktoré boli spustené a prevádzkované skôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stratený prsteň prinášajúci šťastie.

Asi by bolo potrebné spomenúť veľmi vážny prípad, ktorý sa stal úplne, ale úplne na samom začiatku spúšťania JE V-1.

Stará povera hovorí, že keď nevesta stratí obrúčku hneď po svadbe, prináša to vraj manželstvu šťastie a dlhú trvácnosť.

Niečo podobné sa stalo aj na JE V-1. Ako to bývalo za predošlého politického systému zvykom, mnohé význačné udalosti sa snažili spájať so symbolickými výročiami. Aj fyzikálne spúšťanie na prvom bloku JE V-1 vyšlo k dátumu 7. novembra (1978), čo v bývalom východo-európskom politickom bloku boli oslavy revolúcie v Rusku. Fyzikálne spúšťanie začína zavezením prvej kazety jadrového paliva do jadrového reaktoru. (Na snímke od fotografky EBO pani Márii Durišovej môžete presne vidieť tento historický okamih, pričom si neskromne dovoľujem poukázať, že autor tohto článku je v dolnom rade v strede). Bol to veľký okamih a oprávnená sláva, ale....

Po začatí zavážania paliva do reaktora sa sovietski špecialisti vzdialili z reaktorovej budovy a mali niekde v zasadačke k tým dvom dôležitým veciam – teda začatiu fyzikálneho spúšťania, ako aj výročiu VOSR svoje vlastné slávnostné prejavy atď.... Keď to skončilo, vrátili sa pochopiteľne na pracoviská, veď JE ešte nebola ani spustená, ani odovzdaná, teda ako hlavní dodávatelia tam mali svoje povinnosti a práva. Pracovníci, ktorí robili priamo v reaktore (počas prvej zavážky je to zavážané jadrové palivo „nasucho“, teda boli priamo pri ňom a rukami pomáhali pri navádzaní a zavážaní kaziet do svojich buniek. Je tam všade čisto a poriadok ako na operačnej sále v nemocnici. Boli celí v bielom, s červenými lampasami na bielych kombinézach, na chrbte nadpis V1, na rukách biele rukavice, na ústach (pre každý prípad) „lepestoky“. Dozimetre zazipované, ale na rukách mali ešte špeciálne prsteňové dozimetre. Je to prsteň z termoplastu, ktorý má namiesto diamantu vlisovaný maličký termo-luminiscenčný film, z ktorého sa na meracom prístroji podľa sfarbenia vypočíta prijatá dávka v oblasti rúk (prstov).

Pre tých, ktorí nie sú z jadrovej energetiky poznamenávam, že úplne čerstvé štandardné jadrové palivo (a také bolo pri úplne prvom zavážaní do reaktora), nie je pre človeka nebezpečné. Môžete sa ho dokonca v prípade potreby kľudne aj dotknúť, nič sa Vám nestane. Prípadne možné Alfa žiarenie skončí iba na Vašej pokožke. 

Zodpovedný sovietsky pracovník po kontrole bol veľmi spokojný s progresom prác, ale v snahe zabrániť teoretickému zošmyknutiu sa prsteňového dozimetra chcel v rámci zvýšenia bezpečnosti aby pracovníci tieto dozimetre odovzdali. Ale zároveň aj v snahe neprerušiť práce, neodvolal pracovníkov z reaktora, ale sám zliezol z reaktorovej haly do reaktora, kde chcel od pracovníkov dozimetre odobrať. Stalo sa však presne to čo nechcel!

Keď sa rozprával s jedným z nich, ktorý bol na opačnej strane reaktora a ponúkal mu v ruke dozimeter, povedal mu doslovne: „Nu pogodi“. Ak Vaše deti pozerajú detské filmy, pravdepodobne videli aj tento veľmi populárny ruský seriál „Nu pogodi“. Tam vlk naháňa zajaca a zakaždým sa mu takto vyhráža, pretože „Nu pogodi“ v ruskom jazyku znamená v preklade „No počkaj“. Dotyčný slovenský pracovník asi túto rozprávku, a zrejme ani Ruský jazyk nepoznal dostatočne a pochopil to ako príkaz: „No pohoď!“. Tak pohodil......

Prsteňový dozimeter padol medzi kazety čerstvého paliva v reaktore prvého bloku (a nikdy nebol nájdený)..........

Všetci skameneli!!!!!

Áno, úplne doslova a do písmena všetci, pretože ešte stále mali v čerstvej pamäti smutnú históriu JE A-1, kde maličký balíček silikagélu ľudskou chybou zabudnutý v čerstvo zavážanom palive do reaktora KS-150 vlastne JE A-1 zlikvidoval navždy.

Skrátka bola to veľmi vážna mimoriadna udalosť!

Pochopiteľne, že zavážanie paliva bolo okamžite zastavené, a bola zvolaná mimoriadna poruchová komisia v ktorej dôležitú rolu hrali predovšetkým Sovieti, ale aktívnu rolu mala aj štátna bezpečnosť s podozrením na sabotáž. Niekoľko prsteňových dozimetrov bolo zničených, na preskúmanie ako sa bude materiál správať v rôznych podmienkach, a či to skutočne predstavuje hrozbu. Nakoniec po výsledkoch skúmania, vzhľadom na vysokú prevádzkovú teplotu vody v reaktore, smer prúdenia ako aj obrovský prietok vody cez aktívnu zónu došli k záveru, že prsteň bude po čase rozbitý na maličké kúsočky, ktoré nepredstavujú hrozbu pre prevádzku a dali súhlas s pokračovaním fyzikálneho spúšťania bloku. Sovieti použili svoj osvedčený recept, používaný v podobných situáciách, a to, že dotyčný príliš aktívny pracovník, ktorý spôsobil daný problém bol do 24 hodín aj s celou rodinou poslaný domov. Z našich pracovníkov nebol nikto nijako potrestaný, pretože to bolo vyhodnotené ako komunikačné nedorozumenie.

Ako sme spomenuli, možno to prinieslo nakoniec šťastie, pretože oba bloky JE V-1 počas celej svojej prevádzky už potom z pohľadu jadrovej bezpečnosti nemali žiadne problémy. Samozrejme nejaké ťažkosti v priebehu rokov prišli, ale to boli také, ktoré sa môžu stať na ľubovoľnej bežnej konvenčnej elektrárni. O skrate a požiare na 6 KV spojke kábla sme tu písali, raz sa „podarilo“ ľudskou chybou manipulanta prifázovať generátor do siete bez adekvátnej prípravy a raz prasklo olejové potrubie na turbíne, ktorá dobehla „na sucho“. A to bolo viac menej za tie skoro tri desaťročia všetko. Bloky (hlavne druhý) JE V-1 boli vo svojom čase nazývané baštou slovenskej energetickej sústavy. 

Zaškoľovacia jadrová elektráreň.

Na JE V-1 bolo vycvičené a zaškolené veľké množstvo pracovníkov, ktorí dodnes úspešne pracujú na JE V-2, v Dukovanoch či Mochovciach.

Naviac kontrolovaná jadrová elektráreň na svete.

Blízkosť Viedne, historické rozhodnutie Rakúšanov vzdania sa jadrovej energie, ako aj blízkosť MAAE spôsobilo, že v rámci celého sveta bolo pravdepodobne na JE V-1 najviac kontrol a inšpekcií za jej prevádzkovania. Tak ako sme už spomenuli, je faktom, že projekt bol starší, ale bolo na ňom urobených mnoho vylepšení ako aj jej prevádzkovanie bolo na veľmi vysokej kvalitnej úrovni. Napriek tomu obrovskému náporu inšpekcií, ani jedna jediná nikdy, opakujem ešte raz - NIKDY, neskonštatovala, že by bolo nutné elektráreň odstaviť. Ale tak ako ide aj vývoj a vnímanie nových technológií a možností dopredu, existovalo viacero odporúčaní, či už od ešte federálneho (ČSSR), alebo neskôr národného jadrového dozoru (SR) na vylepšenia blokov. ÚJD SR preto zaviedla na elektrárni dokonca aj „zvláštny režim“.

Modernizácia a rekonštrukcia JE – „Malá a veľká rekonštrukcia“ 

V snahe ešte viac zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť JE V-1, v rokoch 1991 - 1993 bola zrealizovala tzv. „Malá Rekonštrukcia“. A keďže všetko čo ÚJD chcelo a vyžadovalo bolo nielen splnené, ale preplnené - tzv. „zvláštny režim“ pre JE V-1 bol zrušený.

Proces zvyšovania jadrovej bezpečnosti však pokračoval v úzkej spolupráci s medzinárodne uznávanými energetickými spoločnosťami a priemyslom aj naďalej a to následnou rozsiahlou tzv. „Postupnou Rekonštrukciou“, resp. „Veľkou rekonštrukciou“ v rokoch 1996 - 2000.

Záverečné hodnotenie medzinárodnej inšpekcie konštatovalo, že JE V-1 je „plne kompatibilne porovnateľná s úrovňou bezpečnosti podľa vyžadovaných kritérií“.

Aj tak sa JE V1 nevyhla kritike rôznych anti-jadrových či ekologických organizácií a porovnávaniu bezpečnostného štandardu elektrárne s podobnými zariadeniami vybudovanými na Západe. Kto nechce vidieť tak aj tak nevidí .....

JE V-1 Predčasne odstavená čisto z politického dôvodu.

Je pravdou, že počas rokovaní o vstupe do Európskej únie bolo Slovensko (za oba bloky V-230 JE V-1), analogicky ako Bulharsko (za podobné bloky VVER 440 V-230 na JE Kozloduj), a Litva (za bloky RBMK 1500 na JE Ignalina) tlačené do pozície, aby prijali záväzok, že tieto bloky predčasne ešte pred ukončením ich pôvodnej plánovanej životnosti odstavia. Žiaľ slovenskí zástupcovia, či už z tímu hlavného vyjednávača, ministerstva zahraničia, či jadrového dozoru, resp. ministerstva hospodárstva nedokázali presvedčiť partnerov v EÚ, že tieto bloky sú po modernizácii a rekonštrukciách na úplne inej úrovne bezpečnosti. Pri vyjednávaní nebolo Slovensko dokonca ani tak náročné ako Litva.... Okrem toho mohlo vtedy Slovensko veľmi výhodne využiť možnosť pôžičky Euratomu pre nové bloky v Mochovciach. V tom čase, ako kandidátska krajina a nečlen EÚ sa to dokopy mohlo vyšplhať až na cca 45 percent ceny projektov v najlepšej možnej úrovni pôžičiek AAA, čo by k dnešku znamenalo, že bloky EMO 3,4 by už dávno boli v prevádzke! Zo Slovenska však „nebol dostatočný záujem“. Nakoniec Slovensko kapitulovalo a zaviazalo sa, že elektráreň V1 odstaví. Rozhodnutie o odstavení 1. a 2. bloku jadrovej elektrárne v roku 2006 a 2008 prijala vláda SR 14. septembra 1999. Prvý blok ukončil výrobu elektriny 31. decembra 2006. Ekonómovia upozorňovali, že Slovensko od začiatku januára 2007 stratí asi 9 % výrobnej kapacity elektriny a už ju nebude môcť vyvážať, pretože celková výroba totiž pokryje len spotrebu v krajine. Skutočnosť je ešte horšia, Slovensko musí elektrickú energiu dovážať.

JE V-1 vzorná aj po odstavení....

Treba poukázať že záväzok Slovenska o odstavení JE V-1 bol „dobrovoľný“, niečo ako miestenka k lístku na členstvo Slovenskej republiky do EÚ. EÚ principiálne nemusela (de iure) zaplatiť ani jedno Euro. Boli tam iba prísľuby, že to bude v budúcnosti zohľadnené. A tak sa aj stalo. Na jednej strane EÚ drží slovo, peniaze na odstavovanie a súvisiace projekty platí (samozrejme tu treba tiež pochváliť a poďakovať viacerým našim poslancom Európskeho Parlamentu). Na druhej strane, aj Slovensko cez spoločnosť JAVYZ plní vzorne svoje záväzky v odstavovaní JE V-1. Pri vyhodnocovaní plnenia úloh a projektov v tejto oblasti Európska Komisia radí Slovensko ako vzor, ako by to malo byť.....

Stručný sumár:

Prvý blok JE V-1

Od svojho uvedenia do skúšobnej prevádzky do definitívneho odstavenia vyrobil celkovo 71,57 TWh elektrickej energie.

Prvú kritiku dosiahol 27. novembra 1978

Do skúšobnej prevádzky bol prijatý 17. decembra 1978

Do komerčnej prevádzky bol zaradený 1. apríla 1980.

Definitívne odstavený 31. decembra 2006

Druhý blok JE V-1

Od svojho uvedenia do skúšobnej prevádzky do definitívneho odstavenia vyrobil celkovo 76,96 TWh elektrickej energie.

Prvú kritiku dosiahol 15. marca 1980

Do skúšobnej prevádzky bol prijatý 26. marca 1980

Do komerčnej prevádzky bol zaradený 1. januára 1981.

Definitívne odstavený 31. decembra 2008

Napriek mnohým a dlhým odstávkam spôsobenými rekonštrukciou a modernizáciou dosiahli oba bloky veľmi dobré prevádzkové parametre a ukazovatele: Prvý blok dosiahol kumulovane prevádzkový faktor 79,2 percent, a druhý blok 80,8 percent.

Jadrová elektráreň V-1 bola a je ukážka vynikajúcej medzinárodnej spolupráce energetikov, mimoriadnych schopností a šikovnosti československých technických odborníkov.

Bol to mimoriadne úspešný míľnik v industrializácii Slovenska a projekt ktorý pomohol tisícom ľudí na Slovensku žiť v lepších čistejších podmienkach, vo väčšom komforte a blahobyte. 

Všetci tí, ktorí sa na tom podieľali, si zaslúžia našu úprimnú vďaku a úctu počínajúc riaditeľmi a končiac robotníkmi, či upratovačkami.

Všetci boli pri tom a všetci tam boli potrební.

Skláňam pred nimi úctivo klobúk...... 

Marian Nanias

Marian Nanias

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  236
  •  | 
  • Páči sa:  482x

Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu