Jadrová energia - Tri požiare na blokoch VVER/440 - Požiar na 1 bloku JE V1 Jasl. Bohunice

Autor: Marian Nanias | 31.8.2018 o 19:39 | (upravené 6.9.2018 o 18:33) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  894x

Hovorí sa že oheň je výborný sluha, ale zlý pán! A tiež, že by sa s ním deti nemali hrať, že? Požiar predstavuje jedno z najväčších rizík pre bezpečnosť jadrovej elektrárne. 

Jadrová energia – Požiare na jadrových elektrárňach

Hovorí sa že je to výborný sluha, ale zlý pán! A tiež, že by sa s ním deti nemali hrať, že?

Požiar predstavuje jedno z najväčších rizík pre bezpečnosť jadrovej elektrárne. Existujú výpočty a odhady, tvrdiace že v určitých prípadoch CDF (riziko roztopenia aktívnej zóny reaktora) spôsobené požiarom, môže predstavovať až 50 %, čo je zhruba rovnaké ako všetky ostatné potenciálne príčiny dohromady.

Jaslovské Bohunice – celosvetový pozitívny príklad!

“Jediné, čoho sa skutočne bojím (v jadrovej elektrárni), je požiar”, hovorieval bývalý riaditeľ Atómových elektrární Bohunice Ing. Juraj Kmošena.

Ten si to veľmi bral k srdcu a bol (okrem iných) asi najväčší a najefektívnejší zástanca a podporovateľ silnej, perfektne vybavenej protipožiarnej jednotky priamo v areály JE. A tak to aj bolo.

Naše jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach dlhé roky slúžili, (a dúfam, že stále môžu) ako žiarivý príklad ako sa to má správne organizovať a urobiť! Zďaleka nie každá jadrová elektráreň sa môže (mohla) pochváliť tak vynikajúcim proti-požiarnym komplexným programom, prípravou, tréningom ako aj technickou vybavenosťou ako JE Jaslovské Bohunice.

Vždy to bolo obdivom od všetkých zahraničných expertov, ktorí kedy Bohunice navštívili, či hodnotili, a uvádzali to ako vynikajúci príklad a skvelé odporúčanie pre iné JE.  

Môžete to nájsť úplne vo všetkých hodnoteniach, ktoré boli o JE napísané!

Pod múdrym a šikovným vedením vedúceho odboru Ing. Miroslava Bolemana, veliteľov požiarneho útvaru Jána Sládoka, Leoša Kotrubčíka ale aj ich ďalších spolupracovníkov – nebojácnych veliteľov a vynikajúco vytrénovaných a vycvičených požiarnikov, JE oprávnene žali adekvátnu chválu, a ak si dobre spomínam v bývalom Československu protipožiarny útvar v JE Jaslovské Bohunice bol tri krát majstrom republiky v ich súťažiach.

Nakoniec, aj to bolo v plnej miere a naostro využité napríklad aj pri požiari na JE V1, o čom sa dočítate práve teraz v tomto článku.

Požiare sa žiaľ z času na čas (častejšie ako by sme si my energetici priali) na JE objavia. Už som tu písal o „hlúpom“ požiari na americkej JE Browns Ferry, ak si spomínate, kde skúšali hermetičnosť pomocou zapálenej sviečky....

Americká NRC uvádza, že od roku 1995 tam bolo viac ako 150 požiarov v jadrových elektrárňach.

A aj keď podľa NRC drvivá väčšina z nich nie sú kritické, niektoré - ako sa to aj stalo - môžu vypnúť systémy chladenia reaktorov.

Bezpečnosť JE sa hlavne opiera o redundanciu (rezervu navyše) a obranu do hĺbky: keď čerpadlo zlyhá, záložné čerpadlo preberie výkon; ak potrubie praskne, je k dispozícii iné samostatné potrubie. Pri požiari je to však komplikovanejšie, lebo nielen môžu ohroziť jadrovú bezpečnosť napríklad vypnutím chladiacich čerpadiel, ale aj riadiacich káblov pre iné núdzové súčasti, kontrolu a ich zálohy.

V predošlých dvoch článkoch sme opisovali dve skutočne vážne poruchy – požiare u kolegov, kde dôsledky požiaru na ich reaktorových blokoch boli doslova pustošivé, a teraz sa pozrieme na tú tretiu podobnú, ktorá sa stala aj u nás, ale s úplne iným výsledkom:

 

- Požiar na 1 bloku JE V-1 na 6 kV spojke kábla hlavného napájacieho čerpadla  

Na nočnej zmene zo 4 na 5 júna 1989 tesne po polnoci službukonajúci zmenový inžinier (ZI) JE V1 po ukončení pravidelnej operatívnej porady s kolegami išiel na štandardnú obchôdzku.

Tesne po pol noci diskutujúc so strojníkom turbogenerátorov (TG) zaregistrovali mihnutie svetiel v turbínovej hale. Každý kto niekedy pracoval v jadrovej elektrárni vie, že taký signál znamená, že niečo nie je v poriadku. Na JE existuje celá škála rôznych stupňov elektrického napájania a akékoľvek mihanie, či blikanie svetiel nie je v normálnom režime očakávané.

Preto ZI v prvom momente volal na blokovú dozorňu (BD-1), že čo sa stalo. Odpoveď bola, že „vypadlo“ hlavné napájacie čerpadlo č. 11, ale že ihneď bez problémov nabehla jeho rezerva, čerpadlo č. 13, takže režim napájania a chladenia bloku je v postate nezmenený.

Po výstupe z protihlukovej kabíny strojníka TG však obaja ihneď zacítili prenikavý zápach horenia kábla. Po dobehnutí na BD si slúžiaci ZI spolu s vedúcim reaktorového bloku opätovne preverili líniu a sekcie napájania a ZI vydal príkaz na okamžité (havarijné) odstavenie bloku.

V tom čase už na BD dorazil výjazd požiarnikov, ktorí už dostali signalizáciu o požiari.

Operátori BD spolu s obsluhou na miestach pod vedením Ing. Jána Sivka – vedúceho reaktorového bloku, brilantne zvládli celý prechodový proces a celý blok uviedli do bezpečného odstaveného režimu.

Veliteľ požiarneho zásahu -  Vladimír Krajčovič žiadal ZI o ukázanie presného miesta vzniku požiaru, preto obaja skočili do káblovej šachty a po behu v hustom dyme spoločne z bezprostrednej blízkosti cca pol metra, uhasili (ochladili) rozpálenú spojku na 6 kV kábli z ručných požiarnych hasiacich prístrojov, ktoré si behom vzali so sebou.

Zároveň už ďalší požiarnici-hasiči, kde bol najaktívnejší Jozef Plevza, rozvinuli celú akciu a horiaci kábel, včítane ďalších rozhorúčených okolo uhasili do 9 minút (od začiatku nehody). Následne pokračovali v ich ochladzovaní a kontrole.

Áno prečítali ste to úplne správne – (slovom do deviatich minút!).

Takže reaktorový blok bol bezpečne odstavený a požiar úspešne uhasený.

ZI informoval kompetentných, a hlavný inžinier (v tom čase Ing. Jozef Hodul), ktorý pochopiteľne ihneď prišiel v noci do JE, už iba skonštatoval, že všetko čo bolo potrebné, bolo aj vykonané.

ZI dal navyše doviesť do areálu aj podnikovú fotografku (pani Martušku Ďurišovú), ktorá ochotne prišla a odfotila potrebné časti a do rána vyvolala a pripravila celú sadu aj úplne detailných fotografií, ktoré sa neskôr ukázali ako veľmi užitočné. Takže boli ráno spolu s predbežnou poruchovou správou dodané priamo riaditeľovi EBO (v tom čase Ing. Adolfovi Kršteníkovi).

Samozrejme že porucha bola taktiež ešte v noci zachytená a v raňajšom hlásení podaná dvom (v tom čase) najdôležitejším predstaviteľom štátu cez tajnú líniu analytického odboru štátnej bezpečnosti v tzv, dennej situačnej správe (v žargóne nazývanej „zvodke“), nakoniec tak ako vždy pri všetkých ostatných vážnejších poruchách v jadrových elektrárňach.  

Minúty na zásah, týždne na analyzovanie:

No ale to samozrejme nebol koniec.

Na každej jadrovej elektrárni na svete existuje tzv. „poruchová komisia“, kde sú zástupcovia všetkých potrebných oblastí, a ktorej úloha je analyzovať poruchu, ale hlavne nájsť tzv. „koreňovú príčinu“ a navrhnúť adekvátne opatrenia aby sa v budúcnosti také niečo nestalo znova. Koreňová príčina (z jej defenície) je to čo bolo skutočnou spúšťacou príčinou, a ak táto nie je odstránená, je iba otázkou času, kedy sa nehoda či porucha zopakuje. 

Je to preto, lebo prevádzka JE prináša enormný ekonomický zisk (v tom čase to bolo cca 1 milión Kčs na blok a deň), a taktiež samozrejme z prípadného potenciálneho ohrozenia okolia.

Samozrejme že na to čo mali a museli urobiť (v strese) operátori so spolupracovníkmi sa počítalo na minúty, a práca komisie trvá (v kľude) aj niekoľko týždňov.

Okrem toho sa ku komisii z JE pripojila k vyšetrovaniu aj analogická komisia z výskumného ústavu. Tá z nejakých „asi jasnovideckých“ dôvodov prišla ihneď na začiatku k názoru, že treba ihneď odvolať zmenového inžiniera, vedúceho bloku ako aj všetkých operátorov z ich funkcií, pretože vraj (hrubo) porušili prevádzkové predpisy. 

Ale záver (po niekoľkých týždňoch) bol úplne iný – Obe komisie svorne došli k tomu, že nielen že žiadne  predpisy neboli porušené, ale naopak – všetky relevantné prevádzkové predpisy boli dodržané do bodky!

Okrem toho, po analyzovaní všetkých aspektov (včítane cenných detailných fotografií pani Ďurišovej) došli k záveru že veľmi pozitívnu úlohu zohrali práve aj azbestové dosky (projektovo uložené pod káblami) ako aj, že včasný osobný zásah veliteľa požiarneho družstva Krajčoviča a slúžiaceho ZI (kde spojka mohla pri hasení kedykoľvek prasnúť (vybuchnúť) a vtedy by tam obaja boli asi zhoreli, s vysokou pravdepodobnosťou odvrátil ďaleko väčšie možné následky požiaru.  

Kto je pripravený, nie je prekvapený:

Ale treba však priznať aj to že sme v tom mali aj kus šťastia.

Jednak boli bloky vybavené výbornou protipožiarnou signalizáciu a snímačmi typu MKS 102 od Tesly Liberec.

Včasnej indikácii pravdepodobne pomohlo zrejme aj priaznivé prúdenie vzduchu v káblových priestoroch.

Na extrémne dôležitý faktor rýchlosti zásahu určite ovplyvnilo že 1 blok JE V1 je na teritóriu JE v Jaslovských Bohuniciach úplne prvý (teda vlastne najbližší) od protipožiarnej stanice v JE.

A taktiež, že naši požiarnici hasiči boli tvrdo a periodicky trénovaní na vynikajúcom zariadení – protiplynovom výcvikovom polygóne od firmy Draeger, kde museli v zadymenom priestore, s vysokou teplotou a naimitovanými technologickými zariadeniami prekonávať viacero podlažné cvičenia ale vo svojej celej výzbroji, s výstrojom a nasadenými izolačnými dýchacími prístrojmi.

Skončilo to nakoniec všetko veľmi dobre:

Na základe odporúčania poruchovej komisie boli v káblových lávkach azbestové dosky ponechané (predtým už bol pripravený program ich odstránenia, keďže to v tom čase bol veľký boom – zbaviť sa azbestu).

Všetky elektrické 6 kV káble spotrebičov v hlavných výrobných blokoch, ktoré mali spojky, boli vymenené a natiahnuté úplne nové v takej dĺžke, aby spojku nepotrebovali.

Veliteľ požiarneho zásahu Vladimír Krajčovič, hasič Jozef Plevza a slúžiaci ZI boli za svoju chrabrosť vyznamenaní federálnym ministrom palív a energetiky.

Pri tom sa stala kuriózna príhoda:

Keď federálny minister palív a energetiky Prof. Ing. Antonín Krumnikl DrSc. odovzdával v zasadačke riaditeľa JE jednému z nich vyznamenanie, tak sa mu rozpadlo v rukách a padlo na podlahu. Minister ho zdvihol zo zeme, pred účastníkmi na mieste vlastnými zubami opravil a pred poďakovaním dotyčnému to okomentoval nespisovnými slovami „s..u na takovou práci“!

Ale zmenový inžinier bol nakoniec aj tak makoniec predsa len potrestaný:

Keďže na rozdiel od profesionálnych požiarnikov ktorí dorazili vystrojení a vyzbrojení „po zuby“, on bol iba v obyčajnom civilnom obleku a na  nejaké preobliekanie nebolo ani pomyslenie.

A tak na druhý deň po nehode musel všetko svoje oblečenie a obutie vyhodiť do smetí, pretože „smrdelo na sto honov....“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Hamšík vypadol z Ancelottiho zostavy, o odchode neuvažuje

Nerozumiem, odkiaľ tieto správy pochádzajú, odbil tvrdenia agent Petráš.

Blog Radovana Bránika

Synovia Detvy, Bytes a ďalší z kola von

Ľudia z pozadia firmy BYTES sa v obave z negatívnej publicity ozvali.


Už ste čítali?