Jadrová energia - Tri požiare na blokoch VVER/440 - Požiar na 1 bloku Metsamor (Arménsko)

Autor: Marian Nanias | 31.8.2018 o 18:37 | (upravené 6.9.2018 o 18:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  272x

Hovorí sa že oheň je výborný sluha, ale zlý pán! A tiež, že by sa s ním deti nemali hrať, že? Požiar predstavuje jedno z najväčších rizík pre bezpečnosť jadrovej elektrárne. 

JE Metsamor (ale známa aj jednoducho Arménska JE) je pomenovaná podľa blízkeho mesta, asi 36 km od hlavného mesta Jerevan a iba 16 km od hranice z Tureckom, za čo je neustále pod silnou medzinárodnou kontrolu a kritikou.

Má dva reaktorové bloky VVER-440 podobné ako JE V-1 (bez kontajmentu a bez barbotážnych veží ako na V-2), ale je to typ V-270. Prvý reaktorový blok dosiahol prvú kritičnosť 15 decembra 1976, druhý 1 januára 1980. JE sa žiaľ nachádza v oblasti, ktorej je seizmická nestabilita. JE  bola pôvodne postavená tak, aby odolala zemetraseniu s veľkosťou 7 stupňov. V roku 1988 bolo v danej oblasti zemetrasenie. Niektoré z najsilnejších vĺn trasenia sa vyskytli v priemyselných oblastiach s chemickými a potravinárskymi závodmi, elektrickými rozvodňami. Jadrová elektráreň, ktorá sa nachádzala asi 75 kilometrov od epicentra, zažila len nepatrné chvenie a nedošlo tam prakticky k žiadnej škode. Po verejnom tlaku po zemetrasení v roku 1988 však aj tak Rada ministrov ZSSR rozhodla, že existujúce dva bloky JE budú musieť byť odstavené. Prvý blok bol definitívne odstavený 25 februára 1989, a v rámci inšpekcie tak rozrezali parogenerátor, takže akýkoľvek nápad na znovu nabehnutie bloku bol prakticky už nerealizovateľný.  Po rozpade ZSSR malo však Arménsko vážne problémy s nedostatkom energie, kvôli čomu sa arménska vláda rozhodla o opätovnom spustení druhého reaktorového bloku. Pred touto udalosťou vyzvala arménska vláda popredné medzinárodné spoločnosti, aby prediskutovali a odporučili riešenie existujúcej situácie. Druhý blok bol dlhodobo odstavený od 18 marca 1989 až do 5 novembra 1995 (viac ako 5 rokov), keď ho opäť spustili do prevádzky.    

Tento požiar o ktorom teraz budem písať sa stal ešte pred zemetrasením, a dlhodobým dočasným odstavením JE na 1 bloku. 

15. októbra 1982 bol 2 reaktorový blok v plánovanej odstávke, a 1 blok pracoval na plnom výkone.

Vznik a vývoj nehody na 1 bloku:

Päť minút pred desiatou (09.55) v dôsledku skratu v svorkovej skrini elektromotora čerpadla technickej vody, ktoré nebolo z neznámeho dôvodu blokované, čerpadlo “vypadlo”, pretože 6 kV vypínač bol odpojený prúdovou ochranou, čo sa prejavilo na intenzite osvetlenia v JE a hlbokým, dlhým poklesom napätia v systéme napájania vlastnej spotreby JE. Výpadkom čerpadla bol podaný signál na nábeh automatickej rezervy (tiež zo sekcie 6 kV), ale rezerva nenabehla kvôli aktivovanej ochrane. Operátor sa snažil nabehnúť rezervné čerpadlo ručne, čo spôsobilo zvýšenie prúdu (viac ako 10 kA) v kábli, k jeho prehriatiu a následnému požiaru, ktorý spôsobil aj vznietenie susedných silových káblov ale aj požiaru káblov ktoré prenášali ovládanie a signalizáciu na blokovú dozorňu.

O minútu na to (09.56) sa objavil požiarny signál aj v centrálnej kontrolnej miestnosti.

Po prijatí ústneho potvrdenia o požiari pracovníci požiarneho útvaru JE o 10.00 zvolali požiarny pohotovostný útvar a diaľkovo sa pokúsili zapnúť penetrový (penový) hasiaci systém, ale armatúra smerom k miestu požiaru sa neotvorila. Službukonajúci elektrikár, poslaný zmenovým inžinierom, otvoril armatúru ručne, prenikol do káblového tunelu a povedal, že síce bol presvedčený o prítomnosti peny, avšak nebol zaznamenaný žiadny záznam o prevádzke zariadenia na hasenie požiaru. Podľa iných zdrojov sa potrebné klapky neotvorili kvôli tomu, že ich prepínače boli v polohe "ručné ovládanie". Keď na to neskôr prišli, prepínače prepli do automatického režimu klapky síce otvorili, ale pena z generátorov peny prakticky opäť nešla. 

O 10.00 hodine zaregistrovali na blokovej dozorni (BD) 1 bloku krátke (asi 1 s) ale silné poklesnutie osvetlenia. Súčasne zaznamenali stratu napájania hlavného cirkulačného čerpadla (HCČ) č.5. Ostatné zmeny parametrov bloku neboli zistené. Súčasne bol videný hustý dym v strojovni na podlaží mínus 3,6 metra v blízkosti olejových čerpadiel, ktorý sa rýchlo rozširoval. O 10.02 (podľa iných údajov v 10.05) výpadok HCČ spustil havarijnú ochranu reaktora, ktorá po 10 až 15 sekundách pri výkone reaktora cca 80 % ochrana prešla do úrovne HO-1, čím bol reaktor dočasne odstavený a všetky riadiace a havarijné kazety boli padnuté do reaktora až na spodné koncové spínače.

Bohužiaľ operátori na BD zareagovali po HO-1 po dobu 30 sekúnd chaoticky a v priebehu 10-15 sekúnd vypli zostávajúcich päť HCČ. Zatvorili vstupné parné uzávery do turbín,  povypínali olejové čerpadlá, napájacie čerpadlá, ale aj havarijné čerpadlá primárneho okruhu (dodávajúce kyselinu boritú). V čase 10.05 kvôli vypnutiu olejových čerpadiel mazacieho systému dali príkaz na ručné zrušenie vákua v kondenzátoroch turbín. Súčasne s tým (stratou vákua) pracovníci turbín ručne uzavreli ventily na prívod pary na ejektory a utesnenia. Ventily nebolo možné  ovládať z BD.

O 10.06 sa odpojil rezervný transformátor 1 bloku. Zhaslo osvetlenie (pracovné a núdzové), bola odpojená telefónna komunikácia, a niektoré prístroje a signalizácie na BD a centrálnom dispečingu nefungovali. Od tohto momentu sa na bloku úplne stratilo napájanie na úrovni 6 kV a 0,4 kV okrem kategórie zaisteného napájania 0,4 kV napájaného z reverznými motor-generátormi.

O 10.07 zmenový inžinier na diaľku vypol olejový vypínač generátora G-1, čím odpojil generátor od siete, a G-2 bol vypnutý blokádou.

O 10.08 nabehli rezervné dieselgenerátory DG-2 a DG-3 (DG-1 bol v oprave), ale k sekciám 6 kV sa nepripojili. Následne (10,13 - 10,17), zistili, že DG-2 nepustila ochrana, a napriek viacnásobným snahám spustenia z miesta to nešlo. DG-3 sa nepripojil pretože sa ukázalo, že mal založenú skratovaciu sústavu na vývode. Pracovníci sa pokúšali použiť spojenie na zbernici 6 kV z druhého rezervného transformátora a na krátku dobu sa im podarilo napájať jedno čerpadlo technickej vody a jedno havarijné napájacie čerpadlo.

Po dvanástich minútach od začiatku nehody (o 10.12) bola celorepubliková sieť Arménska kvôli strate napájania na  jadrovej elektrárni - jednotný energetický systém (UES) Zakaukazska oddelená od mohutného, silného jednotného energetického systému Sovietskeho zväzu.

Až o 10.15 začal požiarny personál z JE hasiť požiar v káblových miestnostiach. Naďalej sa pokúšali spojazdniť penový hasiaci systém, ale podľa informácií od elektrikárov boli čerpadlá najprv zapnuté bez dodávania peny (v dôsledku prítomnosti vzduchu – teda neodvzdušnenia), a po manipuláciách na odstránenie vzduchu čerpadlá úplne prestali štartovať kvôli výpadku prúdu. Vzhľadom k tomu, že pri požiari došlo k poškodeniu nielen silových káblov, teda napájacej časti, ale ak  ovládacích a kontrolno-signalizačných káblov, toto viedlo k mnohým viac-násobným komplikáciám v prevádzke ale aj kontrole rôznych systémov bloku.

Telefónna komunikácia medzi objektmi stanice a vonkajšou komunikáciou úplne zmizla.

A nakoniec navyše úplne stratili aj kontrolu a signalizáciu nad radiačnou situáciou!

V období od 10.17 do 10.25 sa dvaja pracovníci elektro snažili vykonať naliehavé operácie s cieľom vytlačenia vodíka z generátor dusíkom. Ventil na prívode dusíka do turbínovej haly však zatvorený, a až po jeho otvorení v nervozite prácu na vytlačení urobili tak zle, že približne 20% vodíka zostalo v generátoroch.

Na príkaz ZI odstavili okrem primárneho okruhu, všetky spotrebiče technickej vody. Zadymenie turbínovej haly rástlo. Tlak v 2. okruhu a teplota v primárnom okruhu boli udržiavané ručným "odfukovaním" cez prepúšťacie stanice pary (PS-A) do atmosféry. O 10.30 samovoľne spontánne nabehlo napájacie čerpadlo č.1 bez mazacieho oleja a z miestneho štítu sa nadalo vypnúť, nakoniec však bolo odpojené personálom približne až za 3 minúty. Podľa iných údajov sa však práve toto čerpadlo údajne spontánne naštartovalo (neskôr) trikrát po sebe ešte pred 12.00 hod. O 11.05 začal stúpať s káblových priestorov spod BD dym. Operatívnemu personálu boli vydané plynové masky (ale nemali všetky potrebné rozmery). O 11.28 zapracovali poistné ventily parogenerátora PG-3 (Podľa niektorých iných informácií sa až od tohto okamihu udržiaval tlak zmenou stupňa otvárania PS-A). O 11.30 stratili operátori BD napájanie prístrojov na zariadeniach na sledovanie parametrov primárneho a sekundárneho okruhu.

Prakticky nevedeli a akom stave sa blok nachádza.

Zmizla aj komunikácia cez sieť reproduktorov, a komunikácia medzi BD a centrálnou kontrolnou miestnosťou ako aj turbínovou halou úplne prestala fungovať, informácie boli neskôr prenášané len s pomocou poslov.

O 11.42 bolo dočasne urýchlene uložené káblové spojenie medzi BD a dispečingom.

O 11,45 teda päťdesiat minút od začiatku nehody, sa stratilo aj napájanie monitorovacieho a meracieho systému toku neutrónov jadrového reaktora!

Reaktorový blok bol úplne nekontrolovateľný!

V tej dobe sa TG-1 a TG-2 zastavili. Dobeh oboch turbogenerátorov bol normálny s dostatočným olejovým mazaním, čo bolo dokonca aj vidieť cez kontrolné sklá. Po (zlom, o čom ale netušili) vytesnení vodíka z generátorov boli olejové čerpadlá vypnuté, a personál čakal na ich možné opätovné nabehnutie po založení „kulís“ na pretáčanie odstavených rotorov proti ich prehnutiu sa. V rovnakom čase, v dôsledku stále prebiehajúcemu požiaru zmizlo aj spoľahlivé napájanie 0,4 kV kvôli skratu.

Presne na obed – o 12.00 zmizlo elektrické napájanie v primárnom okruhu a úplne zhasli svetlá aj na BD. Komunikácia bola podporovaná len dočasným telefónnym káblom z BD v podmienkach dymu a tmy.

Z parametrov primárneho okruhu bolo možné kontrolovať iba tlak, a to na troch manometroch priamo v kobke A-004/2.

Päť minút po obede – (12.05) sa TG-1 samovoľne roztočil do otáčok okolo 1000 otáčok za minútu. Roztočenie rotora bolo sprevádzané silnými vibráciami ložísk, veľkým dymom.

O ďalších päť minút na to (o 12,10) bolo zaznamenané neočakávané samovoľné pripojenie sa TG-1 a TG-2 k elektrickej energetickej sieti.

Na TG-2 došlo k skratu na generátorových vodičoch a v oblasti uzemňovacích nožov. Skrat sprevádzal výbuch vodíka a vyšľahnutie plameňa k oblasti hlavnej olejovej nádrže TG-2.

Súčasne došlo k nehode a požiaru na transformátore vlastnej spotreby 15,75 kV. Vzhľadom k týmto udalostiam medzi 12.11-12.13 došlo aj k výpadku druhého transformátora, a celá jadrová elektráreň úplne stratila napájanie svojej vlastnej spotreby!

V dôsledku toho vypadlo aj v energetickej sieti Kaukazu rad vedení vysokého napätia.

O 12,16 explodovala a začala horieť olejová nádrž podporného transformátora. O 12.20 bol daný príkaz na podanie dusíka, a personál sa snažil hasiť, ale opätovne v systéme nebola pena. Boli k tomu opakovanie prizvaní hasiči.

O 12,30 začali rozvíjať provizórnu kabeláž pre napájanie hlavných spotrebičov vlastnej spotreby medzi dieselgenerátorom DG-2 a druhým reaktorovým blokom. 

O 12:45 bol stav na BD-1 taký, že tam mohli byť operátori iba v maskách, ale aj tak prakticky boli v stave úplnej straty kontroly nad reaktorom.

O 13:00 nabehli havarijné doplňovacie čerpadlo napájané priamo z DG-4 cez dočasný kábel, aby mohli začať pomaly chladiť primárny okruh. Odvodnenie okruhu uskutočňovali v nádrži B-8/1 a tlak udržiavali iba podľa hodnôt manometrov. V poobedných hodinách od 13.00-17.00 zamestnanci museli pravidelne chodiť až na etažérku plus 14 metrov (v plynových maskách) aby mohli ručne otvárať ventily PS-A.

Nakoniec k 13.20 hod. hasiči konečne uhasili požiare.

Aby sa mohli dostať na prvotné miesto požiaru, museli predtým prebúrať stenu do káblového priestoru, to sa im podarilo k 14.00 hod.

Od 15.30 (podľa iných zdrojov - v 15.13) bolo pomocou dočasnej schémy elektrického napájania spustené havarijné doplňovacie čerpadlo primárneho okruhu č.4 na plnenie roztoku kyseliny boritej. Až o cca 17.00 bolo podané napájanie na ovládací panel BD-1 pre umožnenie monitorovania primárneho okruhu cez dočasný kábel priamo zo zdroja. Súčasne však boli všetky merania  zariadení, aj keď boli pripojené, jednoznačne nespoľahlivé. Súčasne (podľa iných zdrojov - o 17.30 hod.) O 17.10. získali dočasne možnosť merania a kontroly hladiny vody v PG (podľa iných údajov boli hladinomery napájané až od 17,50), ventily boli ovládané manuálne, a začali doplňovať PG-3 a PG-6. Konečne o 20.40 bola obnovená kontrola neutrónového toku v reaktore.

Od začiatku požiaru až do cca 19.00 hod. bola bloková dozorňa, turbínová hala, ako aj miestne riadiace štíty pod silným dymom, viditeľnosťou občas iba na 1,5-2,0 m. Plynové masky nie vždy pomohli, pretože neboli v dostatočnom množstve všetky veľkosti. Pracovný personál preto často musel opustiť miesta a ísť sa nadýchať čerstvý vzduch.

Stav 2 bloku v čase udalosti:

2 reaktorový blok bol v plánovanej oprave v studenom režime chladenia, a zvyšková energia bola odvádzaná pomocou prirodzenej cirkulácie v slučkách č. 3 a č. 6. a pracovalo čerpadlo dochladzovania č.2. Okrem parogenerátora č. 4 (kde bola hladina vody cca 1,9 m), boli ostatné plné. Teplota primárneho okruhu bola 49,0 C s teplotným rozdielom v slučkách 15,0 С. Teda blok dobre spoľahlivo odstavený, a dochladený.

Na príkaz ZI (10.05 hod.) prešiel vedúci reaktorového bloku č.2 spoločne s operátorom reaktora pomôcť kolegom na prvý reaktorový blok (čo je ale v príkrom rozpore s prevádzkovými predpismi).

Skoro v tom istom čase bol na príkaz ZI odvolaný z BD-2 aj operátor sekundárneho okruhu, a zostal tam iba strojník turbíny s jedným operátorom. V čase 10.11 začali klesať rozdiely teplôt v primárnych slučkách č.3 a č.6, teplota primárneho okruhu začala rásť.

Vypadlo dochladzovacie čerpadlo, nakoľko tlak technickej vody v potrubí z turbínovej časti klesol na nulu.

Operátor dal príkaz strojníkovi na preverenie a  uzavretie všetkých drenáží. Keď však rozdiel teplôt v slučkách (10:30) klesol na 10,0 °C, pripojili k prirodzenej cirkulácii aj slučku č.5. Na to však úroveň v kompenzátore objemu (KO) začala prudko klesať. Uzatvorili obe hlavné uzatváracie armatúry a piatu slučku odpojili od prirodzenej cirkulácii primárneho okruhu 2 bloku. Stredná teplota však rástla naďalej.

Nevedeli sa so situáciou vysporiadať a hlásili ZI stratu prirodzenej cirkulácie!

ZI dal príkaz na návrat vedúceho bloku č.2 naspať na BD-2.

Keď sa vrátil, zistili, že tá (piata) slučka ktorú predtým pripojili nebola plná, a jej pripojenie viedlo k zníženiu úrovne v KO a narušeniu obehu prirodzenej cirkulácie. Odseknutie slučky situáciu nezlepšilo, a hladina aj naďalej klesala. Približne o 11.00 hod. pri opätovnom pokuse dotiahnuť ručne armatúru (piatej slučky), zistili, že medzi zotrvačníkom a reduktorom vypadol kolík, kvôli ktorému sa zotrvačník síce točil, ale naprázdno. Opravili to a dotiahli armatúru. O 14.48 dal ZI príkaz na núdzového chladiaceho systému prostredníctvom núdzového havarijného kondenzátora (AK-1) na dochladzovanie 2 bloku.

Okolo 11.50 už bola obnovená prirodzená cirkulácia cez slučky č.3 a 6.

Okolo 12 hod. však aj na 2 bloku zhasli svetlá.

O 12.10 obsluha stratila na BD-2 napájanie, ale signalizácia a komunikácia im fungovali.

Teplota primárneho okruhu im opäť začala stúpať, a počuli výbuch z oblasti prvého bloku (TG-2).

O 15.00 hod, pri teplote primárneho okruhu už 75 °C prikázal operátor reaktora pripraviť núdzové dočasné chladenie primárneho okruhu podľa schémy: hlavný parný kolektor - núdzový kondenzátor - núdzové čerpadlo kondenzátu – a parogenerátor č. 3.

O 15.20 bola žiadaná dočasná technologická schéma HPK-NK-NČK-PG-3 už pripravená, ale sekcia pre čerpadlo nemala žiadne napätie.

Teplota prvého okruhu ďalej rástla. O 16,00 už teplota dosiahla 86 stupňov °C. Konečne bolo podané napätie na sekciu, a čerpadlo naštartovali. Podľa iných zdrojov sa to stalo až o 17.20. V čase 16,50 (podľa iných zdrojov - o 17:00) bola teplota primárneho okruhu 2 bloku 84 °C, pri rozdiele v slučkách iba 2 °C.

Bolo podané napätie pre napájanie dochladzovacieho čerpadla č. 2, ktoré následne nabehli a blok začal normálne chladnúť.

Dôsledky nehody

Kontrola napájacieho kábla čerpadla, ktorý spôsobil požiar, ukázala, že je poškodený na 9 miestach s prasknutím hliníkového plášťa a pásikom žíl. Na dĺžke kábla viac ako 20 m boli paralelne s týmto káblom vplyvom požiaru všetky ďalšie napájacie a riadiace káble úplne zničené. Všetky hlavné a pomocné technické zariadenia a vybavenie sekundárnej časti (turbínovej haly) boli úplne alebo čiastočne spálené a poškodené: generátory, turbíny, čerpadlá, transformátory.

Vážne problémy vznikli pri chladení reaktora 1 bloku, ako aj pri obťažnosti udržiavania normálneho chladenia reaktora 2 bloku.

Parametre prvého okruhu na bloku č. 1 (teplota, koncentrácia kyseliny boritej, tlak) a tlak v 2. okruhu po odstavení reaktora sa pochopiteľne menili, ale pomocou neštandardného riadenia chladenia dosiahli, že tlak v primárnom okruhu neklesol pod 100 kg/cm2.

Proces vychladzovania bol niekoľkokrát pozastavený, aby sa znížil teplotný rozdiel medzi KO a horúcimi vetvami cirkulačných slučiek. Riešili to odpúšťaním pary z KO do barbotážnej nádrže ktorú chladili medziokruhom. Obnovenie kontroly základných parametrov reaktorového bloku bolo pochopiteľne možné až po obnovení napájania prístrojov. Toto sa podarilo o 20.40 (15 októbra) keď bola obnovená kontrola merania toku neutrónov v reaktore ale až o dva dni (17 októbra) o 11.00 bolo spojazdnených 6 kanálov merania v zdrojovom rozsahu.

Analýza režimu núdzového odstavenia a chladenia reaktora potvrdila že našťastie nenastalo žiadne  poškodenie jadrového paliva. Od 16. októbra bolo organizované  denné monitorovanie primárneho okruhu 1 bloku zamerané na jódové rádionuklidy. Na určenie stavu jadrového paliva 19. októbra urobili  rádio chemickú analýzu rádionuklidov s dlhou životnosťou (Ba-140, Cs-134, La-140, Cs-137, Ce-141, Ce-44) so vzorkami odobratými z reaktora. Analýzy nepreukázali žiadne poškodenie paliva. Ako som písal, v priebehu nehody stratili napájanie štítu na kontrolu radiačnej situácie. Od tohto momentu (podľa ostatných údajov - od 12.03.) bola radiačná situácia v kontrolovanom pásme monitorovaná iba pomocou prenosných prístrojov (RUE-1, KRBG, RV-4). Bolo však neskôr potvrdené, že odstavením technologického zariadenia nedošlo k žiadnemu význačnejšiemu úniku látok do ventilačného komína JE. Odčerpávanie vzduchu z priestorov kontrolovaného pásma sa uskutočňovalo v tom čase iba na úkor prirodzenej cirkulácie vzduchu. Špecifická aktivita vzduchu v miestnostiach bola (5-6) * 10-10 Ci/l. Počas vývoja nehody boli zaznamenané odchýlky v radiačnej situácii v niekoľkých kobkách a káblových tunelov na mínusových podlažiach  bloku č. 1. Odchýlky boli spôsobené iba drobnými únikmi nádrží do odvodňovacej nádrže a zberom organizovaných netesností. Po uhasení požiaru počas obdobia vychladzovania bola radiačná situácia kontrolovaná laboratóriom externej dozimetrie pomocou prenosných prístrojov a laboratóriom priemyselnej sanitácie zdravotníckej jednotky. Zistilo sa, že v oblastiach kontrolovaného pásma a na území jadrovej elektrárne sa gama pozadie prakticky nezmenilo v porovnaní s úrovňou pred situáciou. 

Príčiny výskytu a vývoja nehody

Príčinou nehody bol skrat v svorkovnici elektrického motora. Pracovníci cechu elektro, ktorí nezabezpečili správne upevnenie kábla 6 kV a tesnenia svorkovnicovej skrine, boli uznaní vinníkmi za výskyt nehody. Komisia pre vyšetrovanie nehody identifikovala šesť dôvodov nepriaznivého vývoja nehody:

  1. Zlyhanie vypnutia spotrebiča striedavého prúdu a 27 rozvádzačov vlastnej spotreby;
  2. Príliš dlhý tok prúdu káblom 6 kV, čo viedlo k jeho neprijateľnému ohrevu, poškodeniu a zapáleniu;
  3. Oneskorenie nábehu hasiaceho zariadenia na penové hasiace zariadenia do káblových miestností;
  4. Šírenie ohňa zo zdroja požiaru do iných káblových miestností a zvislej šachty;
  5. Zapnutie odstavených TG-1,2 do siete a predĺžený tok nadprúdu, ktorý spôsobil poškodenie generátorov;
  6. Prítomnosť vodíka v generátore TG-2, ktorý spôsobil výbuch, čo viedlo k poškodeniu výstupov blokového transformátora.

Páchatelia "prvej príčiny" nemohli byť určení, kvôli úplnému vyhoreniu zodpovedajúcej bunky. "Druhý dôvod" bol dôsledkom toho, že pracovníci elektro nastavili neprimerane vysoký čas prevádzky zariadenia na ochranu relé 6 kV. Manažérsky personál JE bol vinníkom "tretej príčiny", pretože umožnil nedostatočnú údržbu hasiaceho systému penového hasenia. "Štvrtý dôvod" bol výsledok používania horľavých káblov na jadrovej elektrárni, ktorá bola v tom čase (1982) však žiaľ ešte všeobecne akceptovaná. V takýchto situáciách sa právnicky hovorí, že "neexistujú žiadni priami vinníci". Páchatelia "piatej príčiny" neboli nájdení a stanovení. A napokon "šiesty dôvod" bol určený činnosťou personálu vytlačenia vodíka a následnú kontrolu zloženia plynu v prípade generátora s porušením postupnosti operácií. Tento krátky zoznam vinníkov dáva možnosť záveru, že hlavnou príčinou vzniku a vývoja nehody bolo lajdáctvo a nedbanlivosť ako aj nedostatočná nízka kvalifikácia niektorých pracovníkov v JE.

Situácia pochopiteľne nezostala bez odozvy verejnosti.

Najzaujímavejšou „perličkou“ však asi bolo, že vo viacerých arménskych novinách hneď po havárii vyšli články, ktoré dementovali „údajné klebety“, že viacerí arménski pracovníci jadrovej elektrárne zutekali z elektrárne, namiesto aby nehodu pomáhali odstrániť.

V oficiálnych záveroch vyšetrovacej komisie nie je o tom žiadna zmienka, skutočnou pravdou však je že na miesto havárie do Arménska muselo byť ihneď letecky dopravené na pomoc ruské havarijné komando technikov-odborníkov z najviac analogicky podobnej ruskej jadrovej elektrárne Kola (letecky vzdialenej až šesť a pol hodiny – až z poza Polárneho kruhu – na Kaukaz).

Ťažko je to komentovať, ale bystrí čitatelia sa asi dovtípia, že ako to asi v skutočnosti teda bolo.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Hamšík vypadol z Ancelottiho zostavy, o odchode neuvažuje

Nerozumiem, odkiaľ tieto správy pochádzajú, odbil tvrdenia agent Petráš.

Blog Radovana Bránika

Synovia Detvy, Bytes a ďalší z kola von

Ľudia z pozadia firmy BYTES sa v obave z negatívnej publicity ozvali.


Už ste čítali?