Jadrová energia – Americké jadrové elektrárne s INPO - prvých 10 rokov.
Jedna vec je urobiť rozhodnutie, založiť inštitúciu a stanoviť si náročné ciele. Druhá je ich však denno-denne plniť a obstáť v ťažkom boji presadiť zmeny.
„INPO - Inštitút prevádzkovania jadrových elektrární (Institut of the Nuclear Power Operations) vytvoril v roku 1979 americký jadrový priemysel ako vlastnú neziskovú organizáciu na podporu najvyššej úrovne bezpečnosti a spoľahlivosti, na podporu excelentnosti v prevádzkovaní jadrových elektrární.
Jedna z úplne základných fundamentálnych úloh, ktorá pred INPO stála bola nevyhnutná nutnosť zmeny kultúry bezpečnosti v prevádzkovaní reaktorových blokov JE.
Ľahko sa to povie (či napíše), ale ťažko sa to presadzuje v praxi.
V jadrovom priemysle je „kultúra bezpečnosti“ definovaná ako: "Kultúra bezpečnosti je súhrn charakteristík a postojov organizácií a jednotlivcov, ktoré stanovujú, že ako najvyššia priorita je otázka bezpečnosti jadrovej elektrárne a dostáva adekvátnu pozornosť odôvodnenú jej významu. "
Samozrejme že takéto postoje sú poznačené aj vonkajšími vplyvmi, pretože sú založené na postojoch v princípe „ľudských“, a to je problém. Prečo? Nuž jednoducho preto, že ľudia sú ľahko ovplyvniteľní rôznymi faktormi. Napríklad už tým, že z ktorej krajiny pochádzajú....
V krajinách s vysokým skóre individualizmu bude skôr tendencia zamestnať sa na základe zručností, zatiaľ čo viac kolektivistických krajín sa viac zameria na výcvik na pracovisku.
Oba prístupy majú výhody a nevýhody.
Podobne ako individualistické krajiny ponúkajú značnú slobodu, zároveň očakávajú iniciáciu a preferenciu pre náročné pracovné miesta, zatiaľ čo kolektivista očakáva viac súladu a motivácie z kolektívnych cieľov. Kolektivistické kultúry majú tendenciu dosahovať vysokú mieru vyhýbania sa neistote a dlhodobej orientácii. Vďaka tejto kombinácii dochádza k šíreniu pravidiel a nariadení, dokonca k ich psychologickej potrebe. To môže viesť k lepšej efektívnosti v rutinných situáciách, ale k väčším ťažkostiam v nejednoznačných, rýchlo sa meniacich okolnostiach. A toto všetko v jadrovej energetike máme.....
Ak ste dobre čítali, postrehli ste že sú tam dva faktory: - organizácia a – jednotlivec!
Prečo je dôležitá kultúra bezpečnosti organizácie? Kultúru možno najlepšie chápať ako "spôsob, akým tu robíme veci". Kultúra tvorí kontext, v ktorom ľudia posudzujú vhodnosť svojho správania. Kultúra organizácie ovplyvňuje v práci ľudské správanie a svoju výkonnosť. Nízka kultúra bezpečnosti prispela k mnohým závažným udalostiam a osobným zraneniam. Môže mať taký veľký vplyv na bezpečnostné výsledky ako systém riadenia bezpečnosti. "Kultúra bezpečnosti" je podmnožinou celkovej organizačnej alebo firemnej kultúry.
Mnohé spoločnosti hovoria o "kultúre bezpečnosti", keď sa odvolávajú na sklon svojich zamestnancov dodržiavať pravidlá alebo bezpečne pracovať, ale aj naopak.
Čo je však veľmi vážne a dôležitejšie, je aby to bolo prevtelené do kultúry a štýlu manažmentu.
Úspech zvyčajne prichádza z trvalého dobrého vedenia, dobrej angažovanosti vedúcich pracovníkov a dobrej komunikácie!
Pretože prirodzená, na prvý pohľad podvedomá predstava prednosti výroby nad bezpečnosťou, alebo tendencia sústredenia sa na krátkodobé vysoko ziskové výsledky má zvyčajne v dlhodobom rozmere veľmi zradné následky.
Hlavní partneri INPO – generálni riaditelia, a riaditelia jadrových elektrární
V INPO to pochopili správne úplne od samého začiatku. Jedna z veľmi kvalitných podmienok, ktoré si stanovili – bolo určiť tých správnych kľúčových partnerov doma na JE.
A tých si stanovili generálnych riaditeľov elektrárenských spoločností a riaditeľov jadrových elektrární.
Samozrejme že to bolo vynikajúce riešenie. Prečo?
Pretože nielen získali kvalitných partnerov, ale takto si automaticky poistili aj podopri programov INPO priamo na mieste. Veď to poznáme, aj staré slovenské porekadlo hovorí: „Komu pánboh, tomu aj všetci svätí....“
Pretože na začiatku fázy vyspelosti kultúry bezpečnosti v organizácii zohrávajú rozhodujúcu úlohu vedúci pracovníci organizácie a za to, aby bola kultúra bezpečnosti úspešná, musí byť vedená silnou angažovanosťou od samého začiatku a to od samého vrchu!
Preto sú snahy zamerané na fázu súladu so zameraním na rozvoj silnej angažovanosti a zodpovednosti vedúcich pracovníkov, ich jasnú komunikáciu a preukázateľný záväzok k objektívnemu výsledku bez negatívnych vplyvov na okolité prostredie. Je to zvyčajne robené tréningom a bezpečnostnou výchovu na najvyššej úrovni a vedie to k významnému zlepšeniu výkonnosti (spoločnosti), keďže seniorské vedenie je viditeľnejšie vo všetkom a jeho prejavy dôvery k otvorenej komunikácii v prvej línii, že dôležitosť bezpečnosti je kľúčová hodnota, a nemá byť znevýhodnená voči časovému tlaku, nákladom alebo požiadavkami výroby nemajú porovnateľnú alternatívu.
Inštitút prevádzkovania jadrových elektrární (INPO) zaviedol niekoľko dôležitých snáh o posilnenie a zlepšenie kultúry bezpečnosti v jadrových elektrárňach v USA.
Jednou z aktivít INPO v oblasti ochrany bezpečnosti spočíva v prepojení jej hodnotenia jadrových elektrární so schopnosťou majiteľov zariadení získať adekvátnu výšku poistenia zo zodpovednosti.
Hodnotenia INPO sa vykonávajú na každom reaktorovom bloku každé 2 roky. Hodnotiace tímy INPO trávia približne 2 týždne na každom reaktorovom bloku, hovoria s pracovníkmi elektrární a sledujú ich činnosť v práci.
Hodnotiaci tím sa denne stretáva, pripravuje svoju správu, ktorú predkladá riaditeľovi JE, vrchnému riaditeľovi pre prevádzku JE, a generálnemu riaditeľovi elektrárenskej spoločnosti.
Správa INPO vyhodnocuje stav a výkon reaktorového bloku aj pomocou číselnej stupnice vo väzbe na dosiahnuté prevádzkové a bezpečnostné ukazovatele.
Ak sa ukazuje, že blok bude mať nízke hodnotenie, jej riaditeľ a hlavný inžinier môžu byť vyzvaní, aby INPO vysvetlili, aké kroky boli prijaté na nápravu nedostatkov.
Reaktorový blok, ktorý získal vysoký rating, má nárok na zľavu z poistenia zodpovednosti poskytnutého organizáciou poisťovni (a ide pritom o milióny dolárov.....).
Ďalší dôležitý faktor pri týchto hodnoteniach je aj ten, že každý člen hodnotiaceho tímu má svojho kontra-partnera priamo z hodnoteného bloku. A keď tím po ukončení inšpekcie z JE odíde, títo „domáci“ pracovníci zostávajú, a s nimi aj nový štýl, nové prístupy či nové myšlienky......
INPO tiež robí (cez svoju vlastnú akadémiu) a/alebo sponzoruje školenia personálu jadrových elektrární na všetkých úrovniach. Napríklad poskytujú školenia na prvom stupni (robotníkom), na druhom stupni (majstrom a stredným riadiacim pracovníkom), potenciálnym manažérom JE, ako aj členom predstavenstva jadrových energetických spoločností. Špeciálny dôraz kladie na prípravu a tréning riadiaceho operatívno-technického personálu na blokových dozorniach – operátorov reaktora, vedúcich blokov či zmenových inžinierov.
INPO taktiež poskytuje technické poradenstvo podľa potreby všetkým svojim členským spoločnostiam.
Jedna z mimoriadne dôležitých oblastí je analýza poruchových stavov. INPO zhromažďuje, analyzuje a publikuje "získané skúsenosti" z udalostí, ku ktorým došlo v jadrových elektrárňach v Spojených štátoch, ale aj v zahraničí. Samozrejme, že tieto analýzy nie sú verejne dostupné, nakoniec ako mnoho iných informácií z INPO, okrem iného napríklad hodnotenia blokov, ale tieto sú medzi členmi INPO dostupné, aby sa vyhlo problémom a bral dobrý príklad z kolegov.
Politika INPO v tejto veci je postavená na presvedčení, že toto obmedzené zdieľanie podporuje medzi členmi otvorenosť, kredibilitu INPO spoločne so svojimi členmi sa rozhoduje o tom, aké informácie sa majú sprístupniť verejnosti, alebo nie. Výťahy zo správ z kontrolných hodnotení blokov sú síce k dispozícii aj na účely preskúmania jadrovému dozoru US NRC, ale iba priamo v budove INPO, kam sa si ich inšpektori NRC môžu prísť pozrieť . INPO síce odporúča aj jednotlivým JE, aby umožnili regionálnym jadrovým inšpektorom, zamestnancom US NRC preskúmať ich správy aj priamo na JE (ale necháva to na rozhodnutí JE). US NRC nedostáva podrobné inšpekčné správy INPO, ale aj tak si NRC uvedomuje celkové výsledky týchto inšpekcií.
Niektorí kritici poznamenávajú, že keďže tieto výsledky kontroly nie sú zverejnené, verejnosť nemôže určiť, aké vážne sú identifikované problémy alebo či, a do akej miery boli identifikované problémy riešené.
Uverejňovanie zhrnutí týchto inšpekcií zo strany vedenia verejnosti by pomohlo zvýšiť transparentnosť, ale to je zatiaľ diskutované....
Pozrime sa teraz spoločne, kam sa za prvých desať rokov existencie INPO a jeho aktívnej spolupráce a pomoci dostali americké elektrárenské spoločnosti a jadrové elektrárne:
Výsledky amerických elektrární za 10 rokov v spolupráci s INPO:
INPO hodnotilo v tom období (medzitým sa niektoré zmenili) reaktorové bloky JE svojich členov na základe týchto parametrov a výsledky amerických reaktorových blokov sú nasledovné:
1. Koeficient pohotovosti bloku k nominálnej elektrickej záťaži - UCF /Unit capability factor/
(Koeficient pohotovosti bloku k nominálnej elektrickej záťaži - (UCF) je vyjadrený percentuálnym pomerom vyrobenej elektrickej energie za uvažované časové obdobie k referenčnej výrobe elektrickej energie za to isté časové obdobie). – čím vyšší, tým lepší. V roku 1980 bol – 62,7 %, v roku 1991 – 75,7 %!
2. Koeficient pohotovosti bloku zohľadňujúci neplánované straty - UCLF /Unplanned Capability Loss Factor/
(Koeficient pohotovosti bloku zohľadňujúci neplánované straty - (UCLF) je vyjadrený percentuálnym pomerom neplánovaných strát výroby elektrickej energie za určité časové obdobie k referenčnej výrobe elektrickej energie za to isté časové obdobie). – čím vyšší, tým lepší. V roku 1980 bol – 11,6 % , v roku 1991 – 8,0 %!
3. Počet neplánovaných automatických odstavení reaktora za 7 000 hodín jeho prevádzky v kritickom stave - UA7 /Unplanned Automatic Scrams per 7000 Hours Critical/ – čím nižší, tým lepší. V roku 1980 bol – 7,3 !!! , v roku 1991 – 1,3 !
4. Ukazovateľ pohotovosti bezpečnostných systémov - SSP /Safety System Performance/ – čím vyšší, tým lepší. V roku 1980 bol – 70 %, v roku 1991 – 84 %.
5. Ukazovateľ spoľahlivosti paliva FRIP /Fuel Reliability Indicator/
(Percentá reaktorových blokov s nulovými defektami) – čím vyšší, tým lepší. V roku 1980 bol 46 %, v roku 1991 – 50 %.
6. Ukazovateľ kolektívnej dávky radiačného ožiarenia personálu - CRE /Safety System Performance/ – čím nižší, tým lepší.
Pre reaktory typu PWR bola v roku 1980 – 417 (man-Rem na blok), v roku 1991 – 189. , Pre reaktory typu BWR bola v roku 1980 – 869, v roku 1991 – 293.
7. Ukazovateľ počtu pracovných úrazov ISAR /Industrial Safety Accident Rate/
(Počet nehôd na 200 000 pracovných hodín) – čím nižší, tým lepší. V roku 1980 bol – 2,1 , v roku 1991 – 0,97.
8. Objem tvrdých nízko ra-odpadov (Volume of Low-Level Solid Radioactive Waste) – čím nižší, tým lepší.
Pre reaktory typu PWR bol v roku 1980 – 500 (kubických metrov na blok), v roku 1991 – 85 m3/blok
Pre reaktory typu BWR bol v roku 1980 – 950 m3/blok / v roku 1991 – 243.
9. Tepelná efektivita reaktorového bloku (Thermal Performance)
Ukazovateľ efektívnosti premeny tepelnej energie na elektrický výkon, v Britských tepelných jednotkách (BTU) na jednu kWh. – čím vyššia, tým lepšia.
V roku 1980 bola – 10,504 BTU/kWh, v roku 1991 – 10,220
Ako spolu vidíme, vo všetkých parametroch sa americké jadrové bloky pod vedením a s pomocou INPO za prvých desať rokov existencie INPO výrazne zlepšili. V USA v tom čase síce neboli postavené žiadne nové reaktorové bloky, ale rozdiel vo výkone prevádzkovaných JE pred a za INPO bol adekvátny, akoby bolo niekoľko nových blokov postavených a spustených.
INPO sa ukázal ako jedinečný pozitívny príklad, a ako budeme vidieť neskôr bol aj následne celosvetovo akceptovaný jadrovou energetikou a poslúžil ako veľmi dobrý základ na neskoršie založenie WANO. Ale to už predbiehame....´
Základné a najdôležitejšie poslanie ktoré z INPO vzišlo bolo, že medzinárodné spoločenstvo jadrovej energetiky akceptuje a všeobecne medzinárodné uznáva, že silnú kultúru jadrovej bezpečnosti treba prijať univerzálne: v prvom rade vrcholovým vedením organizácií prevádzkujúcich jadrové elektrárne, jednotlivcami pracujúcimi v týchto zariadeniach ako aj jadrovými dozormi a inými organizáciami, ktoré stanovujú postupy a pravidlá pre jadrovú energiu.
Tento záväzok týkajúci sa bezpečnosti je skutočne medzinárodnou prioritou, o čom svedčia aj neskôr prijaté medzinárodné zmluvy, ako napríklad Dohovor o jadrovej bezpečnosti (The Convention on Nuclear Safety).