Jadrová energia - Smutné výročie havárie na jadrovej ponorke v zátoke Čažma

Autor: Marian Nanias | 10.8.2018 o 6:24 | Karma článku: 10,09 | Prečítané:  9619x

Pred 33 rokmi, v tento deň bola na ponorke K-431 mimoriadne vážna jadrová havária, kde bolo 10 mŕtvych, 49 zranených, plus obrovská materiálna škoda. Časopis TIME  to nazval ako jednu z najhorších jadrových katastrof na svete. 

Jadrová energia - Smutné výročie havárie na jadrovej ponorke v zátoke Čažma

Pred 33 rokmi, práve v dnešný deň 10. augusta (1985) mala sovietska ponorka K-431 (pôvodne K-31) mimoriadne vážnu jadrovú haváriu. V službe bola od 30. septembra 1965, a k havárii došlo na tajnej vojenskej báze v zátoke Čažma na Ďalekom Východe (Vladivostok). Výsledkom bolo desať mŕtvych, 49 ďalších ľudí utrpelo radiačné zranenia, o materiálnej škode ani nespomínajúc. Časopis TIME identifikoval nehodu ako jednu z najhorších jadrových katastrof na svete.

Čitatelia budú asi prekvapení touto témou, pretože vedia z mojich predošlých článkov, že sa venujem jadrovej energetike na mierové účely. Teraz ale urobím výnimku. Je to z troch dôvodov:

  • Dnes je smutné výročie tejto nešťastnej havárie
  • Všeobecné lajdáctvo a nedisciplinovanosť (čo ako uvidíme boli príčiny) môžu viesť k vážnym nedostatkom nielen na vojne, ale aj v bežnom živote
  • A že to môže byť dokonca ináč aj na vojne, uvidíme v ďalšom článku o INPO, ktorý už na Vás čaká....

Skúsme teda vyjadriť bez emócií, ak je to možné, zdôrazniť len technické a niektoré organizačné aspekty nehody.

Sovietska jadrová ponorka K-431, zo 4 flotily TOF bola v plánovanej oprave a výmene paliva vo vojenskom objekte SRZ-35 v zálive Čažma. Podľa pánu prác vykonávali tzv. operáciu Č.1 – tj. výmenu aktívnych zón (AZ) jadrových reaktorov.

Vymieňali dve aktívne zóny (ponorka má dva tlakovodné reaktory) typu VM-1 (výkon každého 70 MWt, tlak v reaktore 200 atmosfér, palivo až 20 percentné obohatenie).

Nad reaktorovým odsekom boli odpílené a odstránené časti ľahkej nadstavby a namontované špeciálne technologické zariadenie spolu s malou kabínou pre výmenu AZ. Ponorka bola ukotvená k tretiemu pilieru a k nej bola pristavená plavebná technologická základňa (PM-133), so špeciálnymi možnosťami vykonávať výmenu AZ pre jadrové reaktory. Okrem toho tam bolo pristavená plávajúca dozimetricko-kontrolná loď (PKDS). Z druhej strany piliera bola ukotvená ponorka K-42 (projekt 627 -  November). Výmenu AZ robili vysoko špecializovaní experti – dôstojníci pobrežnej technickej bázy (BTB), ktorí to už robili mnoho krát! BTB bola postavená ešte v konci 50-tich rokov s veľmi zložitým a drahým inžinierskym zariadením.

Priebeh havárie na ponorke:

Začiatkom augusta dôstojníci BTB úspešne vymenili AZ na prvom, prednom reaktore ponorky bez problémov.

Následne pri výmene AZ druhého (zadného) reaktora mali problémy so skúškou hermetizácie, ktorá sa im „nevydarila“. Principiálne podľa postupu prác, keď sú do reaktora zavezené všetky potrebné zariadenia, kladú na reaktor jeho hornú časť ktorá je položená na tesniacu plochu. Následne je horná časť spolu s nádobou reaktora hermeticky spojená so skrutkami ktoré sú predpäté pomocou špeciálneho hydraulického uťahováku. Potom je reaktor nahriaty na potrebnú teplotu, a natlakovaný na hydraulickú skúšku s vyšším tlakom ako prevádzkovým, kde musí určitú dobu vydržať bez zmeny tlaku. Na tomto reaktore to však nebolo úspešné, ale !!!! personál o tom nikomu nedal vedieť, napriek tomu že to bolo predpismi prísne nariadené. Mali to hlásiť do hlavného technického direktoriátu TOF (GTU).

Čo bolo zrejme dôležité je, že v tom čase však už na pracovisku neboli vyšší dôstojníci a tí nižší sa to pokúsili vyriešiť samostatne. Napriek tomu že to boli skutočne kvalifikovaní odborníci, ktorý tieto technické operácie už urobili mnoho krát, tento krát zrejme precenili svoje sily. Alebo, presnejšie nedostatočne ohodnotili všetky „možnosti“, ktoré sa pri odklonení od štandardnej procedúry môžu stať, čím umožnili aby sa stala osudová chyba! 

Keď ukončili prácu v piatok! 9 augusta 1985, mimochodom čo znamenalo podľa predpisov prísny zákaz pokračovania potenciálne vážnych prác v oblasti bezpečnosti, urobili presne to čo bolo zakázané! Dohodli sa a aj tak urobili, že budú pokračovať v práci aj v sobotu 10 augusta s cieľom odstrániť problém (a v pondelok hlásiť šéfom že všetko je v poriadku).

Ako sa neskôr ukázalo, príčinou netesnosti bola hlúpa maličkosť – „cudzí predmet“ – kúsok použitej elektródy, ktorá padla na utesňovací priestor. Neskoršie prísne vyšetrovanie však ukázalo že práce robili aj s mnohými ďalšími porušeniami predpisov, lajdácky a bez serióznej kontroly.  

Chtiac "rýchlejšie" odstrániť príčinu netesnosti sa rozhodli zdvihnúť vrchnú časť reaktora vcelku, očistiť tesniacu plochu, v prípade potreby založiť nové tesnenie, potom spustiť vrchnú časť reaktora naspať, zoskrutkovať a opakovať hydraulickú skúšku.

Konštrukcia reaktora však vyžaduje precíznu prácu, a pri podobných technologických operáciách (čo je na stabilnej jadrovej elektrárni samozrejme jednoduchšie) vyžaduje aj mimoriadne prísne dodržanie vertikálnej polohy, na to však existuje špeciálne zariadenie. Odhadli približne nutnú výšku na ktorý musia zdvihnúť vrchnú časť reaktora a začali na tom pracovať. Odkrútili matky skrutiek ktoré spájajú vrchnú časť reaktora s nádobou, a začali vrchnú časť dvíhať.

Bohužiaľ výsledkom ich snahy pri nedodržaní predpisov a pracovného postupu prác bolo, že sa vrchná časť reaktora nahla, a v otvoroch pre prechod riadiacich, kontrolných a havarijných palivových kaziet došlo k ich zadreniu. Takto sa im žiaľ tragicky „podarilo“ jasne proti-predpisovo zdvihnúť s vrchnou časťou reaktora aj prakticky všetky tvrdé pohlcovače neutrónov! Tu treba vziať do úvahy že zavážka jadrového paliva v AZ už bola nová, svieža, teda nové ešte nepoužité jadrové palivo – tj. úroveň na dosiahnutie kritického stavu bola relatívne veľmi nízka! Čo to znamená netreba špecialistom vysvetľovať.... V podstate vniesli okamžite do AZ obrovskú dávku pozitívnej reaktivity.

Menšia vsuvka – a na normálnej jadrovej elektrárni sa toto stať nemôže?

Dobrá otázka..., a správna odpoveď je Áno, môže sa to teoreticky stať ale....

  • Na JE sú reaktory mimoriadne stabilne ukotvené v železo-betónovej platforme, teda nie je možné očakávať ich pohyb. To isté platí aj o robustných žeriavoch, ktoré sú na zavážanie a vyvážanie jadrového paliva a reaktorových častí používane. Naopak reaktory na ponorkách, či zariadenia na ich obsluhovanie sú v podstate v pozícii plávajúceho člnu, a teda ak keď sú ukotvené o mólo, pohyb spôosobený vlnami tam môže čiastočne existovať.
  • Musela by existovať "takáto vydarená partia" z pracovníkov podobne lajdáckych ako to bolo v tomto prípade (že si neuvedomili že ich to môže stát ich vlastné životy), a bez náležitého dostatočne autoritatívneho priameho dozoru! 
  • A práve preto je na jadrovej elektrárni platný prevádzkový predpis, že keď idú dvíhať vrchnú časť jadrového reaktora (teda inými slovami rozhermetizovať a otvárať reaktor) MUSÍ ísť v tom čase slúžiaci zmenový inžinier (čo je najvyššia operatívna funkcia na jadrovej elektrárni v prevádzke) a to OSOBNE, (nesmie to na nikoho delegovať), priamo bezprostredne na miesto. To znamená že musí zísť z reaktorovej sály dole do priestoru medzi betónovú šachtu a priamo jadrový reaktor a z bezprostrednej blízkosti cca 1 meter vlastnými očami pozorovať  dvíhanie vrchnej časti reaktora či v skutočnosti náhodou nedochádza aj k dvíhaniu palivových kaziet obsahujúcich aj pohlcovače neutrónov. Samozrejme že je pri tom vystavený všetkým s tým súvisiacim rizikom... ale je to jeho súčasť práce. 
  • A až po jeho súhlase môžu pokračovať v práci zdvíhania vrchnej časti reaktora. Zmenový inžinier JE je počas svojej služby takpovediac "boh otec, duch a aj syn svatý", niečo ako kapitán na kozmickej lodi ktorý má posledné slovo (kým ho nevystredajú v službe). Autor tohto článku to tiež mnoho krát počas jeho pracovnej kariéry na JE vo funkcii ZI musel robiť. 

Čo sa má pokaziť sa aj pokazí...

Ďalej to bolo ešte horšie. Keď dosiahli určitú úroveň zdvihnutia (vrchnej časti), táto sa im čiastočne posunula a nemohli s ňou už ďalej manipulovať. Samozrejme zastavili práce, ale v skutočnosti bola situácia veľmi zlá, pretože celá technická zostava v akej sa to nachádzalo bola kritická, nestabilná, kde časť reaktora (spolu so zadrenými kazetami pohlcovania neutrónov) doslova visela na lane, ktoré bolo napnuté ako tetiva na luku.....!  To bola situácia, kde môže nastať katastrofa z najmenšej komplikácie. A aj nastala....

Už spomínaná pristavená plavebná technologická základňa (PM-133), je vlastne niečo ako plť, a teda z času na čas sa pohne podľa vĺn v zálive. Keďže bola pripojená k ponorke, jej zmena mohla zmeniť celú technickú momentálnu zostavu. V tomto momente priplávala z mora do zálivu torpédová loď s rýchlosťou 11-12 uzlov. Táto napriek signálu hasičského zboru neznížila rýchlosť a jej prechod cez záliv spôsobil vlnu, ktorá udrela technologickú základňu o ponorku.

To bola dostatočná sila na otvorenie krytu pre väčšiu výšku (medzi vrchnou časťou a reaktorom), kde ešte napružené lano dodatočne pomohlo vytiahnuť pohlcovače neutrónov z AZ ako pružina.

Jadrový reaktor sa stal nadkritickým, a rozbehla sa nekontrolovaná jadrová reťazová reakcia. Okamžite bolo uvoľnenej veľké množstvo jadrovej a tepelnej energie, došlo k výbuchu a uvoľneniu obsahu reaktora, do priestoru nad ním a okolo neho.

Ľahká konštrukcia ktorá bola dočasne postavená nad reaktorom ihneď zhorela a následne sa vyparila.

V explózii boli zabití všetci námorníci, ktorí boli práve na ponorke.

Žeriav bol vymrštený do výšky a ako lopta na motúze (bol držaný lanom) dopadol do zátoky. Podľa svedkov, vrchná časť reaktora s hmotnosťou niekoľko ton bola vymrštená vertikálne nahor do výšky, a odtiaľ spadla spať do priestoru ponorky. Tá sa začala topiť, pretože dopadom vrchnej časti bola poškodená až pod čiaru ponoru. Morská voda tryskajúca zo zátoky zaliala poškodené priestory reaktora.

Všetko, čo bolo vyhodené z reaktora v okamihu výbuchu, všetky zvyšky zničeného jadra reaktora, špinavé zbytky vnútornej infraštruktúry / rôzne kvapaliny najprv vyhodilo do vzduchu a následne padli spať na reaktor, a na obe ponorky K-431 a K-42, plávajúce dielne, PKDS, taktiež do vôd zálivu, na móla, na územie priľahlého závodu. Práve vtedy fúkal vietor od zálivu smerom k továrni a k blízkej dedine. Počas niekoľkých minút po explodovaní ponorky, sa všetci a všetko okolo stávajú rádioaktívnymi.

Úroveň žiarenia je samozrejme mnohokrát väčšia než hygienické normy. Hodnota uvoľnenej rádioaktivity bola približne identifikovaná ako 6 MCurie.

Havária sa stala na obed – bolo práve 12 hodín a 5 minút.

Dávku ktorú dostali pracovníci nevedeli dlho odhadnúť. Podarilo sa im to až keď našli odrhnutý prst jedného z účastníkov havárie so zlatým prsteňom. Podľa detekovaného odhadu zo zlata to bolo až 90 000 Röntgen za hodinu!

Činnosť po havárii:

Poškodená ponorka K-431 začala klesať pod vodu. Morská voda prúdila do poškodeného priestoru reaktora. Pod hrozbou zaplavenia lode bolo rozhodnuté pretiahnuť ponorku na plytčinu. Hĺbka pri móle bola 15 metrov, priestor móla 675 metrov x 7 metrov. V prípade záplav by všetky produkty kontaminácie zlialo do vody. Ekologická katastrofa by bola ešte vážnejšia a odstránenie následkov nehody by bolo náročnejšie. Ale pre umožnenie pohybu ponorky na plytčinu bolo nutné odstrániť PM-133 a uvoľniť K-431 z najrôznejších uchytení: kotevné vedenie, elektrických káblov, hadíc z ventilačných systémov, prechodové rampy a energetické napájanie.

Súčasne posádka PM-133 organizovala zmeny pre pomoc, uhasila požiar, ktorý vznikol v nadstavbe K-431 (trval 4 hodiny). Hasiť museli zo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov, od hydrantov, najprv s penou a potom keď sa im minula s vodou. Po ukončení požiaru tím PM-133 s pomocou plávajúceho stožiaru nanavigoval námornú záchrannú vlečnú loď, ktorá sa priblížila k ponorke. Dôstojníci osekali všetko, čo bolo možné, odstránili to, čo bolo možné odstrániť, aby mohli nakoniec voľne vziať loď z móla. Pomocou námorných vlečných člnov zachytili ponorku a pristáli s ňou nábehom pri plnej rýchlosti na plytčinu. Loď sa zastavila.

K tomu času už dorazili posily pohotovostnej posádky z dôstojníkov veliteľstva flotily. To pomohlo v organizovaní prác, ktoré dostali iný režim. Pomocou dvoch plávajúcich žeriavov sa im podarilo zdvihnúť zadnú časť ponorky, a začali odčerpávať vodu. Najprv vysušili priestor reaktora a riskujúc životom jeden z dôstojníkov prenikol aj do ďalších priestorov, hlavne do spodnej časti ponorky, čo umožnilo zváranie strany pod vodou. Priestor reaktora bol zaliaty betónom. Po ukončení týchto prác, bola ponorka K-431  odtiahnutá späť do PLMS.

Po havárii bolo spozorované onemocnenie z ožiarenia u 49 ľudí, pričom u 10 z nich to bolo vážne; posledný údaj zahŕňal väčšinou hasičov, z ktorých niektorí trpeli dávkou až do 200 rad (2,2 Gy) a 400 rem (4 Sv) do štítnej žľazy. Z celkovo 2 000 osôb zapojených do následných dekontaminačno-čistiacich prác bolo 290 vystavených vysokej úrovni žiarenia v porovnaní s bežnými normami.

Vysokoaktívny odpad zhromaždený počas čistenia bol umiestnený na miestach dočasnej likvidácie. V dôsledku rýchleho rozpadu väčšiny štiepnych produktov a čistiacich operácií boli niektoré zariadenia lodenice schopné obnoviť operácie už o štyri dni. Asi dva mesiace po havárii bola rádioaktivita vo vode v zátoke porovnateľná s úrovňami pozadia a 5-7 mesiacov po nehode boli hladiny žiarenia považované za normálne v celej oblasti dokov. Poškodená ponorka bola nakoniec odvlečená do Pavlovského zálivu.

Po oficiánom ukončení vyšetrovania havárie zostala samozrejme správa utajená, ale viacero účastníkov jej likvidácie bolo vyznamenaných.

Nie je to Černobyľ:

Jadrovo-radiačná nehoda v roku 1985 na ponorke v zálive Čažma bola sprevádzaná značnou emisiou štiepnych produktov a aktivovaných rádionuklidov, ktorých celková aktivita dosiahla 5 MCi.

Niektorí „špecialisti“ radi porovnávajú túto emisiu s emisiami pochádzajúcimi z havárie v roku 1986 v Černobyle, pričom však zanedbali vážny a významný rozdiel v zložení rádionuklidov: tj. krátkodobé produkty rýchleho štiepenia uránu (s prímesou aktivujúceho 60Co) v Čažme, a dlhodobé štiepenie produkty nahromadené v priebehu reaktora s prídavkom krátkodobých nuklidov zo spontánnej exkurzie reaktora RBMK-1000 v jadrovej elektrárni v Černobyle.

Ukazuje sa, že emisie rádio-ekologicky významných rádionuklidov s dlhým časom rozpadu v Čažme boli približne 0,79 Ci, zatiaľ čo pri havárii v Černobyle táto emisia bola 90 MCi. Toto je nutné zásadne vnímať pri kvantitatívnom porovnaní aktivít a rádionuklidovom zložení medzi haváriami v Čažme a Černobyli berúc do úvahy podiel rádionuklidov s dlhou životnosťou a zanedbávanie rádioaktívnych inertných plynov.

Takže môžeme konštatovať (pomocou kvantitatívnych odhadov), že nehoda v Čažme preukázateľne nie je analogická nehode v roku 1986 v Černobyle.

Je to síce veľmi smutný, ale aj veľmi poučný príbeh, hlavne o tom že podstata by mala byť v tom - nie ako hrdinsky konať POTOM, ale o tom, ako PREDTÝM pracovať!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Agent 007 sa celé roky predstavoval zle. Jeho pravé meno je iné

V archívoch objavili skutočného Jamesa Bonda.

Komentár Zuzany Kepplovej

Večný kandidát Mikloško. A prečo ním zostane

KDH sa vzdali Čaučíka a pohnevali si Mikloška.


Už ste čítali?