Jadrová energia - 2 výročia na 1 júla.

Autor: Marian Nanias | 1.7.2018 o 1:10 | (upravené 1.7.2018 o 2:30) Karma článku: 1,02 | Prečítané:  243x

Na dnešný deň (1 júla) nám z pohľadu jadrovej energie pripadajú dve zaujímavé výročia - Jadrový test "ABLE" na Atole Bikini, a štart podpisov Zmluvy  o nešírení jadrových zbraní (NPT)-

Nuclear test "ABLE", & NPT Treaty

Na dnešný deň (1 júla) nám historicky z pohľadu jadrovej energie pripadajú dve zaujímavé výročia. V roku 1946 vykonali Spojené štáty svoj prvý jadrový test po druhej svetovej vojne v lagúne Atolu Bikini na Marshallových ostrovoch v Tichom oceáne.

Mal kódové nazvanie “Test Able”, teda v preklade test zdatnosti. Oblak po výbuchu nastúpal až do výšky 11 kilometrov. Bombu, ktorá bola z veľkej časti identická so zbraňou použitou v útoku na Nagasaki 9. augusta 1945, odpálili 158 metrov nad morom s výkonom 23 kiloton TNT.

Hlavným cieľom bolo otestovať účinky jadrových zbraní na lodiach a na živých organizmoch.

Kvôli tomu bola v lagúne zakotvená flotila 78 plavidiel, z ktorých mnohé boli frofejné lode z druhej svetovej vojny.

Účinok na lode bol slabší ako očakávali (explózia potopila iba päť z nich, a ďalších 14 bolo vážne poškodených).

Naopak, dôsledky ožiarenia však boli do značnej miery väčšie ako predpokladali. Námorníkom bolo nariadené vyjsť na palubu lodí krátko po výbuchu, aby sa pokúsili čistením palúb dekontaminovať lode a fakticky boli vystavení vysokým dávkam rádioaktivity. Navyše dekontaminácia sa ukázala byť prevažne neúčinná, a mnohé z lodí boli následne opustené a potopené v Tichom oceáne. Okrem toho bolo na palube cieľových lodí umiestnených 57 zvierat. Z týchto zhruba tretina zomrela priamo z výbuchu alebo smrteľných radiačných dávok.

Toto následne po publikovaní vyvolalo početné protesty v Spojených štátoch – a prvýkrát sa verejná mienka otočila proti jadrovému testovaniu.

Keď sa k Spojeným štátom neskôr pripojil Sovietsky zväz (1949), a bolo uskutočnených niekoľko stoviek atmosférických jadrových skúšok, ožarujúcich prakticky každú živú bytosť na Zemi, zvýšil sa tlak verejnosti natoľko, že to viedlo k prijatiu Zmluvy o čiastočnom zákaze jadrových skúšok (1963).

Významnú vedecko-historickú úlohu zohrala Dr. Louise Reissová a jej zubný prieskum obyvateľstva.

Zatiaľ čo táto zmluva vtedy následne zaviedla väčšinu jadrových testov do podzemia, na obmedzenie vývoja zbraní bolo urobené len málo. Až ďalšia Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) (z roku 1996) zakázala všetky formy jadrového testovania. 

A to druhé dnešné výročie je o Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT)

Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT – Nuclear Non Proliferation Treaty, oficiálne „The Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons /NPT/”) sa zameriava na odvrátenie nebezpečenstva jadrovej vojny prostredníctvom prevencie širšieho šírenia jadrových zbraní a ďalších opatrení. A práve táto NPT, ktorá nadobudla platnosť 5. marca 1970, bola otvorená na podpis v dnešný deň - 1. júla ale v roku 1968.


Otázka prevencie širšieho šírenia jadrových zbraní bola zaradená do programu štrnásteho zasadnutia Valného zhromaždenia v roku 1959 ako súčasť rámca rokovaní o odzbrojení. V rokoch 1959 až 1967 valné zhromaždenie prijalo niekoľko rezolúcií vyzývajúcich Konferenciu osemnástich národných výborov pre odzbrojenie ("ENDC"), zriadených Zväzom sovietskych socialistických republík ("ZSSR") a Spojenými štátmi americkými ("USA" ), aby uprednostnili rokovania o medzinárodnom nástroji na predchádzanie šíreniu jadrových zbraní.

ZSSR a USA 11. marca 1968 predložili spoločný návrh zmluvy o nešírení jadrových zbraní do ENDC, ktorý bol následne predložený valnému zhromaždeniu. Valné zhromaždenie prijalo uznesenie 12. júna 1968 č 2373 (XXII), ktorým vyjadrilo uznanie Zmluve o nešírení jadrových zbraní a požiadalo, aby bol čo najskôr otvorený na podpis a ratifikáciu.

A čo je naozaj dôležité = Dvadsaťpäť rokov po nadobudnutí platnosti Zmluvy o preskúmaní a rozšírení v roku 1995 štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, jednomyseľne súhlasili s tým, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní by mala zostať v platnosti na neurčito – teda nastálo!.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní obsahuje 11 článkov, ktoré sa vzťahujú na strany zúčastnené na jadrových zbraniach, ako aj na strany, ktoré nie sú veľmocmi s jadrovými zbraňami, týkajúce sa okrem iného povinnosti zabrániť šíreniu jadrových zbraní a technológie zbraní s cieľom podporiť spoluprácu pri mierovom využívaní jadrovej energie a na dosiahnutie cieľa dosiahnuť jadrové odzbrojenie a všeobecné a úplné odzbrojenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nový bulvár dostane Bratislava na jeseň 2019

Nový bulvár má byť hotový na jeseň 2019.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Ako riskantná je cesta slovenským autobusom

Aká je kvalita autobusov na cestách.


Už ste čítali?